Bitka na Daňovom úrade: Zázračný „papier“

Bitka na Daňovom úrade: Zázračný „papier“
(v roku Pána 2018-2021)

Objavenie zázračnej „nájomnej zmluvy“, ktorá bola (údajne) podpísaná v januári 2012 a ktorú Ivan Eľko na Synode ECAV 2021 označil aj slovami „tento papier“, prišlo ako blesk z jasného neba (Bitka na Daňovom úrade: Odpisy nie sú všetko). Nik ju dovtedy nevidel, nik o nej nepočul – a vlastne je otázne, či vôbec originál tejto zmluvy niekto vôbec videl. Ivan Eľko sa síce na Synode 2020 pokrytecky sťažoval, že prečo (údajný) signatár tejto zmluvy Miloš Klátik neinformoval o jej existencii vtedajšieho konateľa Štefana Sabola, avšak vôbec sa netrápil tým, prečo v priebehu daňového konania na jej (údajnú) existenciu nepoukázali ani bývalí konatelia Vladimír Daniš, Jaroslav Mlynár a dokonca ani bývalá účtovníčka Jana Danišová. A to dokonca ani vtedy, keď ich k tomu Štefan Sabol písomne vyzval!

Bývalí konatelia ani bývalá účtovníčka túto zmluvu nespomenuli dokonca ani o pol roka neskôr, na zasadnutí synodálnej komisie na posúdenie činnosti Reformaty, hoci téma odpisov tam rezonovala viac ako často. Ako dôkaz je možné použiť výrok člena komisie Juraja Gálla, ktorý pri téme odpisov predložil „súhlas“ s odpismi od bývalého ekonóma GBÚ Štefeka, ktorý však bol v rozpore s platným zákonom, a teda v praxi nepoužiteľný. Bývalá účtovníčka Jana Danišová vtedy bola na rokovaní komisie prítomná, ale žiadnu nájomnú zmluvu nespomenula. Túto zmluvu dokonca nespomenula ani v písomnej správe, v ktorej sa vyjadrovala k nálezom Daňového úradu a ktorá bola doručená všetkým členom komisie!

Všetky tieto informácie a podklady sú zachytené aj v záverečnej správe komisie, ktorá bola prerokovaná a schválená na Synode 2019 v Prešove. Je tam dokonca spomenutý a priložený neplatný dokument ekonóma Štefeka, tak prečo tam teda nie je spomenutá Eľkova zázračná „zmluva“? Nevedel o nej konateľ Štefan Sabol, nevedeli o nej ani bývalí konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár, nevedela o nej ani účtovníčka Jana Danišová. A neskôr sme dokonca zistili, že o nej nič nevedia ani jej (údajní) signatári Miloš Klátik a Pavel Delinga. Jedno z najjednoduchších vysvetlení by mohlo vyzerať asi takto: Nik ju nespomenul, pretože o nej nik nevedel! Prečo?!

 

 História vzťahu medzi Reformatou a ECAV

Od roku 2007 platila zmluva o správe majetku podpísaná medzi Reformatou a ECAV na Slovensku.

Reformata mala teda zmluvné postavenie správcu majetku a všetky nájomné zmluvy s fyzickými a právnickými osobami sa uzatvárali tak, že vlastník majetku ECAV vystupovala ako prenajímateľ v zastúpení správcu (Reformata) a tretie osoby (FO a PO) vystupovali ako nájomcovia.

