Kto je zodpovedný?
V minulosti, ale, žiaľ, aj v súčasnosti vidíme ako Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku sužujú majetkové a finančné kauzy a ako nehospodárne sa nakladá s cirkevným majetkom. Výsledkom nie sú len finančné straty, ale aj zlyhania morálne, čo je spojené s ešte väčším problémom, a to s krízou dôvery. Dnes sa však nebudeme zaoberať jednotlivými kauzami a ich príčinami, ale so zlým systémovým nastavením vo všeobecnosti, ktoré spôsobuje, že sa neriešia príčiny, nevyvodzuje zodpovednosť, a teda vyššie uvedené zlyhania sa opakujú znova a znova.
V demokratickom svete je štandardom, že ak existuje priame prepojenie osoby alebo orgánu na nejaký škandál, tak tieto osoby odstupujú z funkcií alebo sú odvolané. To je tzv. vyšší štandard, a každá kresťanská cirkev by mala mať ambíciu byť tým, kto tento vyšší štandard do spoločnosti prináša. Ako to však funguje v našej ECAV? Kauzy sú známe, straty vyčíslené, ale zlyhania sa stále opakujú, pretože vo veci vyvodenia zodpovednosti sa väčšinou skoro nič nedeje. A ak sa nejaké zmeny občas aj udejú (keď už to vidí aj slepý), tak to „riešenie“ je také neslané a nemastné, že inkriminovaná osoba sa po nejakom čase pokojne vráti „na scénu“ (do funkcie či organizácie) tak, akoby sa vlastne vôbec nič nestalo. A to je veľmi nebezpečný precedens do budúcnosti – najmä pre cirkev, ktorá je v spoločnosti známa vieroučnými zásadami založenými na pokání a náprave!
Podľa toho, čo vidíme v súčasnosti, môžeme konštatovať, že vedenie ECAV na Slovensku sa skôr inšpirovalo súčasným svetom a že zlyhania pri správe majetku a financií prekrýva masívnou (ale tradične povrchnou) mediálnou kampaňou. Zrejme v štýle, že keď je neporiadku veľa, tak je potrebný väčší koberec.
My sa však radšej poďme skôr pozrieť na model rozdelenia kompetencií a zodpovednosti. A konkrétne na to, či osoby (orgány), ktoré o týchto záležitostiach rozhodujú, sú vôbec za svoje rozhodnutia zodpovedné. Pretože ak nie, tak aj vo svete je zvykom, že rozhodnutia takýchto orgánov sú zvyčajne slabo pripravené, nedostatočne prerokované (preverené) a ľahkovážne (až nezodpovedné) je aj samotné rozhodovanie. V štýle, že veď nejde o moje peniaze, a keď to aj dopadne zle, tak za prípadný neúspech (a stratu) zodpovedný nebudem. Táto téma je vysoko aktuálna v celej organizácii, v prípade tzv. generálnej cirkvi, počnúc od poradných orgánov cez generálne presbyterstvo, generálne predsedníctvo až po synodu.
So zámerom iniciovať širšiu diskusiu o tomto probléme sa v tomto článku bližšie pozrieme na úlohu generálneho presbyterstva v našom cirkevno-organizačnom systéme.
Najlepší „flek“ – ale pre koho?
Téma nastavenia a kompetencií generálneho presbyterstva (GP) vôbec nie je nová. GP je vysoko postavený orgán, ktorého snáď najväčšou kompetenciou je to, že zodpovedá za riadenie cirkvi v čase medzi zasadnutiami synody a zodpovedá aj za uvedenie rozhodnutí synody do praxe. GP je tiež orgán špecificky zodpovedný za prípravu a rozhodovanie vo veciach ekonomického charakteru, samozrejme. okrem tých, ktoré spadajú do kompetencie Synody ECAV.
Pre účely tohto článku nám takéto stručné hodnotenie úplne postačuje. Takéto formálne hodnotenia totiž navodzujú dojem, že všetko je riadne usporiadané, rozdelené a podľa týchto pravidiel aj riadené. Vo viacerých minulých článkoch sme však poukázali na to, že napriek tomu, že veľa vecí je daných, v cirkvi sa často nedodržujú, resp. obchádzajú. Takým najviac „okatým“ príkladom bol dobre známy podpis súhlasu s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradovej ulici, keď generálny biskup Ivan Eľko a generálny dozorca Ján Brozman odignorovali GP a tento súhlas – protiprávne – podpísali sami. A v podstate bez akýchkoľvek následkov…
Tých problémov je však viac. Jeden známy mi raz povedal, že ak by si mal vybrať nejakú pozíciu v ECAV, tak by to bol práve člen GP. Keď som sa ho spýtal prečo, tak mi povedal, že majú veľké kompetencie, ale v podstate žiadnu zodpovednosť. A o zodpovednosti bol aj výrok iného, nahnevaného evanjelika, ktorý sa vo všeobecnosti pýtal, ako je možné, že taký veľký počet škandálov a finančných strát sa spája s tými istými ľuďmi v ECAV? Veď on ako podnikateľ je zodpovedný za všetky rozhodnutia, ktoré vo firme prijme, a to, samozrejme, aj za prípadné negatívne dopady, ktoré s tým môžu byť spojené. Ale kto je zodpovedný v ECAV?! – pýta sa.
