Záhadná Nájomná Zmluva

Ako sme vás informovali v predošlých článkoch, spoločnosť Reformata, spol. s r. o., je spájaná s viacerými majetkovými a finančnými kauzami. Žiadne z nich však neboli terajšími čelnými predstaviteľmi ECAV vysvetlené, objasnené a ani nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Jednou z posledných aktivít terajšieho predsedníctva ECAV je „objavenie“, tzv. zázračnej nájomnej zmluvy predloženej na Synode v roku 2020, o ktorej dovtedy nikto nepočul. S touto zmluvou sa však spája až príliš veľa nezrovnalostí a vážnych podozrení, čo celú situáciu ešte viac zhoršuje. Aj preto sme požiadali o rozhovor Mgr. Štefana Sabola, bývalého konateľa spoločnosti Reformata, spol. s r. o.

Jednou z aktuálnych tém v cirkvi je podozrenie z falšovania nájomnej zmluvy. Ako to vnímate?

Vidím v tejto veci dve roviny. Uvedenou nájomnou zmluvou sa určité osoby snažia upriamiť pozornosť na odpisy majetku, ktorý Reformata spravuje pre cirkev. Daňový úrad tieto odpisy neuznal za daňové náklady a Reformata musela doplatiť daň. I. Eľko a J. Brozman vo svojej správe predsedníctva cirkvi predloženej na Synodu 2020 v Ružomberku uvádzajú, že ústrednou pointou daňovej kontroly sú neoprávnené odpisy. To však nie je pravda. Tu teda vidím prvú rovinu tohto problému, a to zámer prekryť odpismi majetku oveľa závažnejšie zistenia daňového úradu. Druhá rovina predstavuje ešte väčší problém, pretože už len samotné podozrenie z falšovania zmluvy v cirkvi je pre evanjelickú verejnosť niečo nepredstaviteľné, keďže takéto praktiky sú s poslaním cirkvi nezlučiteľné.

Aké iné závažné nedostatky boli zistené pri daňovej kontrole?

Nebol to len daňový úrad. Podobne sa vyjadrila aj nezávislá audítorka a tiež Znalecký ústav pri Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je tu podozrenie, že v roku 2012 boli náklady na spotrebu elektrickej energie fiktívne nadhodnotené o sumu 18 400 eur. Náklady v tejto výške boli pravdepodobne zahrnuté v účtovníctve bez reálneho podkladu, teda bez faktúr od dodávateľa elektriny. Priemerná ročná spotreba elektrickej energie v rokoch 2010 až 2015 sa pohybovala na úrovni cca 14 000 eur, len v roku 2012 vyskočila na hodnotu 33 000 eur, čo je vzhľadom na charakter prenajímaných nehnuteľnosti (byty a kancelárie) dosť nereálne.

Vzhľadom k sume, ktorú musela Reformata doplatiť, to však zrejme nebolo všetko…

Tých pochybení bolo podstatne viac, takže spomeniem len niektoré. Boli porušené základné matematické vzorce pri výpočte celkových nákladov v spol. Reformata. Poviem to zjednodušene: keď si vezmete kalkulačku a v účtovnej knihe sčítate všetky položky nákladov, tak vám vyjde iná suma nákladov, ako sú sumárne náklady uvedené v účtovnej knihe. Čiže v účtovnej knihe sú celkové náklady neúčtovným spôsobom (fiktívne) nadhodnotené, čo má vplyv na nižší základ dane a tiež na výpočet nižšej dane z príjmov.

Aj znalecký posudok uvádza, že je málo pravdepodobné, aby matematický súčet nákladov nesprávne vypočítal účtovný program. To znamená, že nie je vylúčený úmyselný ručný zásah do účtovných kníh. Ďalšími závažnými nedostatkami, na ktoré poukázal daňový úrad, ale aj znalecký ústav, sú účtovné machinácie, ktoré sa robili na prelome rokov 2013 a 2014. Nebola dodržaná zásada bilančnej kontinuity v zmysle zákona o účtovníctve. Uvediem príklad. Stav určitého druhu záväzku sa na prelome rokov 2013 a 2014 neúčtovným spôsobom (fiktívne) znížil o sumu 78 000 eur.