Vzťahy medzi konateľmi Reformaty a vedením ECAV, resp. GBÚ,  v rokoch 2007 – 2014 boli dlhodobo problémové. Konatelia Reformaty totiž niektoré informácie o hospodárení odmietali poskytnúť, resp. poskytovali informácie, ktoré neboli úplné. Dnes, po kontrole Daňovým úradom, vieme aj to, že informácie, ktoré vedenie Reformaty poskytovalo vedeniu ECAV a generálnemu presbyterstvu, boli nepravdivé, a teda skresľovali skutočný pohľad na hospodárenie spoločnosti. Pokus o kontrolu hospodárenia v Reformate, napr. zo strany generálneho dozorcu Pavla Delingu, bol zastavený pred jeho ukončením – v tomto prípade rozhodnutím generálneho presbyterstva. Ďalším zo série problémov boli žiadne, resp. veľmi nízke odvody do ECAV, čo predstavovalo pre vedenie ECAV a GBÚ, samozrejme, problém. Nízke investície do majetku a nízke odvody do ECAV predstavovali toxickú kombináciu, ktorá poukazuje na zásadný problém v hospodárení spoločnosti!

Vedenie ECAV (v tom čase Miloš Klátik a Pavel Delinga) sa preto cez Valné zhromaždenie, ktorým v tom čase bolo generálne presbyterstvo, pokúšalo presadiť vyššie odvody do ECAV, čo však bolo, vzhľadom na meniace sa zloženie generálneho presbyterstva, veľmi problematické a málo účinné. Zámerom vedenia ECAV bolo preto vybrať niektoré objekty zo zmluvy o správe a dať ich za ročný nájom do Reformaty. Prvé uznesenie s návrhom na vytvorenie takejto nájomnej zmluvy bolo prijaté na generálnom presbyterstve v apríli 2012 a postupne na rokovaniach generálneho presbyterstva a Synody sa táto myšlienka horko-ťažko – napriek odporu konateľov Reformaty a ich ľudí v generálnom presbyterstve – posúvala ďalej. Koncom roka 2012 už bola pripravená pracovná verzia tejto nájomnej zmluvy, ktorá v nasledujúcom roku, a to dňa 28. 5. 2013, bola aj podpísaná (ďalej ako NZ2).

V ten istý deň bola – logicky – upravená aj zmluva o správe majetku, a to podpisom dodatku č.1. Pod nájomnú zmluvu NZ2 sa presunuli dve kancelárie Reformaty, priestor kníhkupectva, parkovacie miesto na dvore a pivničné priestory na Panenskej 25. Cena za nájom bola dohodnutá vo výške 26 300 eur ročne, ktorú Reformata v rokoch 2013 a 2014 v mesačných splátkach do ECAV reálne aj zaplatila. Táto zmluva tak časovo aj vecne zodpovedá zámeru prerokovanému na generálnom presbyterstve v apríli 2012, ktorý sa takto postupne podarilo uviesť do praxe. Z odborne dobre zvládnutého postupu je zrejmé, že táto nájomná zmluva je v plnom súlade s upravenou zmluvou o správe majetku, ktorá bola dovtedy a aj po podpise nájomnej zmluvy NZ2 platná!!

Podobný postup bol aplikovaný už skôr pri nájomnej zmluve (ďalej NZ1) na garáž na Panenskej 30, ktorá bola podpísaná 2. 3. 2012, za ktorú Reformata platila mesačný nájom 967 eur. Oficiálne teda v danom čase evidujeme základnú zmluvu o správe majetku z roku 2007 (upravenú dodatkom v roku 2013) a dve nájomné zmluvy z 2. 3. 2012 (NZ1) a z 28. 5. 2013 (NZ2).

 

V Ružomberku je už všetko naopak!

Tento chronologický výpis faktov je však v priamom rozpore s tým, čo uvádza správa predsedníctva ECAV, ktorú predložili Ivan Eľko a Ján Brozman na na Synode ECAV 2020 v Ružomberku:

„Pripomeňme teda, že dňa 10.1.2012 bola medzi ECAV a Reformatou uzavretá Zmluva o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle uznesenia generálneho presbyterstva č. 26/2-2012 písmeno a). Jej predmetom bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve ECAV spoločnosti Reformata. Jednalo sa o nehnuteľnosti, ktorých technické zhodnotenie spoločnosť̌ Reformata odpisovala v období účtovných rokov 2012-2014. V čl. V. bode 1.2 Nájomnej zmluvy ECAV, ako vlastník, súhlasí s odpisovaním vykonaného technického zhodnotenia prenajatých nehnuteľnostiach spoločnosťou Reformata! Zmluvu za ECAV podpísali br. Miloš Klátik a Pavel Delinga. Prinášame ju v prílohe tejto správy.