To sú veľmi vážne otázky či konštatovania. Ako je to teda vlastne s tými kompetenciami či zodpovednosťou v prípade GP? Tie kompetencie „medzi synodami“ sú pomerne jasné, aj keď niektoré veci sú jednoznačne vyhradené len synode. Pokiaľ sa ich teda synoda v režime „únavy materiálu“ sama nevzdá, ako napr. v prípade uznesenia o delegovaní kompetencií na predsedníctvo cirkvi (a GP) v prípade dohodnutia podmienok a podpisu zmluvy týkajúcej sa budovy na Svoradovej ulici č. 1.
Kto je zodpovedný
Keďže generálne presbyterstvo má v systéme ECAV naozaj dôležité postavenie, často posudzuje a prijíma rozhodnutia, ktoré si vyžadujú odbornosť, znalosti a skúsenosti. Svojho času bolo GP dokonca aj valným zhromaždením spoločnosti Reformata. Ale čo sa stane, ak prijaté rozhodnutia GP sú nesprávne a majú na cirkev negatívny dopad? Kto je zodpovedný? Bola v tomto smere niekedy v histórii ECAV vyvodená zodpovednosť voči členovi (členom) GP? Opravte ma, ak sa mýlim, ale o takom prípade neviem.
V prípade ECAV má zodpovednosť výkonný orgán, ako napr. (generálne) predsedníctvo, resp. konateľ spoločnosti – ako štatutár (resp. štatutári) spoločnosti. Tí pre pochybenia môžu byť a niekedy aj sú odvolaní (a niekedy aj bez pochybení). Pozícia členov GP je však zjavne oveľa pevnejšia. Hoci často štatutári iba vykonávajú vôľu GP!
Na pováženie je aj to, aké ciele a merateľné ukazovatele výkonnosti sú pre členov GP stanovené. Majú tieto osoby s ambíciou riadiť cirkev a tiež merať a normovať prácu farárov vôbec nejaké vlastné ciele? Také, ktoré by sa týkali efektívneho hospodárenia, splnenia stanovených finančných cieľov, udržania primeranej (udržateľnej) úrovne platov v ústredí, dosiahnutia minimálneho výnosu zo správy cirkevného majetku, vyšetrenia majetkových káuz, eliminácie plytvania, trvalého znižovania nákladov a podobne? Pretože práve na plnení takýchto náročných cieľov by sme poznali, či máme v GP tých najlepších ľudí!
Z histórie vieme, že ak GP odsúhlasí či „pustí“ zmluvu, počas plnenia ktorej cirkev voči trhovému štandardu prerobí desaťtisíce, státisíce či až milióny eur, členom GP sa nič také nestane. Ak GP nie je schopné zabezpečiť adekvátny výnos z cirkevného majetku (a ani jeho opravu), tiež sa nič nestane. Ak sa počas jeho pôsobenia nedodržujú podmienky zmluvy, resp. sa nevyvodia dôsledky z plytvania či dokonca porušenia zákonov pri správe majetku, ani vtedy sa nikomu nič nestane! A keď daňový úrad potvrdí hrubé nedostatky pri správe cirkevného majetku, tak tí presbyteri, ktorí boli v danom orgáne v predmetnom čase (a mnohí tam sedia aj teraz), sa dokonca tvária v štýle „ja nič, ja muzikant“!!!
V GP sa štandardne hlasuje anonymne s tým, že v zápisnici nie je adresne uvedené, kto a ako hlasoval (iba ak to niekto predtým navrhne a odsúhlasí sa to, čo sa až tak často nestáva). Ak je za týchto okolností finálne rozhodnutie prijaté nejakým pomerom hlasov, tak vyvodenie adresnej (osobnej) zodpovednosti je vo svojej podstate vylúčené. Nepamätám si však ani odstúpenie či odvolanie celého orgánu.
Komu takýto stav vyhovuje?! Evanjelická cirkev to rozhodne nie je!
Najhoršie je to, že takýto spôsob fungovania GP vlastne umožňuje anonymizáciu rozhodnutí aj iných orgánov. Stačí, aby štatutár spoločnosti dal svoj návrh odsúhlasiť takto „anonymne“ fungujúcemu orgánu, za prijaté uznesenie už nebude zodpovedať. Ak ho následne zrealizuje, tak v podstate „len“ vykonal príkaz vyššieho „zodpovedného“ orgánu. Je však možné takéto konanie označiť za zodpovedné? Jednoznačne nie!
