Urobiť niečo viac
Rok 2022 bol rokom viacerých okrúhlych výročí základných, stredných, ako aj vysokých škôl. Na jednom z podujatí, ktoré sa týkalo jedného zo slovenských bilingválnych gymnázií, boli súčasťou slávnostného programu aj príhovory bývalých absolventov. Tí ďakovali za to, že sa na tejto škole mohli vzdelávať, a zároveň priali študentom, ale aj učiteľom všetko najlepšie do budúcnosti. Zvlášť ma zaujali dva vstupy.
Prvý bol pán Lukáš Brutovský, režisér a umelecký šéf Slovenského komorného divadla v Martine. Ten poprial škole „veľa kriticky zmýšľajúcich študentov a tiež veľa motivovaných, odhodlaných a vytrvalých pedagógov. Aby si naša slovenská spoločnosť viac vážila vzdelanie, a to čo reprezentuje…“ Stručne a jasne vyjadrené veľmi aktuálne svedectvo pre dnešnú dobu!
V ďalšom vstupe sa účastníkom slávnostného podujatia prihovoril Martin Faix, prodekan Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý vyučuje aj na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Bilingválnej sekcii poprial najmä to, „aby mala angažovaných študentov“, a zároveň „aby sa jej darilo sprostredkovávať nielen vedomosti a vzdelanosť, ale aj hodnoty demokratickej a občianskej spoločnosti“. Zdôraznil aj uvedomenie si „zodpovednosti voči spoločnosti, ktoré vzdelanie so sebou prináša, ktoré ide nad rámec vlastných osobných záujmov“.
Sú to nepochybne silné slová, avšak v dnešnej spoločnosti ich skoro vôbec nepočuť! A to aj napriek tomu, že žijeme v spoločnosti, ktorá sa nazýva demokratickou a slobodnou. Vyzerá to tak, akoby sme si chceli užívať tieto výhody, ale bez toho, aby sme aktívne bojovali o ich zachovanie. Často vidno len snahu využiť ich pre svoj osobný prospech. Akoby nám nezáležalo na tom, akým smerom sa táto spoločnosť vyvíja, v akej spoločnosti budú žiť naše deti! Ignorujeme niektoré nebezpečné trendy, ktoré vidíme okolo nás a ktoré často spochybňujú aj samotné základy našej demokratickej a občianskej spoločnosti. Vyzerá to tak, že veľa ľudí sa spolieha na to, že kým sa to netýka nás osobne, ešte je to stále O. K. alebo že tieto problémy vyrieši niekto iný. Avšak ten, kto nie je ochotný bojovať za skutočné hodnoty, ten ich nie je hoden!
Kľúčom z zmene pomerov je práve kriticky mysliaci človek, ktorý pasívne neprijíma propagandu, resp. „jediný správny“ pohľad na vec, ale ktorý hľadá aj iné zdroje a tieto zdroje si vie vzájomne porovnať, vyhodnotiť a vytvoriť vlastný názor. Na to potrebujeme vzdelanie, ktoré poskytne nielen všeobecný rozhľad a vedomosti, ale prispeje aj k formovaniu osobnosti žiaka so zámerom budovania cieľavedomého, odhodlaného a vzdelaného mladého človeka!
Tieto znalosti a hodnoty však nemôžu ostať skryté, naopak, musia byť svetlom, ktoré bude v školách, štátnych inštitúciách a firmách postupne meniť celú túto spoločnosť. Veľa ľudí sa dnes zhoduje v tom, že problémom našej spoločnosti je práve malá angažovanosť (nielen mladých) ľudí, najmä tých, ktorí môžu tejto spoločnosti veľa priniesť. Netreba sa dať znechutiť vystupovaním niektorých verejne činných osôb, slabou politickou kultúrou či veľmi nízkou odbornou úrovňou diskusií okolo nás. Výhodou demokratickej a občianskej spoločnosti je práve to, že máme k dispozícii nástroje garantované Ústavou Slovenskej republiky, ktoré nám umožňujú na tento stav aktívne vplývať, a takýmto spôsobom ho postupne meniť. Preto by sme nemali rezignovať a ani hovoriť: „Ja som vedel, že to takto dopadne“, keď sme sami neurobili nič pre to, aby sa podarilo tento stav zmeniť k lepšiemu!