Táto nájomná zmluva preukazuje skutočnosť̌, že odpisy technického zhodnotenia prenajatých nehnuteľností boli spoločnosťou Reformata vykonávané v súlade s ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Daňovej kontrole bola predložená neplatná zmluva, ktorá sa nevzťahovala na kontrolované obdobie. Platná nájomná zmluva na kontrolované obdobie, podpísaná Milošom Klátikom a Pavlom Delingom, podľa ktorej mohla spoločnosť̌ Reformata odpisovať̌ technické zhodnotenie, nebola daňovej kontrole predložená.“

Predsedníctvo cirkvi teda tvrdí, že zmluva o správe, ktorú predložil Štefan Sabol počas daňovej kontroly, bola neplatná! A dokonca tvrdí, že platná bola novo objavená zázračná „nájomná zmluva“, ktorú však nikto doteraz nevidel. Tu je však potrebné dôrazne pripomenúť to, že táto zázračná „zmluva“ do vyššie uvedenej chronológie ale ani do súslednosti faktov vôbec nezapadá:

1. Táto zázračná „zmluva“ bola údajne podpísaná 10. 1. 2012, čo je zhodou okolností presne začiatok obdobia kontrolovaného Daňovým úradom. Ak by to tak bolo, veľmi zvláštne pôsobí skutočnosť, že bývalí konatelia Vladimír Daniš, Jaroslav Mlynár a ani účtovníčka Jana Danišová si na túto „zázračnú zmluvu“ za dva roky – od začiatku daňovej kontroly v roku 2018 do roku 2020 vôbec nespomenuli!

2. Ak Ivan Eľko tvrdí, že práve táto zázračná „zmluva“, (údajne) podpísaná začiatkom roku 2012, umožňuje odpisovať majetok, tak na základe čoho Reformata odpisovala majetok v predchádzajúcich rokoch?! To nebolo potrebné „riešiť“, pretože tie roky Daňový úrad nekontroloval?!

3. Zázračná „zmluva“ sa vo svojom záhlaví odvoláva na zasadnutie generálneho presbyterstva č.26/2-2021, ktoré sa však konalo až 13. apríla 2012 (čiže o 3 mesiace neskôr) a ktoré hovorilo o potrebe prípravy zmluvy od 1. 1. 2013! Ak zoberieme do úvahy, že zo strany generálneho presbyterstva bol obsahom uznesenia iba cieľ, resp. návrh postupu (ktorý bolo potrebné pripraviť, prerokovať a na príslušných grémiách schváliť), veľmi zvláštne pôsobí skutočnosť, že táto zázračná „zmluva“ bola podpísaná už 10. 1. 2012!!!

4. Dátum podpisu tejto zázračnej „zmluvy“ je tiež v protiklade s textom spomínaného uznesenia č. 26/2-2021, kde sa v bodoch a), c) a d) spomína daň z nehnuteľností a tiež príprava rozpočtu na rok 2013. Zmeny sa evidentne plánovali na rok 2013, v ktorom bola riadna nájomná zmluva NZ2 nakoniec aj podpísaná. Ako s tým však súvisí zázračná „zmluva“ z januára 2012?!

5. Zázračná „zmluva“ údajne „podpísaná“ 10. 1. 2012 je v priamom rozpore s obsahom zmluvy o správe, ktorá bola platná od roku 2007 do roku 2014 a ktorá bola upravená dodatkom č.1 v roku 2013!

