Bitka na Daňovom úrade: “Odpisy nie sú všetko”
(v roku Pána 2018 – 2021)
Veľa evanjelikov určite zaregistrovalo výsledok daňovej kontroly v spoločnosti Reformata, ktorá preverovala vedenie účtovníctva za obdobie rokov 2012 – 2014. Táto kontrola bola zrealizovaná v roku 2018 po tom, ako nový konateľ Štefan Sabol vo viacerých cirkevných grémiách vytrvalo poukazoval na nedostatky a chyby v papierovej verzii účtovníctva – pretože elektronickú verziu bývalí konatelia odmietli odovzdať! Najskôr bolo účtovníctvo preverené audítorskou spoločnosťou, a neskôr aj Znaleckým ústavom pri Ekonomickej univerzite v Bratislave. Keďže obidve inštitúcie konštatovali vážne pochybenia, ktoré bývalí konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár spolu s účtovníčkou Janou Danišovou nechceli či nevedeli vysvetliť, celá vec bola na základe platných zákonov oznámená Daňovému úradu. Ten výsledky Znaleckého ústavu zrejme vyhodnotil ako natoľko závažné, že v krátkom čase inicioval a vykonal v spoločnosti Reformata daňovú kontrolu. Tá konštatovala, že v kontrolovaných rokoch 2012 v 2014 bol vo viacerých prípadoch porušený zákon o vedení účtovníctva a tiež daňové zákony. Na základe zistených nedostatkov musela spoločnosť Reformata zaplatiť dorubenie dane a pokutu vo výške 72 835,62 eur.
Ako sa neskôr ukázalo, tento externý zásah Daňového úradu – nielen kontrolnej, ale aj represívnej inštitúcie – skrížil plány viacerým špekulantom, pretože bez tohto zásahu “zvonka” by sa celá záležitosť dala v cirkvi utajiť, resp. ľudovo vyjadrené zamiesť pod koberec. Napr. v zmysle pokriveného výkladu slova Božieho. všetci sme hriešni a všetci musíme konať pokánie (aj tí, čo problém spôsobili, aj tí, čo naň prišli). Takéto “čarovanie” či manipulácia však vo svete, konkrétne na úradoch, ktoré sa riadia pravidlami, hodnotami a zdravým rozumom, často nezaberá.
Aj preto boli na konateľa Štefana Sabola vedené rôzne útoky. Vraj on zavolal daňovú kontrolu. To však nie je pravda, pretože on zistenia Znaleckého ústavu a audítora daňovému úradu iba oznámil. Ak by to neurobil, bol by v tejto veci spoluvinníkom, pretože vedel o zistených nedostatkoch, ale neoznámil ich. Druhý útok bol smerovaný znova na Štefana Sabola s tým, že mal podať dodatočné daňové priznanie. Lenže ani to nemohol vykonať, pretože vzhľadom k závažnosti a charakteru pochybení a tiež k tomu, že sa viedla až trojitá evidencia účtovných zápisov, vôbec nebolo jasné, z akých údajov vychádzať.
A tak výsledok daňovej kontroly bol skutočným šokom pre celú ECAV, a to nielen v zmysle šokovej terapie – ako sa v cirkvi hospodári, ale aj v širšom kontexte všeobecnej dôvery. Cirkev je financovaná zo štátneho rozpočtu a zo zborov, a teda by mala spĺňať vyššie požiadavky transparentnosti a efektívnosti, nie naopak. Táto kauza teda výrazne narušila dôveru evanjelikov vo vedenie ECAV a jeho schopnosť efektívne riadiť a kontrolovať majetkové a finančné transakcie.
Nové vedenie ECAV, ktoré nastúpilo po roku 2018, sa s kauzami spoločnosti Reformata nedokázalo vysporiadať. Dá sa tiež povedať, že o to ani nemali záujem. Avšak ak šlo o vyhadzovanie či dehonestáciu ľudí, ktorí majú iný názor, vedeli postupovať veľmi rýchlo a agresívne. Či v súdnych sporoch, žalobách, alebo aj pri prijímaní nezmyselných uznesení na Synode proti vlastným členom evanjelickej cirkvi, kde sa demonštratívne (a nerozumne) dištancovali od evanjelikov požadujúcich vyšetrenie majetkových káuz a spravodlivé voľby. Od tých, ktorí sú s týmito kauzami spájaní, sa však nielenže nedištancovali, ale, naopak, sa ich na cirkevných grémiách a aj na Synode snažili obhájiť! A to aj napriek tomu, že povinnosť objasniť kauzy a vyvodiť zodpovednosť im vyplývala z prijatých uznesení Synody, ktoré doteraz nesplnili!
