Bieda súčasného vedenia ECAV

Predstavitelia ECAV, ktorí sa do svojej funkcie dostali vďaka vyradeniu protikandidátov na kandidačnej porade, aj ďalej pokračujú v nezmyselnom obhajovaní neobhájiteľného. A to nielen čo sa týka volieb, ale aj v prípade správy financií či majetku. Problém je v tom, že tento prístup alebo ak chcete nevyznaný hriech ničí vzájomnú dôveru, ničí cirkev.

Do tejto série nevhodných a nešťastných vystúpení nedávno pridal svoj ďalší príspevok biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Správa biskupa VD za rok 2021 sa nesie v duchu Pilátovho výroku „čo je pravda“. Napriek snahe umiestniť túto tému do biblického kontextu, sme sa priameho a zrozumiteľného záveru k tejto téme nedočkali. Síce asi vieme prečo, ale je priam šokujúce, že takýto problém má s touto témou práve jeden z biskupov evanjelickej cirkvi! Reči o parciálnej pravde, či výrok, „že Pilát sa sám ako politik neraz presvedčil, že pravda neexistuje, že právd je veľa a dobré sú tie, ktoré sa práve hodia“ sú nepochopením problematiky a veľmi nebezpečné, najmä pre začínajúcich kresťanov! Mieša sa tu totiž objektívna skutočnosť s tým, ako si ju ľudia subjektívne prispôsobujú. Lenže tieto subjektívne resp. účelové podania už nie sú pravdou, a teda ich nemôžeme takto označovať!

Na základe vyššie uvedeného vzniká dôvodné podozrenie, že biskup VD nevidí prepojenie medzi biblickým citátom „Posväť ich v pravde“ resp. „Ja som cesta, pravda i život“ s reálnym životom. Večný obraz pravdy, tak ostáva bez svojho zrkadlenia resp. aplikácie v reálnom, každodennom živote. A to zrejme preto, lebo hriechom zaťažené vzťahy (aj vo vedení ECAV) tento odraz Božej pravdy natoľko deformujú, že mnohí majú (zo slabosti) tendenciu sa tomuto stavu prispôsobovať – namiesto toho aby odvážne bojovali s hriechom, a vydali svedectvo v pravde.

Ako príklad hľadanie „časnej pravdy“ je možné uviesť vyšetrovanie zločinu, keď detektív skladá mozaiku z dostupných výpovedí, či záznamov, triedi pravdivé a nepravdivé výroky, ktoré sa snaží logicky pospájať. Prečo? Pretože hľadá čo sa naozaj stalo, hľadá objektívnu pravdu! Koľko detektívok ste videli so záverom, že každý má svoju pravdu?! Iný príkladom môže byť prísaha na súde v štýle, „budem hovoriť pravdu, a nič iné, len pravdu“. Polemizuje o tom niekto na súde? Alebo prečo vôbec vzniklo niečo také ako detektor lži?

 Hriech rozdeľuje, pravda oslobodzuje

Ako je to v prípade samotného Petra Mihoča? Kandidoval na funkciou biskupa aj napriek tomu, že nespĺňal podmienky – neodpracoval v zbore 10 rokov. To na zasadnutí kandidačnej porady „nevadilo“, avšak naopak „vadili“ niektorí protikandidáti, a to aj napriek tomu, že predpísané podmienky spĺňali. Začiatkom roku 2021 sa zviditeľnil tvrdením, že transfer z Reformaty do ECAV „bol transparentne predstavený a rozuzlený“, a že na transferovom účte ECAV pri odchode Štefana Sabola z Reformaty nebolo pol milióna eur, ale že “tam bola nula”! To sme však jednoznačne vyvrátili v článku Nehanebné klamstvo.

Za zmienku stojí aj odpoveď Petra Mihoča čitateľovi, ktorý odhlásil Evanjelický východ preto, lebo neinformuje objektívne, a konkrétne aj preto, že neinformoval o tom, že „za zlé hospodárenie v Reformate musela ECAV zaplatiť dodatočné vyrubenie dane a pokutu v celkovej výške cca 72 800 eur“. Peter Mihoč vtedy listom odpovedal, že „Reformata žiadnu pokutu vo výške 72 800 nezaplatila, prišla na to Synodou určená komisia“. To však nie je nič iné, ako ohýbanie pravdy resp. klamstvo! Pretože synodálna komisia totiž konštatovala niečo úplne iné: „V roku 2018 bola ukončená vo firme REFORMATA, s .r. o. daňová kontrola za roky 2012 – 2014. Výsledkom kontroly bola úhrnná sankcia, ktorú musela firma REFORMATA zaplatiť daňovému úradu v celkovej výške 72 835 €. Komisia sa oboznámila s výsledkami, nálezmi a rozhodnutím daňových orgánov, rešpektuje ich a pre ECAV majú záväzný charakter.“