6. Podľa zmluvy o správe boli v kontrolovanom období uzatvárané aj ďalšie zmluvy (a dodatky) s tretími osobami – nájomcami, a teda určite nemohla súčasne platiť aj Eľkova zázračná „zmluva“ o nájme tých istých priestorov!

7. Pri podpise riadnej nájomnej zmluvy NZ2 v roku 2013 bola zároveň dodatkom č.1 upravená zmluva o správe. To by však nebolo možné, ak by zmluva o správe – podľa Ivana Eľka – už neplatila!

8. Na základe zázračnej „zmluvy“ z januára 2012 nebolo do ECAV za rok 2012 nič zaplatené, a teda chýba plnenie tejto zmluvy! Naproti tomu riadna nájomná zmluva NZ2 bola plnená podľa dohodnutých podmienok zmluvy, a teda do ECAV bolo odvedené ročne 26 300 eur.

9. Základná zmluva o správe majetku je v súlade s nájomnou zmluvou NZ1 (garáž), ako aj s nájomnou zmluvou NZ2 (priestory Reformaty, kníhkupectvo…), a teda sa vzájomne dopĺňajú. To však neplatí o zázračnej zmluve Ivana Eľka, ktorá duplicitne a v rovnakom čase rieši rovnaký predmet nájmu (budovy a priestory) ako zmluva NZ1 a tiež NZ2.

10. Podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, si údajní signatári Pavel Delinga a Miloš Klátik podpis zázračnej nájomnej „zmluvy“ z 10. 1. 2012 nepamätajú (nič o nej nevedia).

11. Zázračná zmluva nemá žiadnu „historickú“ stopu – nie je ani v preberacom protokole ECAV medzi generálnymi dozorcami Pavlom Delingom a Imrichom Lukáčom z roku 2012 a nie je ani v preberacom protokole Reformaty medzi Vladimírom Danišom, Jaroslavom Mlynárom a Dagmar Valovičovou, resp. Štefanom Sabolom.

12. Uvedená zmluva nie je ani v preberacom protokole medzi Milošom Klátikom, Imrichom Lukáčom a Slavomírom Sabolom, resp. Jánom Brozmanom, v roku 2018. Objavila sa len ako blesk z jasného neba až v roku 2020 (L 10,18)!

13. V zázračnej nájomnej „zmluve“ Ivana Eľka je uvedená rovnaká suma za nájom ako v riadnej nájomnej zmluve NZ2 z 28. 5. 2013, a to 26 300 eur, ale plnila sa len zmluva NZ2 z roku 2013.

14. Nič o zázračnej „zmluve“ nevedel ani Štefan Sabol, ktorý mal v ruke platnú zmluvu o správe, a teda nemal dôvod hľadať inú zmluvu (o správe či nájme), ktorá by sa vzťahovala na ten istý majetok v danom čase.

15. Na existenciu tejto zmluvy do roku 2020 nepoukázali ani bývalí konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár, ani účtovníčka Jana Danišová, hoci práve táto zmluva im mala (údajne) umožniť odpisovanie majetku! Nič v tomto smere nie je uvedené ani v zápise zo súdneho pojednávania o vydanie elektronickej verzie účtovníctva, ani v záverečnej správe Synodálnej komisie na posúdenie hospodárenia spoločnosti Reformata.

16. Vo svojom vyjadrení pre túto komisiu z 29. 4. 2019 bývalá účtovníčka Jana Danišová uvádza,:„Správcovi dane pri výkone daňovej kontroly nebola predložená Vnútropodniková smernica, ktorej prílohou bol aj súhlas vlastníka s odpisovaním majetku.“ Teda žiadna zázračná nájomná „zmluva“, ale vraj nejaká vnútropodniková smernica, ktorá aj podľa konštatovania synodálnej komisie „bola v rozpore s platnou legislatívou“!