Tu sú namieste otázky: Komu dlhovala Reformata na konci roka 2013 sumu 78 000 eur; prečo bol tento dlh znížený; ktorý veriteľ sa uspokojil so znížením svojej pohľadávky a ako sa to finančne vyrovnalo? A takýchto zistení je oveľa viac! Takže tvrdenie I. Eľka a J. Brozmana, že ústrednou pointou daňovej kontroly sú neoprávnené odpisy, je hrubým zavádzaním evanjelickej verejnosti.

Tak to sú vážne nezrovnalosti pri správe cirkevného majetku. Vy ste spolu s dozornou radou o týchto skutočnostiach hovorili ešte pred vykonaním daňovej kontroly v Reformate?

Áno, od roku 2015 sme o týchto veľmi vážnych podozreniach v súvislosti s machináciami v účtovníctve pri správe cirkevného majetku pravidelne informovali členov generálneho presbyterstva a synody. Záujem o riešenie týchto problémov zo strany niektorých členov generálneho presbyterstva a synody však nebol. Prečo, to je už otázka na nich. Dokonca im neprekážalo a možno ani dodnes neprekáža, že nebola odovzdaná elektronická forma účtovníctva.

Už len na základe samotnej skutočnosti, že niekto v 21. storočí nechce odovzdať elektronickú formu účtovníctva, im musí zasvietiť červená kontrolka, že niečo so správou cirkevného majetku nebolo v poriadku. Nepohla s nimi dokonca ani informácia, že konatelia V. Daniš, J. Mlynár a účtovníčka J. Danišová predložili generálnemu presbyterstvu (vtedy valné zhromaždenie Reformaty) za roky 2012 a 2013 falošné správy o hospodárení Reformaty s cirkevným majetkom. Toto by ste nikdy netolerovali pri správe svojho vlastného majetku, tak prečo sa to toleruje v cirkvi?!

I. Eľko, J. Brozman a ďalší vás obviňujú, že ste neriešili situáciu štandardným spôsobom, teda podaním dodatočného daňového priznania, ale ste volali daňovú kontrolu.

Nikto neposlal daňovému úradu pozývací list, poslali sme len oznámenie, v ktorom sme pomenovali závažné nedostatky v účtovníctve v súvislosti so správou cirkevného majetku – na ktoré poukázala aj nezávislá audítorka a Znalecký ústav pri Ekonomickej univerzite. V praxi to znamená, že daňový úrad vyhodnotil skutočnosti obsiahnuté v oznámení ako závažné, a teda následne vykonal daňovú kontrolu. Ak by tie nezrovnalosti boli menej významné, tak by k výkonu kontroly nedošlo.

Toto oznámenie sme urobili až v momente, keď zlyhali všetky možnosti riešenia tejto situácie vo vnútri cirkvi, pričom podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme boli povinní takto konať. Niektorí členovia generálneho presbyterstva a synody bojovali proti nám a spochybňovali nálezy nezávislej audítorky aj znaleckého ústavu. Niektorí dokonca spochybňujú závery daňového úradu aj dnes – a to len preto, aby chránili tých, ktorí tieto potvrdené daňové podvody robili, a útočili na tých, ktorí ich odhalili.

A prečo ste nepodali dodatočné daňové priznanie?

Samozrejme, že sme uvažovali aj nad touto možnosťou, ale vzhľadom na závažnosť účtovných a daňových machinácií sa to reálne nedalo urobiť. Už sme viackrát spomínali, že z účtovných dokladov, ktoré odovzdala bývalá účtovníčka J. Danišová, vyplýva, že Reformata viedla až trojitú evidenciu účtovných dokladov. Čiže v rámci jedného roka sme mali na stole dve rôzne účtovné knihy, ktoré sa navzájom nerovnali, a tiež výkazy odovzdané na daňový úrad, ktoré nesúhlasili ani s jednou z účtovných kníh.

Ak by sme chceli podať dodatočné daňové priznanie, tak by sme museli určiť, ktorá z tých troch evidencií je správna a ktoré dve sú nesprávne. A kto to určí? Ďalej nebola dodržaná bilančná kontinuita, náklady sa fiktívne (cez mimoúčtovné zásahy) nadhodnocovali a aj externá audítorka poukázala na mnohé iné vážne machinácie pri správe cirkevného majetku. To sú veci, ktoré už hraničia s trestnoprávnou zodpovednosťou a v takýchto prípadoch už neviete podať dodatočné daňové priznanie, ktoré by odzrkadľovalo správnosť, úplnosť a preukázateľnosť účtovníctva.

