Originál v nedohľadne

Iba nedávno sme uverejnili článok, kde sme poukázali na tzv. zázračnú „zmluvu“ (Bitka na Daňovom úrade: Zázračný „papier“), ktorá podľa Ivana Eľka vysvetľuje celú daňovú kontrolu:

Kebyže tento papier je daňovej kontrole predložený, tá pokuta, teda to dodanenie by nebolo, nebola by pokuta, nebolo by ani penále, nebolo by tých slávnych 70 000, ktoré sme akoby vyhodili len tak…

Problémom Ivana Eľka je, že napriek tomu, že týmto dva roky zavádzal evanjelickú verejnosť, si ani poriadne neskontroloval, aký papier vlastne drží v ruke. A teda nezistil, že tento „papier“ do roku 2020 v podstate nikto v oficiálnych záznamoch nespomenul a že nebol vôbec spomenutý ani počas rokovaní, ani v záverečnej správe Synodálnej komisie na prešetrenie hospodárenia spoločnosti Reformata. Keď sme 25. januára 2022 v článku o zázračnej „zmluve“ (Bitka na Daňovom úrade: Zázračný „papier“poukázali na množstvo nezrovnalostí, ktoré sú s touto „zmluvou“ spojené, rozhodol sa Ivan Eľko „konať”. Podobne ako pštros strčil hlavu do piesku, keď prišiel s návrhom na podanie podnetu na prokuratúru, a to na neznámeho páchateľa „v súvislosti so zmluvami v spoločnosti Reformata, s. r. o.

Inými slovami by sme to vedeli vyjadriť aj tak: ja nič neviem, ja som len médium (muzikant), nech to riešia iní, a to najlepšie ľudia zo sveta, ktorí takýchto podnetov dostávajú za mesiac desiatky až stovky…

Alebo ešte ináč: dva roky som s niečím narábal, viacerým ľuďom som tým ublížil, a teraz sa tvárim, že neviem, čo to je, a že je potrebné to preskúmať…

Ivan Eľko vie nepochybne oveľa viac, len to zrejme nechce povedať. Iba nedávno sme v článku  Žiadosť o predloženie originálnej nájomnej zmluvy od podpredsedu Asociácie slobodných zborov Imricha Lukáča uverejnili list, v ktorom vyzýva okrem konateľov Reformaty aj Ivana Eľka, aby predložili originál tejto nájomnej zmluvy. Dnes už má Imrich Lukáč z Dozornej rady Reformaty odpoveď, ale veľa sa nedozvedel. JUDr. Ivan Syrový ako administrátor generálneho právneho zástupcu ECAV a súčasne člen dozornej rady Reformata, s. r. o., mu oznámil, že „v súvislosti s Vami uvedenou nájomnou zmluvou vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a nasl. Trestného zákona, prípadne iného trestného činu.

Ďalej uvádza,

Nakoľko aj samotná cirkev má záujem na zistení skutočného stavu veci a náležitom objasnení vzniknutých podozrení, za týmto účelom bolo vypracované písomné podanie trestné oznámenie, ktoré bude podané na príslušnú prokuratúru. V tejto súvislosti možno legitímne očakávať, že v prípade začatia trestného stíhania vo veci budú vypočutí aj samotní bývalí konatelia REFORMATA, spol. s r. o., a štatutárni zástupcovia ECAV, ktorí podľa zmluvy túto mali podpísať za ECAV.“

List sa končí zamietavým stanoviskom, keď uvádza:

Z uvedeného dôvodu nie je možné predloženie originálu uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2012, nakoľko táto bude slúžiť ako listinný dôkaz a na vyžiadanie bude predložená príslušným konajúcim orgánom činným v trestnom konaní na posúdenie.

Nedozvedeli sme sa teda vôbec nič okrem toho, čo sme už vedeli: že bude podaný podnet na prokuratúru (to sme vedeli už 28. januára). Stále nevieme, či originál tejto nájomnej zmluvy vôbec existuje. Akurát z neoficiálnych zdrojov vieme, že originál (pravdepodobne) neexistuje ani v ECAV, ani v Reformate! V tejto súvislosti musíme konštatovať, že takáto vyhýbavá odpoveď znova poukazuje na to, že v ECAV – a nielen v súvislosti s touto zmluvou – rozhodne niečo nie je v poriadku.

Pretože ak by originál tejto zmluvy existoval, nebolo by jednoduchšie ho Imrichovi Lukáčovi predložiť na nahliadnutie, a tak vyvrátiť všetky podozrenia?!

Ivan Eľko teda určite vie podstatne viac. Keď sa vo všeobecnosti tak rád oháňa stanoviskami prokuratúry, ako člen predsedníctva ECAV, ktoré je jediným spoločníkom Reformaty, musí vedieť,

  • že túto zázračnú nájomnú „zmluvu“ už skôr predložil Vladimír Daniš pri svojej výpovedi pred vyšetrovateľom,
  • samotný Ivan Eľko poukazoval na potrebu predloženia tejto zmluvy na daňový úrad, o čo sa Branislav Rybnikár v praxi aj reálne snažil,
  • od koho túto zmluvu dostal (a jemu “neznáma” osoba to asi nebude),
  • a pravdepodobne musí vedieť aj to, či originál tejto zmluvy existuje, alebo nie.

Tiež by sme sa mohli pýtať, prečo po “objavení” tejto „zmluvy“ ju Ivan Eľko ihneď nekonzultoval s tými, ktorí ju za ECAV údajne podpísali – s Milošom Klátikom a Pavlom Delingom. A prečo ju hneď a bez preverenia predložil ako dôkaz na synodu, z ktorého sa potom – jeho vlastnými slovami vyjadrené – politicky profitovalo!

Sme toho názoru, že objavenie tejto zázračnej „zmluvy“ nielenže nič nevysvetlilo, ale spôsobilo ECAV ešte väčšie problémy ako samotná daňová kontrola. Niekedy je jednoduchšie povedať pravdu a, ako sa hovorí, vrátiť sa z kratšej cesty. Pretože keď ešte raz bude Ivan Eľko dva roky niečo tvrdiť a po dvoch rokoch to dá preskúmať, tak už mu nebude veriť vôbec nik.

 

Jaroslav Mervart, bývalý člen Dozornej rady Reformata s. r. o.
Štefan Sabol, bývalý konateľ Reformata s. r. o.

ilustračné foto: unsplash.com