17. Vo svojom liste synodálom z 9. 6. 2015 vtedy už bývalí konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár uviedli: „Konatelia pri výkone svojej funkcie postupovali v rámci stanovených kompetencií, ktoré boli definované v zmluve o správe majetku cirkvi a v úplnom znení zakladateľskej listiny.“ Aj podľa tohto vyjadrenia je zrejmé, že platná bola zmluva o správe, a nie zmluva o nájme, ako tvrdilo predsedníctvo ECAV na Synode 2020!!!

Takýchto dôkazov spochybňujúcich platnosť, resp. existenciu zázračnej nájomnej „zmluvy“, ktorú Ivan Eľko propagoval na Synode 2020 (aj Synode 2021), je v skutočnosti ešte oveľa viac. Bez zámeru čokoľvek zľahčovať, existencia tejto „zmluvy“ tak pripomína vtip o šoférovi rútiacom sa veľkou rýchlosťou po diaľnici v protismere. Keď v rádiu počuje výstrahu: „Pozor, jedno auto ide na diaľnici v protismere“, sa šofér posťažuje: „Keby jedno, ale všetky!“

 

Platnosť zmluvy o správe potvrdzujú aj výpisy z plnenia uznesení

Vyššie uvedené zistenia potvrdzujú aj zápisy z Generálneho hospodárskeho výboru, Generálneho presbyterstva aj z jednotlivých zasadnutí Synody. Potvrdzuje sa tu procesná nadväznosť pri riešení otázky efektívnosti správy majetku ECAV, ktorá sa začína

• diskusiou na Synode ECAV v roku 2011,
• pokračuje 12. 4. 2012 rokovaním Generálneho hospodárskeho výboru (GHV),
• nasleduje rokovanie Generálneho presbyterstva 13. 4. 2012,
• pripravený návrh nájomnej zmluvy (NZ2) je odoslaný na pripomienkovanie do Reformaty dňa 28. 9. 2012,
• po zapracovaní pripomienok je nájomná zmluva (NZ2) aj dodatkom upravená zmluva o správe podpísaná 28. 5. 2013.

Tento zápis z rokovania Synody 2013 týkajúci sa vyhodnotenia uznesení (rovnako ako aj ďalšie zápisy) jasne poukazuje na to, že plnením uznesenia generálneho presbyterstva 26/2-2012 je riadna nájomná zmluva (NZ2) podpísaná 28. 5. 2013, ktorá postupne prešla celým procesom schvaľovania! Tzv. zázračná „zmluva“ do tejto chronológie vôbec nezapadá, a navyše je svojím obsahom v konflikte s riadnou nájomnou zmluvou NZ2 podpísanou pred Synodou 2013!

 

 

Z výsledku je zrejmé, že pôvodný zámer riešiť nehnuteľnosti, ktoré ECAV neužíva nájomnou zmluvou nakoniec zrealizovaný nebol (skôr naopak). Pre Reformatu bola aj po Synode 2013 stále najdôležitejším dokumentom zmluva o správe, ktorá sa týkala cca 95 % majetku ECAV. To potvrdzuje aj podklad na rokovanie Generálneho presbyterstva (GP) v roku 2014, ktorý sa týka plnenia uznesení prijatých vo vzťahu k spoločnosti Reformata za uplynulé roky. Tento materiál vypracoval Dušan Vagaský, známy svojím serióznym a pedantným prístupom, ktorý však v tomto dokumente vyjadruje svoje sklamanie nad tým, že pôvodný návrh sa nepodarilo presadiť. Konštatuje, že nájomná zmuva sa nakoniec podpísala iba na zopár priestorov, ktoré užíva samotná Reformata – čo je presne obsahom riadnej nájomnej zmluvy NZ2!