I. Eľko a J. Brozman v správe predsedníctva vás obviňujú aj z toho, že v súvislosti s odpismi majetku ste daňovej kontrole predložili neplatnú zmluvu o správe majetku a platnú nájomnú zmluvu ste nepredložili.

Už sme si zvykli, že I. Eľko a J. Brozman bránia ľudí, ktorí sa na majetkových, účtovných a daňových machináciách pri správe cirkevného majetku podieľali, a útočia na tých, ktorí podvody odhalili. V čase daňovej kontroly v roku 2018 Reformata a tiež ECAV mali k dispozícii platnú Zmluvu o správe majetku cirkvi podpísanú dňa 29. 3. 2007. K Zmluve o správe majetku bol dňa 28. 5. 2013 podpísaný Dodatok. Zmluva o správe obsahuje ustanovenia, za splnenia ktorých zaniká jej účinnosť, a to zánikom správcu (Reformaty), dohodou strán alebo výpoveďou.

Účinnosť Zmluvy o správe majetku bola riadne ukončená písomnou Dohodou strán k 31. 12. 2014. Teda môžeme jednoznačne povedať, že Zmluva o správe majetku bola platná a účinná v rokoch 2007 – 2014, teda aj v období 2012 – 2014, ktoré kontroloval daňový úrad.

Ako konateľ Reformaty ste mali vedomosť o existencii údajnej nájomnej zmluvy podpísanej 10. 1. 2012?

Nie, o tejto nájomnej zmluve som nemal vedomosť. Prvýkrát som ju videl, keď ju I. Eľko a J. Brozman predložili na Synode 2020 v Ružomberku. V čase daňovej kontroly v roku 2018 sme ani nemali dôvod sa domnievať, že takáto nájomná zmluva by mohla existovať, keďže sme mali platnú a účinnú zmluvu o správe z roku 2007. Uvedená nájomná zmluva nebola ani súčasťou odovzdávacích protokolov, či už na strane Reformaty, alebo na strane ECAV, keď dochádzalo k zmene konateľov alebo predsedníctva cirkvi.

Myslíte si, že nájomná zmluva bola podpísaná 10. 1. 2012, len ste o nej nevedeli – alebo vtedy vôbec nebola podpísaná?

V roku 2012 som ešte nepracoval v Reformate a nie som ani vyšetrovací orgán, takže k tomu sa neviem jednoznačne vyjadriť. Ale všetky indície, čo máme k dispozícii, naznačujú, že uvedená nájomná zmluva nebola 10. 1. 2012 podpísaná. Táto zmluva vôbec nezapadá do kontextu správy majetku v cirkvi. Prečo by Reformata s cirkvou podpisovala nájomnú zmluvu na začiatku roka 2012, keď bola podpísaná a platila zmluva o správe z roku 2007? V danom čase podľa mojich informácií nikto nechcel podpisovať nájomnú zmluvu len preto, aby sa riešili odpisy majetku.

Vtedy sa viedli diskusie o tom, ako vytiahnuť z Reformaty aspoň nejaké peniaze do cirkvi, pretože Reformata do ECAV odvádzala len minimum, a pritom spravovala jej majetok. V tom čase, ako sa neskôr ukázalo, bola správa majetku cirkvi pod vedením V. Daniša a J. Mlynára katastrofálna a nekompetentná. Čiže v prvom rade išlo o peniaze pre cirkev, a nie o odpisy majetku.

Veď v nájomnej zmluve zo dňa 10. 1. 2012 sú riešené aj peniaze, ktoré bude Reformata platiť, a to vo výške 26 300 eur ročne ako nájom do ECAV.

Pri tejto nájomnej zmluve je podozrenie, že bola dodatočne vyhotovená pre účely zvrátenia výsledkov daňovej kontroly v časti odpisov majetku, čiže všetky ustanovenia vrátane výšky nájomného sú spochybnené. To dokresľuje aj fakt, že tá istá suma nájomného je uvedená aj v nájomnej zmluve podpísanej dňa 28. 5. 2013. Aj podľa tejto zmluvy má Reformata platiť do ECAV sumu 26 300 eur ročne ako nájom. Takže máme dve nájomné zmluvy: zo dňa 10. 1. 2012 a 28. 5. 2013 s rovnakou výškou nájmu 26 300 eur ročne.