A to sa týka najmä tých osôb, ktoré od tohto štátu veľa dostali – výchovu k hodnotám, kvalitné vzdelanie, ale aj samotné „elementárne“ hmotné zabezpečenie. Títo ľudia by si mali uvedomiť, že svojím spôsobom majú „dlh“, resp. zodpovednosť voči rodine, priateľom a známym, ale aj voči spoločnosti, ktorý sa patrí splatiť. Už len preto, aby sme ukázali, že nám na ľuďoch, ktorí nám pomohli, ale aj na tejto spoločnosti záleží, že si túto pomoc a vzdelanie vážime a že vieme byť nielen korektní, ale aj vďační. Tu je dôležité pripomenúť, že to nerobíme len pre seba, ale aj pre ľudí okolo nás, pre naše deti, pre generácie, ktoré ešte prídu.
V tomto kontexte by som preto chcel ešte raz zvýrazniť výrok o uvedomení si zodpovednosti voči spoločnosti, o angažovanom prístupe, ktorý „ide nad rámec vlastných osobných záujmov“. Je totiž ľahké užívať si benefity tejto spoločnosti bez toho, aby som k nim niečo pridal. Avšak využívať všeobecné či národné zdroje len pre osobný prospech je nielen sebecké a špekulatívne, ale v konečnom dôsledku aj nemorálne. Čo nám pomôže, keď si každý vytvorí svoj vlastný komfortný či izolovaný priestor (svoj vlastný úspešný svet), keď sa nakoniec aj tak celá loď potopí? Či to nie je viac než zjavné zvlášť v tejto náročnej a nebezpečnej dobe?!
Nepomôžu ani výhovorky, že ja som počúval psychológa či čítal nejakú populárnu manažérsku knihu, že si mám (vo vzťahu k iným) stanoviť hranice a že mám myslieť v prvom rade na seba. Tento toxický prístup, ktorý sa podvoľuje našim nízky pudom a ktorý buduje v prvom rade sebeckosť a sebastrednosť, už rozbil veľa manželstiev, rodín, inštitúcií, firiem, ale aj štátov. Nie náhodou aj v Biblii nájdeme sumu zákona, ktorá znie: „Miluj Boha, … a miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Nie v sebastrednosti a zameraní na seba samého nájdeme šťastie, ale, naopak, v pomoci iným, v budovaní zdravej občianskej spoločnosti, kde sa ľudia aktívne zaujímajú a zlepšujú veci verejné, skrátka: v konaní toho, čo ide „nad rámec vlastných osobných záujmov“.
Falošná spokojnosť
Možno sa teraz pýtate, prečo je s tým problém. Či je to preto, že ľudia žijú v zabezpečenej spoločnosti, a preto mnohí zleniveli alebo sú až príliš pohodlní. Alebo je to kvôli komercii, ktorú vidíme všade okolo nás, a preto niektorí, ktorí tomuto trendu podľahli, vždy a všade myslia len na seba a svoj prospech, alebo mnohí majú tých povinností jednoducho až príliš veľa, a tak im na väčšiu angažovanosť neostáva čas. A mnohí sa zas jednoducho boja, že môžu prísť aj o to, čo majú.
V súčasnosti sa v Danubiane koná výstava venovaná Mariánovi Vargovi, kde okrem iného nájdeme aj jeho zaujímavý citát: „Neverte tomu, že keď budeme bohatí, začneme vnímať duchovno…“ Ľudia v materiálne zabezpečenej spoločnosti často nahľadajú ani hodnoty kresťanské, ani tie demokratické či občianske. Svojou pasivitou, zámenou priorít či jednoducho zameraním na seba sú na „najlepšej ceste“ všetko to, na čom v skutočnosti najviac záleží, stratiť. A pritom je ľahšie tento stav udržať, ako ho budovať znova!
