Financovanie (tak trocha) úplne inak!

V snahe vedenia ECAV získať ďalšie finančné zdroje zo zborov, bol na začiatku projekt financovania populisticky predstavený ako projekt, ktorého výhradným zámerom je dofinancovanie platov duchovných. To dávalo tejto akcii bohumilý, a priam až charitatívny zámer: podporiť tých vašich duchovných, farárov a farárky, ktorí napriek tomu, akú potrebnú a záslužnú činnosť robia, sú tak veľmi slabo ohodnotení. Marketingový mix bol ešte doplnený (zjavne prehnanou) hrozbou akútneho nedostatku financií a strašením odlukou cirkvi od štátu so všetkými dôsledkami, čo to prinesie. Je zaujímavé, že ten akútny nedostatok financií bol vykreslený iba na úrovni generálnej cirkvi, ale už nie na úrovni zborov, od ktorých sa príspevky požadovali.

Lenže ako sa zlato skúša v ohni, tak aj v tomto prípade tieto (pseudo)argumenty preveril čas. Keď sa niektoré z nich začali sypať ako hrad z piesku, začali pribúdať aj hrozby: rušenie kňazských staníc, prepúšťanie duchovných či postihy pre tých duchovných, ktorých zbory si odmietli splniť uloženú povinnosť. Ale ako to už – nielen vo fyzike – chodí, akcia vyvoláva protireakciu. To spôsobilo, že o tento projekt sa okrem duchovných, podstatne viac začali zaujímať aj ľudia zo zborov. Postupne začali vychádzať najavo veci, ktoré s pôvodným zámerom nemali skoro nič spoločné.

Prečo ani hrozby nezaberajú

Prvým problémom je ignorovanie iných zdrojov príjmov. Projekt financovania začalo vedenie cirkvi, ktoré nedokázalo objasniť majetkové kauzy a finančné straty s nimi spojené. Predvádzal sa tu najmä generálny biskup, ktorý často vystupoval skôr ako obhajca bývalých konateľov Vladimíra Daniša, Jaroslava Mlynára a účtovníčky Jany Danišovej. Neskôr sa štylizoval aj do funkcie samozvaného ekonomického experta, keď tvrdil, že Reformata nič do cirkvi nepriniesla a na Synode 2021 dokonca začal tvrdiť, že Reformata je dlžníkom ECAV! To, že za roky 2015 až 2019 Reformata vytvorila zdroje vo výške 255 198 eur, čo je 6-krát viac, ako odviedli bývalí konatelia v rokoch 2004 – 2014 (zrejme účelovo) nespomenul. Rovnako nespomenul ani vyhraný súdny spor na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý sa týkal odškodnenia za majetkovú škodu spôsobenú zákonom o regulovanom nájomnom, keď na základe tohto rozhodnutia zo dňa 9. 1. 2018 bolo na bankový účet ECAV prevedené 356 364 eur. Spolu teda na bankový účet ECAV za roky 2015 – 2019 bola pripísaná suma 538 728 eur. Bez dorubenia dane a pokuty za roky 2012– 2014 by Reformata odviedla na bankový účet ECAV 611 563 eur! V poslednom čase vidíme Ivana Eľka najmä v pozícii daňového proroka, ktorý vidí jednoznačný úspech tam, kde iní vidia protiprávny stav, resp. podvod. Aj napriek vyššie uvedenému polymorfnému striedaniu rôznych avatarov (zrejme na spôsob terminátora T1000) stále platí, že žiadna z káuz, na ktoré poukázala synodálna komisia v roku 2019, doteraz nebola objasnená!

Druhým problémom je transparentnosť. Údaje, ktorými sa vedenie cirkvi snažilo podporiť fond  finančného zabezpečenia, boli neúplné, nekonzistentné a navyše z rôznych časových období. Celkom úspešne sa tak podarilo spochybniť zámer tých evanjelikov, ktorí chceli poznať skutočný stav a vývoj finančnej situácie ECAV. A teda aj prípadný deficit financovania, ak, pravda, také niečo vôbec existovalo!

Tretím problémom je snaha dokázať, že cirkev je v kríze a peniaze zo zborov nevyhnutne potrebuje. Tu vedenie cirkvi ostalo len pri pochybných hereckých výkonoch, bez podkladov, faktov, bez toho, aby – ak je teda situácia taká zlá – išli sami príkladom. V centrále cirkvi sa totiž neuskutočnil žiadny projekt s cieľom eliminácie plytvania, rovnako ani reštrukturalizácia cirkvi, resp. zefektívnenie štruktúry, nepreverili sa žiadne iné zdroje financovania. Naopak, v Reformate sa znova bez kontroly investovalo (150- tisíc eur za opravu dvoch bytov!), všetci biskupi si zakúpili nové autá, a tiež si finančne prilepšili, čo sa týka aj pracovníkov biskupských úradov.