 

Ako členovia Asociácie slobodných zborov ECAV na Slovensku sme boli voči existencii tejto zázračnej nájomnej „zmluvy“ prezentovanej na Synode 2020 od začiatku skeptickí. Áno, vždy je teoreticky možné, že sa objaví niečo, o čom ste pred pár rokmi nevedeli, avšak v tomto prípade akosi príliš veľa vecí nesedí. Hneď po Synode, 7. októbra 2020, v článku „Propaganda predsedníctva ECAV na Slovensku“ sme v odstavci „Predsedníctvo v Matrixe“ uviedli, že existuje viacero dôkazov na to, že väčšina majetku bola až do roku 2014 v správe spoločnosti Reformata, a teda nemohla byť v nájme. Nájomné zmluvy boli uzatvárané priamo medzi ECAV a koncovým užívateľom, kde Reformata vystupovala len ako sprostredkovateľ, resp. správca cirkevného majetku.

Na námietky uvedené vo vyššie spomínanom článku na internetovej stránkeh ASloZ nik neodpovedal, lenže vtedy sme nevedeli prečo – nechceli alebo nevedeli odpovedať?! Celý prípad sa dostal do latentnej situácie, keďy (údajná) zázračná zmluva o nájme začala pripomínať Columbovu ženu: všetci o nej hovoria, ale doteraz ju nik nevidel…

 

Trestné konanie a daňová kontrola

Situácia sa však zásadným spôsobom zmenila, keď túto zázračnú „zmluvu“ (či zrejme skôr tú nedokonalú fotokópiu predloženú na Synode) Vladimír Daniš s Janou Danišovou predložili vyšetrovateľovi. Tam spomenuli aj to, že ju plánujú predložiť aj na Daňovom úrade. Podľa dostupných informácií Daňový úrad tento dokument neuznal a daňové konanie neobnovil – zrejme však len kvôli tomu, že tento dokument nebol predložený do pol roka od jeho „objavenia“. Slovenská prokuratúra pri prešetrovaní podnetov z ECAV dôkazy z nepochopiteľných dôvodov nepreveruje, a tak trestné podanie aj tentokrát zamietla.

Tieto aktivity však jednoznačne preukázali záujem vedenia ECAV uplatniť túto pochybnú zázračnú „zmluvu“ v úradnom styku v praxi! Po vyjadrení Ivana Eľka na druhej Synode 2021 už o tom nebolo žiadnych pochýb. Aj preto sme v článku „Generálny biskup, prosím, začnite už hovoriť pravdu!“ z 21.septembra 2021 uviedli ďalší dôkaz spochybňujúci existenciu nájomnej zmluvy predloženej na Synode 2020:

„Zmluva o správe majetku ECAV bola podpísaná 29. 3. 2007 a bola platná do 31. 12. 2014. Ešte dňa 28. 5. 2013 podpísali Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár s vedením ECAV Dodatok č. 1 k Zmluve o správe majetku cirkvi. Z toho jasne vyplýva, že od roku 2012 do roku 2014, ktoré kontroloval daňový úrad, bola platná práve táto zmluva. Aký teda mala zmysel a na čo sa vzťahovala nájomná zmluva podpísaná dňa 10. 1. 2012, ktorú Ivan Eľko zjavne považuje za univerzálne riešenie všetkých problémov?! Keď dňa 28. 5. 2013 Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár podpisujú spomínaný Dodatok č. 1? To chceme klamať a zavádzať aj daňový úrad a štát, ako to už v tejto cirkvi býva zvykom?“

 

Financovanie ECAV a Reformata

Objavenie zázračnej nájomnej „zmluvy“ zrejme priamo súvisí so snahou o obhájenie bývalých konateľov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára. Pasívny a alibistický postoj vedenia ECAV k majetkovým kauzám spôsobil veľkú stratu dôvery v cirkvi všeobecne, ktorá tak veľmi chýba pri všetkých následných projektoch vrátane snahy o vytvorenie Fondu zabezpečenia. Všetci totiž vedia, že je zbytočné liať vodu (v našom prípade peniaze) do deravého vedra.