Aj preto potrebujeme dobré vzdelanie, kritické myslenie, odhodlanie a vytrvalosť, ako aj angažovaný prístup ľudí, ktorí si uvedomujú svoj dlh, resp. svoju povinnosť voči spoločnosti. Kým žijeme v demokratickej a občianskej spoločnosti, ešte stále môžeme na stav vecí vplývať, ešte stále ich môžeme meniť. Nesnažme sa žiť len tu a teraz, resp. žiť len pre seba. Pozerajme sa aj na iných okolo nás, na našich najbližších. Pozerajme sa s perspektívnou do budúcnosti a pomôžme formovať lepšiu budúcnosť!
A ako sme na tom v ECAV?
Veta o vzdelaní môže pokojne odkazovať na znalosť Písma. Veta o angažovanosti hovorí aj o „motivácii“ kresťanov kriticky hodnotiť stav v cirkvi, a najmä aktívne pracovať na tom, aby sa tento stav zmenil k lepšiemu. Málo angažovaný kresťan je vo svojej povahe vlažný kresťan, čo je jedna z najhorších charakteristík, ktoré veriaci človek môže počuť!
A nakoniec veta o tom, že treba „urobiť niečo nad rámec svojich osobných záujmov“. To je snáď zakódované v samotnej DNA kresťanstva:
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3, 16)
Aj preto by malo byť pre každého kresťana štandardom to, aby nemyslel len na seba, ale konal podľa vzoru nášho Pána:
„Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.“ (Mt 20, 28)
To, čo vidíme v súčasnosti v Evanjelickej augsburského vyznania na Slovensku, je však na hony vzdialené od toho, čo je predmetom vyššie uvedených citátov – a to ako zo spomínaného podujatia, tak aj z Biblie. Snaha o rýchly a často aj špekulatívny finančný prospech pre seba, resp. pre svojich „známych“ sa často deje na úkor duchovných hodnôt, ktoré by mala cirkev v súlade so svojou vieroukou reprezentovať. A to aj napriek tomu, že cirkev je financovaná zo štátu, resp. z cirkevných zborov!
S tým je úzko spojené bezprecedentné manipulovanie volieb s cieľom, aby sa medzi „vyvolených“ či skôr „samozvaných“ nik zvonku nedostal. Účelové odmietnutie komunikácie, súdne spory, trestné oznámenia, vymyslené hanobenie či zastrašovanie tých, čo majú iný názor a požadujú zmeny, je len ďalším sprievodným javom úpadku ECAV na Slovensku! Tento súčasný stav ostro kontrastuje s tým, čím by Evanjelická cirkev augsburského vyznania mala byť: nevestou Pána Ježiša Krista, cirkvou svätou, kde sa evanjelium čistotne zvestuje všetkým ľuďom, cirkvou, ktorá ide tomuto svetu príkladom!
Veľa duchovných sa bojí nielen protestovať, ale vôbec sa aj ozvať, aby neprišli o svoje zamestnanie a s ním spojené benefity. To je však nepochybne prejav ich slabej viery, ktorá sa následne odráža aj v ich slabej angažovanosti. A to následne vedie aj k slabej angažovanosti veľkého počtu evanjelikov, ktorým by títo duchovní mali ísť príkladom. Veľa duchovných tak zo slabosti/lenivosti/zbabelosti či vypočítavosti v podstate vedome podporuje škodlivý dualizmus či schizofréniu, keď to, čo kážu o spravodlivosti, pravde a láske v praxi, sami popierajú!
A preto znovu a znovu platí to isté aj v cirkvi. Skúmajme slovo Božie, snažme sa ho lepšie poznať, ale najmä ho aktívne napĺňať vo svojom živote. Buďme angažovanými kresťanmi, ktorým na svätej cirkvi Kristovej záleží. Nepodliehajme komercii, falošnému pohodliu, strachu ani tak veľmi toxickej sebastrednosti, ktorá je v priamom protiklade s učením evanjelia. Postavme sa proti neprávosti, podvodom, prospechárstvu, ale aj netransparentnosti či neefektívnosti, ktorú vidíme okolo nás! Ukážme, že na nám na Evanjelickej cirkvi záleží. Nasledujme príklad Ježiša Krista, ktorý je tým najlepším príkladom pravdy, lásky, starostlivosti a služby iným!
Pretože až potom budeme schopní meniť veci k lepšiemu. A to ako v spoločnosti, tak aj v cirkvi!
„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“
(Mt 6, 33)
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: unsplash.com