Štvrtý bod sa priamo týka falošných sľubov, kde sa ukázalo, že zďaleka nie všetko, resp. iba menšia časť je určená na platy duchovných – zborových, námestných farárov a kaplánov. Príspevky z cirkevných zdrojov idú priamo do rozpočtu ECAV, kde majú byť použité na rôzne, nie veľmi transparentné projekty pod názvom Cirkev sebe, ako sú múzeá, účelové zariadenia či rôzne festivaly. Ako príklad je možné uviesť zámer podporiť evanjelický festival v Kežmarku z rozpočtu ECAV vo výške 80-tisíc eur napriek tomu, že náklady na podobné podujatia do roku 2018 predstavovali priemerne 25-tisíc 000 eur…

Jeden zo seniorov sa na Synode vyjadril, že mu je najbližší (neskôr prijatý) model financovania B, pretože predpokladá aj určitú reštrukturalizáciu cirkevných zborov. Avšak v situácii, keď ústredie cirkvi nešetrí, a dokonca plánuje ďalšie výdavky, pôsobí diskusia o rušení kňazských staníc z titulu nedostatku financií dosť nemorálne! A z pohľadu základného zámeru cirkvi misie aj kontraproduktívne! Ponúka sa tu paralela s potápajúcim sa parníkom Titanic, kde aj napriek tomu, že veľká časť lode (kajuty, resp. zbory) je už pod vodou, hudba na hlavnej palube stále hrá!

Najviac si prilepší ten, kto najmenej šetril

Podľa dostupných informácií zo Synody 2021 vedenie cirkvi plánuje ročne vyzbierať  viac ako 1,629 mil. eur. Zo schválených tabuliek platov duchovných vyplýva, že prvé dve (základný plat podľa odpracovaných rokov a funkčné príplatky) sú založené na prerozdelení zdrojov štátneho príspevku z Ministerstva kultúry SR. Nenárokovateľná časť platu (tretia tabuľka) je tiež odstupňovaná podľa odpracovaných rokov, ale je podmienená platením príspevkov do fondu finančného zabezpečenia. Tu je potrebné tiež pripomenúť, že schválený model “B” je postavený na poplatku za počet členov a kňazských miest v zbore. Je veľmi zaujímavé, že podľa tabuľky predloženej na Synodu sa zbory musia poskladať na 402 kňazských miest, keď podľa inej zostavy je v cirkevných zboroch ”iba” 270 zborových a námestných farárov a asi 15 kaplánov!

 

Zásady odmeňovania tabuľka 1

 

Zásady odmeňovania tabuľka 2

 

 

Zásady odmeňovania tabuľka 3

 

Pri výpočte vynaložených nákladov na platy budeme (podobne ako predkladatelia) počítať s farárom, ktorý odpracoval cca 20 rokov, čomu odpovedá nenárokovateľný” príspevok 139 eur. Ak by sme predpokladali, že 270 farárov dostane mesačne naviac 139 eur a 15 kaplánov dostane 124 eur, tak sa dostaneme k ročným nákladom vo výške  472-tisíc eur (cena práce cca 637-tisíc eur). To je stále veľmi ďaleko od sumy, ktorá sa plánuje vyzbierať: je to zhruba jedna tretina prostriedkov, ktoré sa požadujú zo zborov, resp. je to o jeden milión eur viac, ako vyplatia duchovným v zboroch! Ako je to teda s tými prioritami? Na čo sú teda tieto prostriedky prioritne určené? Platy duchovných to totiž zjavne nie sú!

Za zmienku stojí aj cirkevnými orgánmi podivne nastavená výška funkčného príplatku “zo štátneho”, kde pri skromnom navýšení 31,15 eur na farára, 56,07 eur na konseniora a 137,06 eur na seniora mimoriadne arogantne pôsobí ďalšie veľké navýšenie platov biskupov. Ten v prípade biskupov stále pozostáva z  vokátora vo výške cca 800 eur, ktorý bol výrazne navýšený bezprostredne po nástupe nového vedenia ECAV v roku 2019. Podľa nového nastavenia funkčných príplatkov “zo štátneho” majú biskupi nárok na 542 eur! A podľa dostupných informácií – z nepochopiteľných dôvodov – poberajú aj “nenárokovateľný” príspevok z fondu zabezpečenia, hoci nemajú vlastný cirkevný zbor! Ak to spojíme s novým nastavením základného platu, dá sa predpokladať, že plat biskupov sa od roku 2018 zvýšil o hodnotu skoro 700 eur! To je však skoro 5-krát viac, ako je navýšenie minimálnej mzdy v období 2018 – 2021, ktoré predstavovalo 143 eur!