Mizerná informovanosť
Tento anonymný a vo svojej podstate aj málo zodpovedný spôsob práce (v zmysle identifikácie a vymožiteľnosti zodpovednosti) sa po voľbách v roku 2018 ešte viac skomplikoval. To nebolo až tak vidno do roku 2018, pretože GP tvorili rôzne názorové skupiny. Všetky témy (ešte pred rokovaním) prenikali na verejnosť a z tohto dôvodu bolo už dopredu známe, o čom sa bude na GP rokovať, resp. kto bude čo presadzovať. Od roku 2019 sa však rokovanie GP pre evanjelickú verejnosť uzavrelo. Nevieme, o čom sa bude rokovať, nevieme, kto a čo presadzuje, a dokonca nevieme ani to, aké uznesenia sa vlastne prijali! O zápisniciach z rokovania nemôže byť ani reči. Nedostatočné a povrchné informácie cez médiá (internet, EPST) túto úlohu rozhodne neplnia…
Ak by členovia GP takto spravovali svoj vlastný majetok, mohli by povedať: „Čo vás do toho!“ Lenže títo páni a tieto dámy spravujú majetok všetkých evanjelikov, spravujú štátne príspevky, resp. príspevky z cirkevných zborov. Teda majetok a financie iných osôb a z iných zdrojov! To nie sú peniaze, ktoré si zarobili sami! A do tejto kategórie patria aj zahraničné fondy. Ako sa teda opovažuje táto skupina limitovať prístup k informáciám členom cirkevným zborov, ktorým sa majú v praxi v plnom rozsahu zodpovedať?!!!
Ako na to
Pripomeňme si, ako to funguje vo svete, ktorému táto cirkev chce ísť príkladom. Viaceré mestá, obce či samosprávy, ktoré tiež spravujú zverený majetok a financie, na to idú úplne ináč. Program, rovnako ako podklady na rokovanie sú k dispozícii vopred. Z rokovania sa často zabezpečuje video, resp. aspoň audio prenos, a teda občania vidia, kto čo presadzuje a ako ich zastupuje. A teda následne aj vedia, koho voliť. Všetky prijaté uznesenia sú zverejnené ako papierovo na nástenke, tak aj elektronicky. O zverejňovaní všetkých tendrov či zmlúv ani nehovoriac! Som presvedčený, že v tomto smere by si malo vedenie ECAV priznať svoje zlyhanie a čím skôr tento stav napraviť!!!
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento zámer zabezpečiť vyššiu adresnosť a zodpovednosť sa zďaleka netýka len GP, ale aj synody a iných cirkevných organizačných jednotiek či prepojených organizácií. Veď napr. o tom, kto je, a tiež kto nemá byť členom GP, rozhoduje v konečnom dôsledku synoda! Tá by aj pre GP mala stanoviť náročné ciele, podľa plnenia ktorých by sa následne mohla k práci GP vyjadriť!
Len taký prievanček …
V tejto chvíli mi prichádza na um veľmi aktuálna otázka moderátora Sajfu z Fun-rádia na generálnu dozorkyňu Renátu Vinczeovú, „či v cirkvi robí veľký vietor, alebo len taký prievanček“. Generálna dozorkyňa sa následne pochválila tým, že dokumenty sa už neschvaľujú papierovo, ale elektronicky. Lenže voči vyššie uvedeným nedostatkom je takýto „úspech“ úplne nepodstatný a nedostatočný! A teda to, čo vidíme – nielen v jej podaní, je naozaj len „taký prievanček“, ktorý nič zásadné nemení, pretože všetky tieto zásadné nedostatky pretrvávajú! A to hovoríme len o organizácii práce, nastavení zodpovedností a kompetencií! Ďalšou tému sú majetkové kauzy, neefektívne hospodárenie, komplikovaná a drahá viacúrovňová štruktúra a podobne!
Je záujem niečo zmeniť?
Aj preto by som bol veľmi rád, ak by sa v cirkvi na túto tému otvorila seriózna diskusia, ktorá bude viesť ku kvalitatívne novému stavu, k definovaniu nových pravidiel a k vyváženému vzťahu medzi kompetenciami a zodpovednosťou, pretože jednou z vlastností dobre nastaveného systému je aj to, že má tzv. samočistiacu funkciu. Potrebné je aj zavedenie (naozaj) nezávislej a odbornej kontroly a tiež efektívnej komunikácie, ktorá dnes v cirkvi absentuje. Je zrejmé, že túto diskusiu, resp. tento proces môžu úspešne zvládnuť len tie osoby, ktoré uprednostnia záujem ECAV pred svojím vlastným záujmom!
Vo svete sa hovorí, že ak si horší ako konkurencia, tak kopíruj to, čo oni robia lepšie. Ak ich dobehneš, tak začni inovovať a zlepšovať, aby si ich predbehol. Vzhľadom k súčasnému – neuspokojivému – stavu riadenia cirkvi je čas sa inšpirovať tým, ako to robia najlepšie samosprávy, resp. mestské či obecné zastupiteľstvá. Pretože ich spôsob fungovania viac spĺňa kritérium SLUŽBY občanom ako to, čo vidíme v ECAV!
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: unsplash.com