Pokúšali sa o nemožné, pretože sa snažili dokázať, že “skutok sa nestal”, resp. sa snažili preniesť vinu na osoby, ktoré na tento problém poukázali. Takéto zúfalé konanie je však skoro vždy odsúdené na neúspech. Takýto “vabank” a boj s veternými mlynmi v podaní generálneho biskupa Ivana Eľka sme videli aj pri snahe obhájiť bývalých konateľov a účtovníčku vo veci daňovej kontroly, kde zlyhanie a finančnú náhradu zrejme plánovali “prišiť” konateľovi Štefanovi Sabolovi, ktorý na tieto nedostatky poukázal!
Nepodarená obhajoba zlého hospodárenia a daňových podvodov na Synode ECAV 2020
Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá – a tak aj generálny biskup sa chytal všetkého, čo by sa dalo použiť na obhajobu bývalých konateľov Vladimíra Daniša, Jaroslava Mlynára a účtovníčky Jany Danišovej. Plná absurdných “vysvetlení” bola najmä správa predsedníctva ECAV na Synode 2020 v Ružomberku – zrejme preto, lebo na tejto Synode sa už malo kontrolovať plnenie uznesení Synody 2019 týkajúcich sa spoločnosti Reformata. Počuli sme, čo všetko vraj Reformata vykonala, koľko do ECAV odviedla, a tiež to, že pani Jana Danišová vraj dostala len jednu pokutu, hoci veľkú!
Uvádzané údaje však boli často nepravdivé a kampaň predsedníctva ECAV tak mala byť marketingovým krytím nielen slabých výsledkov, ale aj nezákonných transakcií. Štefan Sabol totiž za obdobie svojho pôsobenia vytvoril zdroje, resp. odviedol do ECAV (v priemere ročne) 6-krát viac ako konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár do roku 2014. Bývalí konatelia sa totiž vždy aktívne bránili odvádzaniu peňazí do ECAV, napriek tomu, že Reformata mala príjem z nehnuteľností ECAV, ktoré prenajímala tretím osobám. To je možné ilustrovať na príklade Valného zhromaždenia spoločnosti Reformata za rok 2010. Sestra Anna Drobná vtedy žiadala, aby bol celý zisk 7005,08 eur odvedený do ECAV. Aj napriek nízkej hodnote zisku jej jeden z konateľov Jaroslav Mlynár odpovedal, že “Reformata nemá zabezpečovať finančné prostriedky pre cirkev, ale má spravovať a zveľaďovať majetok”. Návrh Anny Drobnej vtedy prešiel, lenže na budúci rok už skoro nebolo čo rozdeľovať: v roku 2011 vytvorila spoločnosť “zisk” 140,61 eur a v roku 2012 “zisk” vo výške 274,79 eur. V roku 2014 však museli noví konatelia konštatovať, že problémom Reformaty neboli len malé odvody do ECAV, ale zároveň sa veľmi málo investovalo aj do opravy budov, ktoré boli prevzaté v nevyhovujúcom, resp. veľmi zanedbanom stave! Aké to potom bolo hospodárenie: ani zisk, ani oprava budov?!
To dokresľuje aj nález nedostatkov, ktoré zistil pri kontrole Daňový úrad. To, čo Ivan Eľko prezentoval iba ako jeden nedostatok (jednu pokutu) za mnoho rokov, bola v skutočnosti séria vážnych pochybení a porušení zákonov, ktoré kumulatívne viedli k dorubeniu dane a pokute 72 835 eur! Keďže kontrola sa týkala len troch rokov: 2012 – 2014, nie je zo strany Ivana Eľka korektné argumentovať tým, že pokuty za iné roky nedostala…
Daňová kontrola (zďaleka) nie sú len odpisy!
Ivan Eľko ako člen predsedníctva ECAV sa tiež dlhodobo snaží spojiť výsledky daňovej kontroly s jedným z nedostatkov, a to s neoprávnenými odpismi majetku. Vo svojej argumentácii či skôr manipulácii sa následne snažil spochybnením oprávnenosti odpisov spochybniť celú daňovú kontrolu. Táto manipulácia sa naplno prejavila vo vystúpení Ivana Eľka na druhej Synode 2021 v Trenčianskych Tepliciach: „Kebyže tento papier je daňovej kontrole predložený, tá pokuta, teda to dodanenie by nebolo, nebola by pokuta, nebolo by ani penále, nebolo by tých slávnych 70 000, ktoré sme akoby vyhodili len tak, no a z ktorých sa potom politicky profitovalo, lebo na základe tohto daňového doplatku, pokuty a penále tuná bolo potom škandalizovaných roky celý rad ľudí…“
Dalo by sa povedať, že na tomto príklade vidíme skoro až “profesionálnu” manipuláciu evanjelickej verejnosti spojenú so záverečným politickým vyhlásením, ktoré je však založené na viacnásobnom klamaní a nepravdivých informáciách! Ivan Eľko totiž hovorí o nejakej dodatočne objavenej zmluve, o nejakom “papieri”, ktorého originál však nik zo synodálov nevidel. Tento “papier” – vo svete podľa Eľka – vysvetľuje všetko a jeho existencia neguje celé dorubenie dane aj pokutu so všetkými politickými následkami. V skutočnosti je to však hrubé zavádzanie, pretože aj keby takýto zázračný “papier” reálne existoval, môže mať logicky súvis len s problematikou odpisov, ktorá tvorí len jednu z položiek nálezu daňovej kontroly.