Podľa nášho názoru je platná nájomná zmluva podpísaná dňa 28. 5. 2013, ktorá zapadá do časového a vecného kontextu tohto obdobia. Dokazujú to zápisy z rokovaní generálneho presbyterstva, synody, predsedníctva ECAV a tiež návrh na uzavretie zmluvy smerovaný z ECAV do Reformaty. Všetko sa to udialo po 10. 1. 2012.

Koľko vlastne Reformata ročne platila nájomné do ECAV?

Reformata platila nájom do ECAV vo výške 26 300 eur ročne, čo je nájom v zmysle jednej nájomnej zmluvy. Ak zoberieme do úvahy, že by bola podpísaná aj údajná nájomná zmluva z 10. 1. 2012, tak Reformata by mala platiť do ECAV dvojnásobok nájmu vo výške 52 600 eur, čo sa však nikdy nestalo.

Bývalá účtovníčka Reformaty J. Danišová vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom niekedy v lete 2020 uviedla, že Reformata mala podpísanú nájomnú zmluvu zo dňa 10. 1. 2012 a za nájom ECAV vystavovala faktúry do Reformaty. Odkedy teda začala Reformata platiť nájom do ECAV vo výške 26 300 eur ročne?

To je dobrá otázka. Z toho, čo tvrdí J. Danišová, vyplýva, že ECAV mala do Reformaty vystavovať faktúry za nájom už od roku 2012. A Reformata mala tieto faktúry aj platiť. Lenže z písomných účtovných dokladov za rok 2012, ktoré Reformate odovzdala J. Danišová, vyplýva, že Reformata v roku 2012 neplatila do ECAV nájom vo výške 26 300 eur v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2012. Uvedené tvrdenie J. Danišovej je teda v rozpore s účtovníctvom, ktoré sama viedla.

Skutočnosť, že v roku 2012 takéto finančné plnenie neexistovalo, spochybňuje samotnú existenciu takejto nájomnej zmluvy! Podľa písomných účtovných dokladov za rok 2013, ktoré odovzdala J. Danišová, vyplýva, že Reformata začala platiť nájom vo výške 26 300 eur ročne do ECAV až v roku 2013, a to, pochopiteľne, v zmysle nájomnej zmluvy podpísanej dňa 28. 5. 2013.

Vyšetrovateľovi povedala aj to, že ste ako bývalý konateľ nájomnú zmluvu nepredložil daňovej kontrole, tak preto daňoví kontrolóri neuznali odpisy majetku ako daňový náklad.

Mali sme platnú a účinnú zmluvu o správe majetku cirkvi z roku 2007, ku ktorej bol v roku 2013 podpísaný Dodatok. Preto sme nemali žiadny dôvod hľadať nejaké iné zmluvy. Platnosť týchto zmlúv v danom čase nespochybnil ani nik z bývalých konateľov, ani z ECAV, pričom išlo o pracovníkov, ktorí sa tejto problematike veľa rokov osobne venovali!

Ak máte platnú zmluvu, a predsa by ste hľadali ďalšie, tak to nie je nič iné ako paranoja, resp. nenormálny stav, a naviac je to teoreticky nekonečný proces. Kde existuje tá pomyslená hranica, keď si už poviete, že táto zmluva je už posledná? Mohli by sme mať teoreticky aj šesť zmlúv, ktoré upravujú správu majetku cirkvi, a predložíme daňovému úradu tú zmluvu, ktorá je pre cirkev najviac výhodná? Ale potom už nie sme v cirkvi, ale v nejakom mafiánskom svete!

V. Daniš aj J. Danišová spomínajú pred vyšetrovateľom spornú nájomnú zmluvu podpísanú dňa 10. 1. 2012. Bola nájomná zmluva predložená komisii, ktorá bola zriadená synodou na prešetrenie hospodárenia v Reformate?

Nie, nájomná zmluva synodálnej komisii predložená nebola. Nepredložili ju ani bývalí konatelia V. Daniš a J. Mlynár, ani bývalá účtovníčka J. Danišová. Nielen že ju nepredložili, ale oni túto zmluvu ani nespomenuli. Komisia končila svoju prácu niekedy v polovici roka 2019 a pred vyšetrovateľom vypovedali v roku 2020. Čo im bránilo vytiahnuť uvedenú nájomnú zmluvu už pred komisiou? Alebo tú zmluvu mohli predložiť už v roku 2018, keď sme ich vyzvali, aby sa vyjadrili k výsledkom daňovej kontroly. Nič také sa však nestalo!