Celá biblická prednáška Petra Mihoča tak ostala iba v teoretickej rovine, s nebezpečnou relativizáciou poznania pravdy v časnom živote: „Má v takomto svete význam hovoriť o nejakej pravde, keď každý má svoju parciálnu pravdu?“ Autor tohto výroku v podstate tvrdí, že pravdu nie je možné poznať, čím popiera moc Ducha Svätého v živote človeka! A tým priamo popiera aj výroky pána Ježiša Krista o potrebe hľadania pravdy! Inými slovami vyjadrené – načo sú nám vyšetrovatelia, načo sú nám detektívi či sudcovia – má to vôbec význam?!!!

V nasledujúcom citáte zas tvrdí, že tento biblický text nás, „Pozýva k pravde, ktorá posväcuje a nie rozdeľuje, nemanipuluje a nerozbíja spoločenstvo, či ľudské vzťahy.“ Áno pravda posväcuje, ale nie každý ju hľadá, a zďaleka nie každý je schopný ju prijať! Veď aj Pán Ježiš povedal, „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho.“ Mt 10, 34-39

Tí, ktorí z celého srdca Krista nasledujú resp. tí, ktorí najskôr hľadajú kráľovstvo Božie žiadny problém s jednotou v cirkvi nemajú. Aj keď občas môže prísť k nedorozumeniu, spoločné hodnoty a Boží zámer pre život človeka ich skôr či neskôr opäť spoja. Problém nastáva vtedy, keď má niekto iné priority a záujmy (časné, osobné či finančné).

Nesprávne nastavené ciele a nesprávna pochopená či aplikovaná vierouka (kde absentujú hodnoty) vedie skôr či neskôr ku konfliktu a úpadku. To čo ničí vzťahy, a tiež manipuluje a rozbíja spoločenstvo nie je pravda, ale hriech, ktorý sa naplno prejavuje pri napĺňaní týchto pomýlených cieľov v praxi: zmanipulované voľby, nevyšetrené kauzy, chýbajúce peniaze, špekulatívne transakcie, netransparentné a nezvládnuté projekty a pod.

Z tohto pohľadu aj výrok v správe biskupa VD o „pravde, ktorá nerozdeľuje“ smeruje skôr k tomu, aby sa pravda ohýbala – aby hriech nenazýval hriechom, aby sa nik necítil pohoršený, a aby navonok bolo všetko v poriadku. To ale nerieši podstatu problému, to problém len (dočasne) zakrýva! Ale to nie je nič iné ako faloš a pokrytectvo! V takom prípade ale už nehovoríme o cirkvi Kristovej, pretože tú úplne absentuje poznanie svätosti Boha, jeho lásky, pravdy a spravodlivosti!

Obhajoba zmanipulovaných volieb, pokus č.3

Za uplynulé roky sme videli veľa pokusov obhájiť subjektívne šafárenie na kandidačných poradách. Kedy sú z volieb vyhadzovaní tí, ktorí zákonné podmienky spĺňajú, a naopak voľbami prechádzajú tí, ktorí zákonné podmienky nespĺňajú. Kedy sa zabezpečuje „kontinuita moci“ záujmových skupín tak, že kandidačnou poradou prejdú len tí „politicky korektní“.

Najskôr sa to snažili „vyžehliť“ tým, že všetko prebehlo podľa cirkevno-právnych predpisov. Lenže toho čo nesedí je akosi veľa, stačí spomenúť len uznesenie Osobitného senátu Generálneho súdu k voľbám. Nasledovala snaha všetko vysvetliť biblicky cez citát zo Skutkov apoštolov, lenže ani ten nič nehovorí o obmedzení práva kresťanov voliť a byť volený. A tak Peter Mihoč prichádza s tretím „vysvetlením“, a to, že volebný systém, ktorý „v cirkvi funguje už desaťročia“ vraj kopíruje „volebný proces na úrovni cirkevných zborov“. Aj napriek snahe nájsť aspoň niečo podobné musíme aj tento pokus o vysvetlenie odmietnuť ako nepodarený a absurdný.

Nepravdivá je už prvá časť vety, kde autor tvrdí, že tento volebný systém v cirkvi funguje už desaťročia. Ak poviete desaťročia tak sú to minimálne dve, ale volebný systém v ECAV bol menený napr. aj v roku 2011! O zmenách, ktoré vtedy nastali (a tiež čo spôsobili) napísal Dušan Vagaský v roku 2018 článok „Clara pacta – boni amici“, ktorý je vysoko aktuálny aj dnes. Zákon v súčasnej podobe nereflektuje demokratický charakter ECAV založený na augsburskom vyznaní, a kvôli nejasným pravidlám je ľahko zneužiteľný v praxi, na čo bolo poukázané už pri jeho schvaľovaní!

