Nelegitímne zvolené Predsedníctvo cirkvi vydalo vo štvrtok 7. februára stanovisko, v ktorom obviňuje týždenník Evanjelický posol z neobjektívneho informovania, odmieta ponuku na dialóg prostredníctvom konferencie „Hluchoslepota“ v cirkvi a priznáva sa k svojej snahe o čistky vo vydavateľstve Tranoscius, ktoré sa pokúša dosiahnuť zvolaním mimoriadneho valného zhromaždenia s odvolaním súčasného predstavenstva a dozornej rady Tranoscia. Stanovisko nelegitímneho Predsedníctva ECAV vyšlo v EP č. 6/2019 na strane 11. Uverejňujeme k nemu nasledovný komentár.
Vyzerá to tak, že nelegitímne zvolené predsedníctvo cirkvi sa prepočítalo – myslelo si, že každé čudo trvá tri dni, a toľko bude trvať aj škandál okolo nelegitímnych volieb do Predsedníctva ECAV na Slovensku či na post dištriktuálneho dozorcu VD. Nezostáva mu teraz nič iné, než naznačovať temnú motiváciu bývalého vedenia cirkvi a sťažovať sa, že Evanjelický posol ešte stále píše o ich nečestných praktikách, hoci oni sú už dávno zvolení a mali by mať už najväčšie evanjelické periodikum v moci.
Navyše, vo svojom stanovisku preukázalo skutočne výraznú schopnosť nevidieť a nepočuť, tváriť sa akoby nič, a ak sa nedá tomu vyhnúť, treskúco zastrašovať. Našťastie pre nich žijeme v tej postfaktickej dobe, v ktorej je možné tvrdiť čokoľvek a tábor stúpencov to prijme, či už ide o reči o ŠtB, vyradenie kandidátov bez dôvodnej námietky či oklamanie voličov, ktorých nelegitímne zvolený generálny dozorca oklamal cez kandidačnú poradu, keď zatajil, že v minulosti bol trestne stíhaný. Pravda totiž v ECAV už nie je vnímaná ako nejaký nadosobný ideál, ktorý sa má hľadať a prípadne dokazovať, ale ako prostriedok identifikácie so skupinou, zhrnutie toho, čomu práve dnes chceme veriť.
Ján Brozman a ďalší funkcionári cirkvi, vrátane biskupov, sa v tomto podivnom svete vedia skvele zorientovať, vedia, že môžu hovoriť, čo im napadne, a spochybňovať, čo im napadne, ak pritom zostanú funkcionármi a Ján Brozmanom generálnym dozorcom ECAV. Tým zachmúreným a nahnevaným chlapíkom s utkvelou predstavou, že je obeťou veľkej perzekúcie. Ak tá emócia (na rozdiel od všetkých slov, ktoré sa povedia a voda tečie) zostane skutočná alebo aspoň presvedčivá.
Poďme k samotnému stanovisku, ktoré si mohli dotknutí prečítať na oficiálnej stránke ECAV bez akejkoľvek snahy o dialóg.
1) Ad „modlíme sa, aby sme sa nedali vyprovokovať nenávisťou k nenávisti“: K tomuto výroku nelegitímne zvoleného Predsedníctva ECAV uvádzame, že nevidíme nikde nenávisť, ktorá ich „provokuje“; za to ich (údajne provokovaná, ale neexistujúca) nenávisť je zrejmá už z prvého „pastierskeho“ listu napísaného minulý mesiac.
2) Ad „záleží nám na obnove vzťahov… našej cirkvi“: K tomuto výroku nelegitímne zvoleného Predsedníctva ECAV uvádzame, že im až tak záleží na vzťahoch, že robia čistky vo všetkých dôležitých komisiách a chystajú cenzúru EP a čistky v Tranosciu…
3) Ad „nekritické spochybňovanie“: Chceme sa spýtať nelegitímne zvoleného Predsedníctva ECAV, čo tento „slovný zvrat“ znamená. Každé spochybňovanie je už zo svojej podstaty kritické. Nelegitímne zvolené Predsedníctvo ECAV neovláda slovenčinu alebo logiku?
4) Autori článkov v EP vyzývali vždy dotknutých volených i menovaných predstaviteľov k dialógu, teda nie je pravda, že dialóg odmietajú. Napríklad Svetozár Gavora vyzval k dialógu o Reformate, s. r. o., V. Daniša, a bol to on, kto dialóg odmietol. EP by bol dal veľmi rád priestor jeho odpovediam.
5) Nikto, kto si myslí, že členovia predstavenstva majú „vyvažovať spravodajstvo“, nevie, o čom je nezávislá žurnalistika, a preto patrí do 18., nie do 21. storočia. Šikanovanie redaktorov nie je úlohou predstavenstva, ako to naznačuje nelegitímne zvolené Predsedníctvo ECAV vo svojom stanovisku.
6) Myslíme si, že Asociácia neodmieta „platne zvolených predstaviteľov“, ale odmieta spôsob ich zvolenia, a preto spochybňuje ich legitimitu.
7) Akým spôsobom majú členovia predstavenstva Tranoscius „rešpektovať“ výsledky volieb? Zavedením cenzúry v EP?
8) Ad „Týždenník EPST teda nie je oficiálnym médiom ECAV na Slovensku.“ K tomuto výroku nelegitímne zvoleného Predsedníctva ECAV uvádzame, že je to pravda. EP nebol periodikom ECAV ani za bývalého Predsedníctva ECAV, vždy bol periodikom všetkých evanjelikov. Myslieť si, že by mal byť oficiálnym periodikom ECAV znamená túžiť po tom, aby bolo pod mocenskou kuratelou ECAV.
8) O Červenici by sme na mieste bývalého dozorcu VD J. Brozmana „stanovisko“ radšej nepísali. VD bol zriaďovateľom školy a dnes už vieme povedať, že túto školu aj vďaka zriaďovateľovi doviedli kompetentní k tomu, že v nej už zrejme žiadne dieťa s hluchoslepotou nenájdete, čo je zneužívanie jej skutočného statusu.
Veríme, že aspoň niekoľko čitateľov bude aspoň niekde v hĺbke znepokojovať pravda, ktorá existuje bez ohľadu na ľahkosť, s ktorou ju je dnes možné a žiaduce popierať.
Stanovisko Redakcie EP
(foto TASR)