A to všetko v dobe pandémie, ktorá má drastický dosah na rodiny, cirkevné zbory, firmy, ale aj štátne financie! V situácii, keď veľa firiem prepúšťa či znižuje platy zamestnancov kvôli zatvoreným prevádzkam. Keď aj veľké firmy a zamestnávateľské zväzy vedú náročné diskusie v rámci tripartity o navýšenie minimálnej mzdy na ďalší rok o sumu 23 eur! V situácii, keď v skutočnosti nie cirkev, ale práve cirkevné zbory trpia podstatným poklesom príjmov, a to kvôli zatvoreným kostolom, resp. ich obmedzenej návštevnosti v súvislosti s pandémiou.  Vedenie cirkvi nielenže nejde príkladom v šetrení, ale, naopak, ešte viac rozhadzuje! Nové autá, pridelené služobné byty či zvyšovanie platov na biskupských úradoch totiž vôbec nepripomínajú “hrozbu akútneho nedostatku financií, skôr naopak. A za prístup k vyšetrovaniu majetkových káuz by si nové vedenie takéto peniaze určite nezaslúžilo – tam by bolo namieste skôr zníženie platu! Pretože nevysvetlili vôbec nič!

Pomýlené priority, pomýlená argumentácia

Dokonca aj Vladimír Daniš prestal upozorňovať generálneho biskupa, aby sa z vily na Vlčkovej ulici presťahoval do niektorého z bytov, aby Reformata znovu získala výnosy z nájmu tejto lukratívnej vily. Je možné, že to súvisí s tým, ako intenzívne Ivan Eľko relativizuje pochybenia bývalých konateľov Reformaty a tiež s tým, čo sme uviedli vyššie: že žiadna z káuz uvedených v správe synodálnej komisie doteraz vysvetlená nebola! Nárast platu za necelé 3 roky o sumu blížiacu sa hodnote 700 eur je tiež väčší ako celá plánovaná minimálna mzda na rok 2022 vo výške 646 eur! Pri priemernej mzde na Slovensku vo výške 1 100 eur to nie je ”tak trocha” väčší, ale neúmerne veľký nárast mzdy! Vyjadrenie Mariána Damankoša na Synode 2021, že keď nejaké peniaze zvýšia, tak bude koncom roka možné vyplatiť aj odmeny členom cirkevných výborov, už asi nepotrebuje žiadny komentár!

Pôvodná argumentácia, prečo odvádzať peniaze do centra, je tak v zásadnom rozpore s tým, na čo sa tieto peniaze naozaj plánujú použiť! Nebolo by predsa len lepšie štátny príspevok prerozdeliť do cirkevných zborov so zámerom aby si zbor sám dofinancoval svojho farára? V skutočnosti na to totiž potrebuje 3-krát menej finančných zdrojov, ako požaduje vedenie cirkvi do rozpočtu ECAV! Namiesto podporenia aktivity – prenosu zodpovednosti aj kompetencií do cirkevných zborov – tu vidíme ďalšie posilňovanie byrokratického a evidentne neefektívneho centra! Mohli by sme povedať, že takto básnici prichádzajú o ilúzie, zbory o právnu subjektivitu a evanjelici o vieru, že na nich niekomu v cirkvi záleží. Namiesto podpory misie v zboroch sa buduje reprezentačné a nákladné centrum, ktoré sa už o zábavu postará. Zatiaľ postačuje vyzbierať 1,6 milióna eur. Lenže pozor, s jedlom rastie chuť.

Definícia hriechu sa chápe aj ako minutie sa cieľa. V danom prípade minutie sa Božím cieľom, ktorým je evanjelizácia, misia a šírenie slova Božieho, a to ako v jeho zvestovaní, tak aj v praktickom živote. Každodennú aktívnu prácu vo všetkých cirkevných zboroch v žiadnom prípade nenahradia direktívne (byrokratické) príkazy, nákladné projekty či pompézne podujatia. Takáto cirkev totiž nestavia na prvé miesto Ježiša Krista ani Jeho zámer služby blížnemu, ale, naopak, ľudské komplikované, neefektívne a netransparentné štruktúry, spojené s rôznymi pochybnými aktivitami. Tie sú zamerané viac na ľudské či dokonca osobné ciele, než na tie Božie, pred čím nás však slovo Božie varuje:

“Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. Novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie. Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím; bremenom sa mi stali, ustal som znášať ich. Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny. Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného, prisudzujte právo sirotám, zastávajte sa vdov.” (Iz 1, 13 – 17)

Hospodin, Pán, prisahal sám na seba – znie výrok Hospodina, Boha mocností: Hnusí sa mi pýcha Jákobova, nenávidím jeho paláce, napospas vydám mesto i to, čo je v ňom.” (Am 6, 8)

Jaroslav Mervart
Štefan Sabol

ilustračné foto: pixabay.com