Prirovnanie kandidačných porád k voľbe zborového farára je tiež pritiahnuté za vlasy. Už na prvý pohľad je to veľmi voľné – až laické prirovnanie (napr. v porovnaní s profesionálne spracovaným článkom Dušana Vagaského). Nie je tiež možné porovnávať situáciu vo vedení ECAV a v zbore, v ktorom sa členovia zboru (predsedníctva, presbyterstva či konventu) veľmi dobre poznajú, a z tohto dôvodu sa neznížia k intrigám a špekuláciám, ak si miestnu cirkev a členov svojho zboru vážia. Iným spôsobom prebieha aj samotný volebný proces, ktorý je podstatne viac transparentný, založený na otvorenej diskusii, argumentoch a zdôvodnení. Spätná väzba v cirkevnom zbore jednoducho funguje podstatne lepšie ako v centrále ECAV, ktoré dnes žije vo vlastnej bubline odtrhnutej od reálneho života, s vlastnou „politickou“ agendou, ktorá je viac ako na pravidlách založená na subjektívnych názoroch záujmových skupín! Tento stav dospel už tak ďaleko, že sa to všetko deje bez adekvátnej komunikácie, kontroly, transparentnosti, a tiež bez skladania účtov cirkevným zborom, na ktorých je ale táto cirkev postavená!

Takže ani tentokrát sme žiadne relevantné vysvetlenie nedostali – počkáme si na štvrtý pokus (ako obhájiť neobhájiteľné). Problém je ale niekde úplne inde. Ako členovia či sympatizanti Asociácie slobodných zborov by sme nemali problém ani s Ivanom Eľkom ani s Petrom Mihočom, ak by vzišli zo slobodných a demokratických volieb. Čo tak to skúsiť cez pokánie a nápravu, čo tak to skúsiť dverami, bratia?!

Pravda o Fonde finančného zabezpečenia

Už sme si zvykli, že v tejto cirkvi sa až priveľa vecí, a až príliš často točí okolo peňazí. A tak aj v správe biskupa VD Peter Mihoč vypúšťa oheň a síru na Asociáciu slobodných zborov, ktorá podľa neho celý tento projekt spochybňuje. Neuvádza nič o tom, ako bol od začiatku tento projekt slabo pripravený, odkomunikovaný a vo všeobecnosti šitý horúcou ihlou. Peter Mihoč o tom niečo vie, pretože na Synode 2020 v Ružomberku sa v diskusii aktívne podieľal na vzniku paragrafového znenia tohto zákona. Lenže to logicky znamená, že to čo vznikalo na Synode nebolo odkomunikované vopred. Ako hovoria bratia Česi „práce chvatná, málo platná“. A tak tento fond vznikol bez štatútu, pričom hneď na Synode 2020 bolo uvedené, že fond zďaleka nebude určený len na platy farárov, ale že z neho budú platené aj projekty, múzeá či festivaly. Najskôr sa odsúhlasil tzv. Bunčákov model, avšak tento bol po vlne kritiky na ďalšej Synode nahradený iným modelom (na člena). Ani tento model však zďaleka nie je dokonalý a spravodlivý, pretože veľký počet členov iba málo vypovedá o finančnej kondícii zboru. A tak sa stáva, že väčší zbor „dotuje“ menší zbor (s menším počtom členov), ktorý je ale v podstatne lepšej finančnej kondícii pretože má veľa majetku a príjmy z nájmov. Aká je to solidarita, aká to je spravodlivosť brat biskup Mihoč?!

Skutočnosť, že z fondu finančného zabezpečenia idú peniaze aj na iné účely ako sú platy duchovných, hovorí o tom, že záťaž cirkevných zborov je väčšia, než ako by v skutočnosti musela byť. Nespravodlivá je v tomto „systéme“ aj diskriminácia farára, ktorého zbor sa rozhodol nezaplatiť. Prečo farár v takomto zbore príplatok nedostane, keď biskupi „automaticky“ príspevok z Fondu finančného zabezpečenia poberajú?! A pritom plat biskupa je podstatne vyšší ako plat farára, ktorých platy sa mali primárne riešiť?

Takže znova aj tu platí, že Asociácia slobodných zborov na problém iba poukazuje, ale za jeho vznik je zodpovedné práve súčasné vedenie cirkvi, vrátane Petra Mihoča! Konštruktívnou kritikou a tiež vlastnými návrhmi sa naopak snažíme prispieť k riešeniu problematiky platov farárov.

Evanjelická cirkev rovnako ako Asociácia slobodných zborov je založená na Slove Božom a augsburskom vyznaní. Aj preto považujeme za správne riešiť otázku dofinancovania platov duchovných primárne na úrovni cirkevného zboru, a až potom riešiť pomoc či solidaritu so zbormi, ktoré s tým majú problém. To je základ demokratického a samosprávneho modelu, na ktorom je evanjelická cirkev postavená! Takýmto spôsobom sa zároveň posilňuje postavenie a aktivita v cirkevnom zbore, čo je pre správne fungovanie cirkvi kľúčové. Ak sa ľudia v zbore spontánne rozhodnú dofinancovať svojho farára je hlúpe a nezmyselné im v tom brániť!

Reformata

V časti venovanej spoločnosti Reformata, Peter Mihoč pripúšťa, že to bol jeden z najbolestnejších, a zároveň často skloňovaný problém. Máme však dôverovať novým konateľom, ktorí to na Synode vraj rozbalia. Lenže už teraz môžeme vidieť kam sa tento smer uberá. Riešenie pochybnej nájomnej zmluvy bolo zverené Ivanovi Eľkovi, ktorý ju na Synode 2020 vytiahol. Dva roky vynášal podľa nášho názoru nepravdivé výroky a závery, až kým celú situáciu nedal preveriť na prokuratúru. Nemalo to byť opačne?! Nemal si najskôr overiť čo drží v ruke, a až potom filozofovať, manipulovať a súdiť? Za takéto zavádzanie a klamanie evanjelickej verejnosti mal už dávno odstúpiť!

Prečo noví konatelia nežiadajú elektronickú formu účtovníctva do roku 2014, kde tento súdny spor pustil vtedajší konateľ Reformaty Branislav Rybnikár k vode? Ako vlastne vyzeralo odovzdávanie úradu od Branislava Rybnikára? Prečo sme doteraz nevideli vysvetlenie žiadnej z majetkových káuz, na ktoré poukázala synodálna komisia?! Prečo nie je evanjelická verejnosť informovaná o činnosti Reformaty priebežne (to samozrejme platí aj pre činnosť generálneho presbyterstva)?

O tom, že postoj minimálne Petra Gartnera je viac poznačený cirkevnou politikou ako odbornou starostlivosťou svedčí aj jeho vystúpenie v predvolebnej diskusii kandidátov na generálneho biskupa. Podobnou kabinetnou cirkevnou politikou je poznačené aj riešenie absurdnej situácie v Evanjelickej diakonii. Vraj už je všetko v poriadku. Ale ako ste to vlastne uzavreli, akú máme záruku, že táto svojvôľa, špekulácie a plytvanie sa už nezopakujú?!

V tejto situácii určite nie je priestor na dôveru, tú si musia títo bratia získať svojím postojom a činmi. Zatiaľ je určite vhodné aplikovať známe pravidlo, „Iba v Boha veríme, všetci ostatní musia  priniesť dáta“. Takže uvidíme čo prinesú. Len dúfajme, že nie zas dva dni pred Synodou.

Prečo nie je možná jednota v hriechu

Súčasné vedenie ECAV, ktoré sa zamotalo vo volebných podvodoch a majetkových kauzách intenzívne hľadá zdôvodnenie resp. ospravedlnenie takéhoto konania. Je veľmi nebezpečné, že za týmto účelom sa neboja relativizovať resp. selektívne vytrhávať pasáže zo Slova Božieho. Ich cieľom je zrejme zabudnúť na to čo bolo, a „zjednotiť“ cirkev pod ich vedením. To ale nie je možné z viacerých dôvodov. Po prvé preto, že je to riešenie nebiblické, bez pokánia a nápravy, čo vedie k tomu, že nevyznané hriechy sa opakujú znova a znova. A po druhé preto, lebo veľa evanjelikov nechce mať s týmito nemorálnymi, manipulatívnymi a špekulatívnymi praktikami nič spoločné. Je to pre nich červená čiara, pretože takéto konanie nemá nič spoločné s posvätením, ale naopak s tolerovaním resp. dokonca účasťou na hriešnom spôsobe šafárenia!

Test na záver

Takou zaujímavou skúškou by bolo koľko z týchto samozvaných vodcov by sa s rovnakou intenzitou (a nevyberanými spôsobmi) snažilo dostať do funkcií, keby cirkev nedostávala štátny príspevok, nemala žiaden majetok, a keby nedostávala príspevky zo zahraničia. My svoj názor na to máme, čo si o tom myslíte vy?!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v.  na Slovensku