Z pohľadu závažnosti pochybení teda neoprávnené odpisy rozhodne neboli najväčším problémom daňovej kontroly. Bol tam rad ďalších vážnych problémov a nedostatkov, ktoré vôbec neboli vysvetlené, a ktoré súvisia najmä
- so skresľovaním hospodárskych výsledkov, keď Generálnemu presbyterstvu ako Valnému zhromaždeniu Reformaty boli predkladané falošné správy o hospodárení, ktoré neboli v súlade s reálne dosahovanými výsledkami,
- s uvádzaním nepravdivých údajov v daňovom priznaní, ktoré neboli v súlade s účtovníctvom ani so správami o hospodárení (porušenie zákona o účtovníctve, porušenie daňových zákonov!),
- s porušením zásady bilančnej kontinuity – koncové stavy minulého roka sa nerovnajú so začiatočným stavom roku nového (ako príklad je možné uviesť zníženie hodnoty majetku medzi 31. 12. 2013 a 1. 1. 2014 o 84-tisíc eur, resp. zníženie záväzkov v rovnakom čase o 78-tisíc eur),
- s mimoúčtovnými zásahmi a porušením základných matematických vzorcov, kde došlo k navýšeniu nákladov v účtovníctve o sumu cca 68-tisíc eur, a teda k zníženiu základu dane, a teda aj k nižšiemu plateniu daní,
- s účtovaním fiktívnych nákladov na energie vo výške 18 420 eur v roku 2012, čo predstavuje viac ako zdvojnásobenie medziročnej spotreby elektriny, čo je v danom segmente podnikania nereálne (dva roky predtým aj potom bola hodnota spotreby elektriny na štandardnej úrovni). Asi nie je potrebné dodať, že na túto nadspotrebu reálne faktúry neexistujú!
Ivan Eľko sa teda na Synode ECAV 2021 dopustil hrubého klamstva a vážneho zavádzania evanjelickej verejnosti, čo by v normálnej spoločnosti – kde záleží na pravde a výsledkoch – vyvolalo veľký škandál! Uvedené vyjadrenie – ak spojíme toxický obsah so snahou čo najpresvedčivejšie ho podať – predstavuje odsúdeniahodný príklad manipulácie a zavádzania, ktoré nemá v cirkvi čo hľadať! Poukazuje okrem iného aj na to, čo všetko je Ivan Eľko ochotný urobiť, aby obhájil bývalých konateľov, účtovníčku, nevyšetrené kauzy a daňové a účtovné podvody. Vybral si však zlú cestu, a to ako pre ECAV, ktorej týmto škodí, tak aj pre seba. Možno aj preto, lebo na túto kartu zjavne vsadil všetko – teda zrejme aj svoje zotrvanie vo funkcii generálneho biskupa!
“Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil alebo by si uškodil?” (L 9, 25)
Záver
Prvú bitku na daňovom úrade teda Ivan Eľko prehral. Odpisy tvoria preukázateľne len časť nálezu daňovej kontroly, a teda vyjadrenie Ivana Eľka na Synode 2021 je silne manipulatívne a nepravdivé.
V skutočnosti nik doteraz nevysvetlil, resp. nespochybnil ani jeden z nálezov daňovej kontroly. A rovnako nik riadne nevysvetlil ani jednu z majetkových káuz, napr. prečo na účte Beckovskej Viesky chýba 100 000 eur, koľko zarobilo Stredisko evanjelickej diakonie pri komerčnom využívaní bytu Reformaty cez AirBnB, prečo strácame na inflačnej doložke a nájme v budove na Svoradovej 1 stovky tisíc eur ročne a podobne.
To je hanba pre Ivana Eľka, pre predsedníctvo cirkvi, a vzhľadom na pozíciu, v ktorej sa nachádza, aj hanba pre celú ECAV!
Jaroslav Mervart, bývalý člen Dozornej rady, Reformata, s. r. o.
Štefan Sabol, bývalý konateľ Reformata, s. r. o.
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy