Pravé a falošné evanjelium

Pravé a falošné evanjelium

Nedávno sme v článku „Bieda súčasného vedenia ECAV“ poukázali na to, aký problém má súčasné vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) s pravdou. Tento žalostný stav je priamo úmerný veľkosti problémov a káuz, ktoré ECAV trápia a ktoré súčasné vedenie nevie či nechce riešiť. Neschopnosť riešiť tieto praktické problémy na jednej strane ich vedie k nebezpečným až šialeným kompromisom na druhej strane, čo sa týka samotnej vierouky ECAV. Začínajú relativizovať pojmy ako pravda či spravodlivosť, nepočujeme ani slovo o potrebe pokánia, nápravy a podobne.

Na nebezpečenstvo spojené s takýmto „teologickým inžinierstvom“, keď sa z evanjelia vynechávajú výroky, ktoré by mohli hriešnika (resp. neveriaceho) pohoršiť, sme poukázali už skôr v článkoch o marketingovo orientovaných zboroch. Predstavitelia týchto zborov v snahe zaujať čo najviac ľudí sa dostali až k tomu, že upravujú slovo Božie až do tej miery, aby niektoré „ostré“ výroky „nekazili zážitok“ z uvoľnenej atmosféry ich zábavných „evanjelizačných“ podujatí (termínu služby Božie sa v tomto prípade radšej vyhneme). Lenže snaha za každú cenu prilákať čo najviac účastníkov sa nevyhnutne dostáva do konfliktu s misijným zámerom skutočného evanjelia, ktoré je prameňom živej vody so schopnosťou zmeniť ľudské srdcia, vedie k prehodnoteniu doterajšieho života a má moc nasmerovať ľudí, ktorí uverili evanjeliu k osobe Pána Ježiša Krista!

Dalo by sa tiež povedať, že títo ľudia majú problém s misijným poslaním práve preto, lebo skresľujú evanjelium a vytvárajú falošný obraz o Pánovi Ježišovi Kristovi. Motívy, prečo k podobne nebezpečným kompromisom pristupuje aj súčasné vedenie ECAV, sú oveľa prozaickejšie. Snaha o zachovanie funkcií (do ktorých sa viacerí z nich dostali za pochybných okolností) a s nimi spojené benefity, a tiež štátom a cirkevnými zbormi garantovaný príjem je pre nich až príliš veľkým lákadlom. A to až do tej miery, že tolerujú správanie, ktoré v cirkvi nemá čo robiť – napr. keď výsledkom podozrivých a špekulatívnych transakcií s cirkevným majetkom sú chýbajúce desiatky až stovky tisícov eur, o ktoré cirkev za uplynulé roky prišla, a dokonca stále prichádza.

Keďže takéto správanie je problémom vo svete, nieto ešte v kresťanskej cirkvi, tak sa títo „funkcionári“ snažia cez úpravu vierouky relativizovať a rozšíriť hranice evanjelia tak, aby si tam „svoje miesto“ našli aj tieto pochybné praktiky. Lenže tým sa nemení len samotné evanjelium, resp. jeho výklad, čo je už beztak samo osebe vážny problém. Výsledkom takéhoto prístupu je totiž to, že v praxi sa akceptuje hriech do takej miery, že sa v podstate úplne a paušálne relativizuje: ako keby ani nebol, všetko je povolené! A keď neexistuje hriech, tak načo vlastne hovoríme o pokání a náprave?! Parafrázou známeho vyjadrenia „Kde niet žalobcu (hriechu), niet ani sudcu“ sa tak dramaticky mení pohľad na potrebu, význam a dokonca zmysel celého evanjelia! Čo je úplne šialené až zvrátené! Z evanjelia tak ostala len sladká omáčka, ktorá nezasýti a ani nikoho nezachráni!!!

Tu je potrebné dodať, že aj neveriaci, resp. podľa kresťanských (či dokonca etických) princípov vychovaní ľudia majú často morálku a svedomie nastavené podstatne vyššie. Takéto správanie cirkvi nepovažujú za logické a správne, a to nie preto, že by tak dobre poznali evanjelium, ale vedia, že takéto správanie v praxi je toxické a nebezpečné! Vedia, že takéto precedensy narúšajú hodnotový systém, destabilizujú procesy a spochybňujú celé organizácie – firmy, inštitúcie, štáty či dokonca celú spoločnosť! Cirkev sa takýmto prístupom a správaním dramaticky odklonila od svojho poslania a aj od svojej úlohy v spoločnosti. A preto nečudo, že za tejto situácie prestala byť pre spoločnosť, a teda aj pre neveriacich ľudí zaujímavá!!

Podivné motanice

Táto snaha obhájiť neobhájiteľné a neudržateľné (hriešne správanie) vedie k podivným „motaniciam“ a kompromisom vo vierouke, ktoré má na celú cirkev a aj spoločnosť devastačné následky. To predstavuje kritický problém práve v dnešnej, až príliš liberálnej dobe, kde je úloha cirkvi v spoločnosti o to viac dôležitá!

Sem môžeme napr. zaradiť vyjadrenia Petra Mihoča so zámerom spochybniť výsledky daňovej kontroly v Reformate, jeho toxické reči o tzv. parciálnej pravde, rovnako ako aj jeho výrok „Pilát sa sám ako politik neraz presvedčil, že pravda neexistuje, že právd je veľa a dobré sú tie, ktoré sa práve hodia“.

Do tejto kategórie patrí aj provokatívna výzva bývalého biskupa Východného dištriktu Slavomíra Sabola na Synode ECAV 2022, kde vyzýval Ivan Eľka, aby konal proti tým, ktorí vraj „rozbíjajú jednotu cirkvi“. Slavomírovi Sabolovi zrejme neprekáža, že tisíce evanjelikov sú nespokojné s priebehom volieb a už priam sériovým vyraďovaním všetkých kandidátov, ktorí sa „previnili“ len tým, že vyjadrili nespokojnosť s kauzami a smerovaním ECAV. Vyzerá to tak, že mu veľmi neprekáža ani to, že kauzy, na ktoré poukázala správa synodálnej komisie v roku 2019, ani v roku 2022 stále nie sú vyriešené. A zrejme mu neprekáža ani to, že cirkev stále prichádza takýmto „podivným“ či neefektívnym hospodárením o ďalšie peniaze. Ale na druhej strane je „pevne presvedčený“, že treba stíhať tých, čo na tieto nežiaduce veci poukazujú!

Vyzerá to tak, že v zmysle vyššie spomenutej zmeny vierouky je všetko tolerované a žiaden hriech neexistuje. Teda okrem jedného hriechu, a tým je „rozbíjanie jednoty cirkvi“ –  inými slovami, rozbíjanie jednoty hriešnikov spokojných vo svojom hriechu!

Svojím prenikavým vyjadrením, ktoré absolútne nič nehovorí o požiadavkách na život veriaceho kresťana sa na Synode ECAV 2022 blysol aj biskup Západného dištriktu Ján Hroboň. Toto jeho vyjadrenie nasledovalo hneď po tom, ako sa prevalila nová kauza, kde Ivan Eľko a Ján Brozman, ignorujúc všetky cirkevné grémiá, podpísali pre potenciálneho investora súhlasné stanovisko s čiastočným zatienením našej cirkevnej budovy. Podľa toho, čo ukázali ďalšie dva svetlotechnické posudky, toto zatienenie môže byť podstatne väčšie, čo môže mať za následok výrazné zníženie hodnoty našej budovy na Svoradovej ulici. Avšak aj keď súhlas Ivana Eľka a Jána Brozmana cirkev stiahne, hrozí jej pokuta vo výške cca 1 milión eur.

Na to zareagoval Ján Hroboň vyjadrením, že naša cirkev nestojí na Svoradovej 1 ani na Svoradovej 3, ani na Fonde finančného zabezpečenia, ale jedine na Pánovi Ježišovi Kristovi a viere v Neho. Brat biskup by si však mal zrejme znova prečítať niektoré vyjadrenia z Biblie, ktoré jasne hovoria o tom, že viera bez skutkov je mŕtva! V ECAV (zvlášť po roku 2018) sme mohli vidieť toľko vážnych a opakovaných zlyhaní, že tu rozhodne žiadnu vieru nevidno! Málo a nepresvedčivo sa o nej hovorí – a v praxi úplne chýba!

A za týchto okolností sa chcete sťažovať, že počet členov cirkvi klesá? A že táto cirkev nie je pre nikoho zaujímavá? Za týchto okolností sa tomu nemôžeme diviť. Neponúkate totiž nič lepšie než to, čo vidíme vo svete, skôr naopak! Spreneverili ste sa svojmu poslaniu!

Jasná reč

Okrem zvráteného postoja k voľbám či majetkovým kauzám si súčasné vedenie ECAV zhoršuje svoju situáciu aj tým, že prenasleduje, ohovára a chce disciplinárne stíhať tých, ktorí na tieto problémy poukazujú a ktorí žiadajú nápravu pomerov v ECAV. Namiesto normálneho dialógu, pomenovania zlyhaní a nedostatkov a ich nápravy sa súčasné vedenie ECAV vyhráža tým, ktorým na evanjelickej cirkvi záleží! To, že ich obľúbená mantra „o rozbíjaní jednoty“ je úplné pomýlená, dokazuje aj výrok iného kazateľa – kresťana, ktorý k pravde a jednote zaujal úplne iný, a čisto biblický postoj:

„Je lepšie byť rozdelení pravdou ako zjednotení v omyle. Je lepšie hovoriť pravdu, ktorá bolí a potom sa vylieči, ako klamstvo, ktoré utešuje a potom zabije. Je lepšie byť nenávidený za to, že hovoríte pravdu, ako byť milovaný za to, že hovoríte lži. Je lepšie stáť sám s pravdou, ako mýliť sa so zástupmi. Je lepšie nakoniec uspieť s pravdou, ako dočasne uspieť s klamstvom!“

Tento citát je veľmi praktický aj z časného hľadiska, ale najmä poukazuje na dlhodobý horizont, a teda na večnosť. Je to citát podložený Bibliou, a nie názormi niektorých ľudí, ktorí hľadia viac na časné výhody ako na cirkev. Je to citát, ktorý má potenciál dosiahnuť zmenu života k lepšiemu a ktorý na rozdiel od „motaníc“, ktoré počúvame v ECAV, je schopný zabezpečiť aj to, aby naša cirkev bola pre tento svet znova zaujímavá, aby bola soľou a svetlom, čo tento svet tak veľmi potrebuje!

Asociácia Slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com