Zmluva sa zázračne objavila až po mojom odvolaní z funkcie konateľa Reformaty a tiež po odvolaní dozornej rady. V auguste 2019 sa stal konateľom B. Rybnikár a v roku 2020 sa zázračná nájomná zmluva prvýkrát objavuje na scéne.

Nie je problém z pohľadu ECAV, že táto zmluva bola predložená ako dôkaz v trestnom konaní?

Ak sa potvrdí, že nájomná zmluva je falošná, čo naznačujú mnohé skutočnosti, tak je to pre ECAV veľký problém. Zmluva bola predložená orgánom činným v trestnom konaní, ktoré prešetrovali zistenia daňovej kontroly, a s vysokou pravdepodobnosťou práve predloženie tejto zmluvy prispelo k tomu, že vyšetrovateľ zastavil trestné konanie. Predpokladáme, že táto pochybná nájomná zmluva bola následne predložená aj daňovému úradu so zámerom o obnovu daňového konania.

Podľa nášho názoru tento zúfalý a, ako sa ukazuje, aj špekulatívny pokus mal prispieť najmä k obhajobe bývalých konateľov a účtovníčky, ktorí sú za nedostatky zistené počas daňovej kontroly zodpovední!

Predsedníctvo ECAV na ostatnom zasadaní generálneho presbyterstva informovalo jeho členov, že podalo trestné oznámenie vo veci nájomnej zmluvy. Čo na to hovoríte?

Dva roky zavádzajú a klamú evanjelickú verejnosť, a teraz idú dať preveriť nezrovnalosti medzi zmluvami v Reformate, ktoré sami vytiahnutím tejto pochybnej nájomnej zmluvy spôsobili?! To nie je len nepodarený, to je najmä odporný a nemorálny príbeh, ktorý sa v cirkvi nikdy nemal objaviť! Podaním trestného oznámenia je totiž spochybnená samotná správa predsedníctva ECAV predložená na Synodu 2020 v Ružomberku! A to ako v zmysle zavádzajúcich podkladov, tak aj „toxických“ záverov, ktoré boli synodálom predložené! Inými slovami, I. Eľko ide hasiť to, čo sám podpálil!

I. Eľko tiež veľmi dobre vie, že veľmi vyťažená prokuratúra neoverila napríklad ani podozrivé faktúry za energiu za rok 2012, ktoré boli zaúčtované vo viac ako dvojnásobnej výške! A podobne sa môže skončiť aj kauza tejto pochybnej nájomnej zmluvy – bez relevantného záveru, do stratena. Lenže v takom prípade to bude ďalšia veľká rana spravodlivosti, o ďalšom prepade dôvery v ECAV ani nehovoriac. Jeden hriech sa obhajuje druhým, ešte väčším, a to asi budete so mnou súhlasiť, že to je cesta do pekla!

Prečo tak prekáža práve kontrola z daňového úradu?

Ak by sme to zhrnuli, tak môžeme konštatovať, že Reformata sa pri správe cirkevného majetku dopustila viacerých majetkových a daňových machinácií a daňový úrad tieto podvody odhalil.

Medzičasom prebehli (rovnako veľmi pochybné a zmanipulované) voľby v ECAV, nastúpilo nové predsedníctva cirkvi, ktoré zvolilo nové vedenie Reformaty. A následne v koordinácii s vedením ECAV a vedením Reformaty osoby, ktoré sa podieľali na uvedených machináciách, predkladajú štátnym orgánom pochybné zmluvy, aby zvrátili výsledky daňovej kontroly.

A takéto praktiky sa dejú v cirkvi, ktorá sa v zmluve so štátom zaviazala, že „využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenskej republiky v prospech spoločného dobra v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky“. V cirkvi, ktorá ako protihodnotu dostáva nezanedbateľné prostriedky na vlastné fungovanie zo štátneho rozpočtu. V cirkvi, ktorá napriek tomu – alebo práve preto, že takto „hospodári“ s majetkom, vymáha ďalšie prostriedky z cirkevných zborov. Súčasné vedenie ECAV takto hazarduje nielen s majetkom a dôverou evanjelikov, ale aj so svojím postavením a s poslaním cirkvi v spoločnosti!

Chcel by som vedeniu cirkvi odkázať, nech túto šialenú špirálu zastavia, kým je čas. Sme predsa v cirkvi a nepochybne je najvyšší čas na pokánie a nápravu!!!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com