Na tom nič nezmenila ani zúfalá snaha Ivana Eľka poprieť fakt, že v období 2014 – 2018 Reformata odviedla do ECAV podstatne viac ako predtým. Pretože fakty (Reformata a jej prínos pre ECAV), v našom prípade bankové prevody, hovoria jasnou rečou. Podobne je na tom aj prezentovaná zázračná „zmluva“, ktorá nič nevysvetľuje, ale skôr naopak, vyvoláva veľa nových otázok.

Je načase si naliať čistého vína. Prestať klamať evanjelickú verejnosť, manipulovať s informáciami a konečne sa priamo a čestne postaviť k vysvetleniu majetkových káuz, chýbajúcich finančných zdrojov, ako aj k účtovným a daňovým manipuláciám! Aj preto, lebo na príklade rekonštrukcie dvoch bytov už za nového vedenia ECAV a Reformaty sme mohli vidieť, že problémy spojené s neefektivitou hospodárenia pretrvávajú. A veľa budov v správe Reformaty chátra ďalej. Pretože ani Reformata, ani ECAV sa nedokázali vyrovnať so svojou minulosťou a  čestne, odborne a otvorene pomenovať zlyhania v rokoch 2012 – 2014!

V článku „Financovanie (tak trocha) úplne inak!“ z 10. novembra 2021 sme uviedli,:„V poslednom čase vidíme Ivana Eľka najmä v pozícii daňového proroka, ktorý vidí jednoznačný úspech tam, kde iní vidia protiprávny stav, resp. podvod.“ Tu sme mali na mysli práve existenciu zázračnej nájomnej „zmluvy“, ktorú od začiatku sprevádza veľa nezrovnalostí a vážnych nedostatkov. A to, pre skeptikov z pochopiteľných dôvodov, sme ešte nespomenuli všetky problémy, ktoré sú s touto zázračnou „zmluvou“ spojené.

Vážený generálny biskup Ivan Eľko! Bitka na daňovom úrade je už definitívne prehraná. Vášmu tvrdeniu, že náhodou objavená „zázračná nájomná zmluva“ bola v čase daňovej kontroly platná, už totiž nik neuverí. Veľmi podozrivo pôsobí aj skutočnosť, že zatiaľ čo počas činnosti Komisie na posúdenie činnosti Reformaty boli oslovení všetci zainteresovaní a boli preverené všetky dôkazy, Ivan Eľko a Ján Brozman evidentne zaradili do správy predsedníctva na Synodu 2020 nepreverené informácie, na základe ktorých vynášali unáhlené a najmä nepravdivé závery!

Avšak skutočnosť, že na Synode bolo predložené niečo, čo má pripomínať nájomnú zmluvu, môže predznamenať oveľa väčší problém, než boli samotné zistenia Daňového úradu. Ak sa totiž preukáže, že ide o neplatnú zmluvu, tak boli zavádzaní nielen synodáli a celá evanjelická verejnosť, ale aj prokuratúra a daňový úrad!

Prišiel čas, aby zodpovedné osoby ako za ECAV, tak aj za spoločnosť Reformata preverili:

• kto mal ako prvý túto “zmluvu” k dispozícii (predsedníctvo ECAV: Ivan Eľko a Ján Brozman, alebo Branislav Rybnikár, alebo Vladimír Daniš a Jana Danišová),
• odkiaľ túto “zmluvu” získal (resp. prečo chýba v oficiálnych záznamoch),
• kto má k dispozícii originál (nielen mimoriadne nekvalitnú a nekonzistentnú fotokópiu) a
• či je tento dokument pravý, alebo je to falzifikát, čo je za týchto okolností určite potrebné preveriť.

Situácia je nepochybne vážna, a preto je potrebné konať rýchlo. Odporúčame povedať pravdu, pretože ona skôr či neskôr aj tak vyjde najavo. Ak vám teda na ECAV záleží!!!

Jaroslav Mervart, bývalý člen Dozornej rady Reformata, s.r.o
Štefan Sabol, bývalý konateľ Reformata, s.r.o.

ilustračné foto: freepik.com