O dôvodnej námietke v cirkevnoprávnych predpisoch
Do roku 2011 kandidátov na funkciu generálneho biskupa a generálneho dozorcu nominoval tzv. nominačný výbor ECAV, ktorý bol zriadený generálnym presbyterstvom. Ten začal pracovať 4 mesiace pred konaním volieb. Fungovanie nominačného výboru bolo regulované samostatným cirkevným nariadením. Do procesu výberu najvhodnejšieho kandidáta sa mohol zapojiť každý člen ECAV.
Samotné zloženie kandidátky bolo, tak ako teraz, v kompetencii kandidačnej porady, ale s tým rozdielom, že ku každému navrhnutému kandidátovi bolo v kandidačnej porade hlasovanie a na kandidačnú listinu sa dostali traja kandidáti, ktorí dostali najviac hlasov (ale najmenej polovicu z prítomných).
V nadväznosti na voľby predsedníctva ECAV v roku 2006 sa veľa diskutovalo o tom, prečo bol na kandidátke na generálneho biskupa iba jeden kandidát. Z tejto diskusie vznikol návrh novelizácie Cirkevného zákona 11/94 o cirkevných predstaviteľov, ich voľbách a o charakteristike, ktorý sa v roku 2011 dotvoril v právnom výbore a záverečne potom prerokovával na generálnom presbyterstve 27. 5. 2011. Novelu zákona napokon schválila synoda 25. 6. 2011.
Za príčinu toho, že sa do volieb dostane iba jeden kandidát bol označený nominačný výbor, a tak bolo navrhnuté tento výbor zrušiť. Kompetencie vyberať kandidátov prešli priamo na kandidačnú poradu – teda na členov predsedníctva seniorátov a dištriktov. Možno nechtiac, ale stalo sa, že novelou sa odňala možnosť, aby členovia ECAV mali právo navrhovať vhodných kandidátov. Dnes, ak niekto chce navrhnúť kandidáta, musí nájsť ochotného člena kandidačnej porady, ktorý sa s jeho návrhom stotožní a návrh prednesie.
Druhý nedomyslený a možno ani nechcený dôsledok tejto novelizácie bol, že predpismi určená doba 4 mesiacov na výber kandidáta sa skrátila na jeden deň a vlastne až na zasadnutí kandidačnej porady sa zistí, kto je vlastne navrhovaný.
Zákon mal definovať, čo je dôvodná námietka
To všetko vytvorilo priestor pre zákulisné hry.
Hlavná otázka, ktorá sa v procese tvorby zákona riešila, však bola tá, ako určiť, koho kandidačná porada pustí na kandidátku, a koho nie. Hlasovanie o každom návrhu kandidáta sa zrušilo, navonok sa zrušilo aj obmedzenie maximálne troch kandidátov – takže to mohlo vyzerať, že novela splní svoj cieľ a že na kandidátke sa objaví viac kandidátov. A tak vznikol nápad, ktorý bol chápaný ako kompromis, že kandidačná porada bude hlasovať iba o dôvodných námietkach, ak také vzniknú.
Na zasadnutí generálneho presbyterstva bývalý dozorca Pavel Delinga opakovane vyzýval, aby sa zákonom definovalo, čo dôvodná námietka je, a čo nie je. Aj to svedčí o jeho erudovanosti a skúsenosti. Človek nemusel mať prorockého ducha, aby vedel, že sa to v budúcnosti bude zneužívať. Žiaľ, toto jeho volanie zostalo nevypočuté.
Neakceptoval sa ani názor, ktorý prezentoval Daniel Midriak, aby sa hlasovanie zrušilo. Tento názor sa zdal sympatický aj mne a podporoval som ho hlasom poradným, pretože predpisovať členom ECAV, koho smú a koho nesmú voliť, som vnímal ako podceňovanie voličov a znetvorenie demokracie.
Varovania pred zneužitím sa naplnili
Zostala teda verzia, ktorá bola predložená na synodu, že o dôvodnej námietke sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou hlasov prítomných členov kandidačnej porady.
Na synode sa však vďaka vystúpeniu dištriktuálneho biskupa Slavomíra Sabola názor na fungovanie vnútrocirkevnej demokracie zmenil. Podľa jeho názoru sa „musí povedať kto tam (rozumej na kandidačnej listine)môže byť, alebo kto tam nemôže byť, či (kandidát)je naozaj hodný, aby funkciu zastával.“ Podľa jeho názoru„niekto v cirkvi musí mať zodpovednosť a povedať, koho si vybrať. Lebo by sa mohlo stáť, že to bude na hanbu celej cirkvi, čo nám vyjde z týchto volieb…“ A tak kompetencie kandidačnej porady vylúčiť kandidáta sa pozmeňovacím návrhom, s ktorým sa stotožnilo 28 z 54 prítomných synodálov, ešte posilnili.
Varovania brata Delingu pred zneužitím bližšie nedefinovanej dôvodnej námietky sa naplnili už pri voľbách v roku 2012. Našťastie, vtedy hlasovanie o krivom obvinení kandidáta neprešlo. Oveľa väčšie problémy však už narobilo v prípade ostatných volieb dozorcu Západného dištriktu. Voľby dodnes nie sú uzavreté. A ostatné zasadnutia kandidačných porád ECAV a VD ECAV sú už od demokracie na hony vzdialené.
Konflikty sú ovocím nejasných pravidiel
Na generálnom biskupskom úrade pracujem a dianie v cirkvi sledujem už 12 rokov. Pracoval som v komisii pre reštrukturalizáciu a bol som aj predsedom komisie pre prípravu ekonomickej samostatnosti cirkvi. Svoje záverečné návrhy na zlepšenie fungovania cirkvi som zhrnul v materiáli Reforma správy ECAV, ktorú som zainteresovaným odovzdal na prelome rokov 2016/2017. V 70-stranovej publikácii som sa venoval aj reforme volebného systému a špeciálne úlohám kandidačnej porady. Na slovách, ktoré som vtedy napísal, by som ani dnes nič nemenil: „Na jednej strane sa najmä pred rímskokatolíkmi chvastáme „úžasnou“ demokraciou, kde si veriaci ľud vyberá svojho kňaza, dokonca aj toho na najvyššom poste, a na druhej strane určitá úzka skupina osôb (tzv. kandidačná porada) určí, koho si ľud môže a koho nemôže voliť. Voľby prebiehajú aj vtedy, ak je kandidačnou poradou určený len jeden kandidát. Kandidačné porady s tou kompetenciou, ako ju majú teraz, treba raz a navždy zavrhnúť. Riziko zneužitia je totiž priveľké. Pocit „doživotnej“ krivdy má raz jedna raz druhá strana.
Pred hlasovaním o tzv. dôvodnej námietke ktoréhokoľvek člena kandidačnej porady, voči ktorej sa kandidát nemôže ohradiť, lebo tam nie je, o ktorej sa dokonca ani nediskutuje, a voči ktorej sa nemožno účinne brániť ani na cirkevnom súde, treba uprednostniť sprísnenie kritérií, kto môže a kto nemôže zastávať pozíciu dozorcu či biskupa. Tzv. kandidačná porada by len kontrolovala, či kandidát na príslušnú funkciu spĺňa všetky predpoklady, ako ich (budúca) Ústava ECAV ustanoví.
Medzi tzv. predpoklady pre výkon funkcie (generálneho) biskupa by napríklad mohli patriť:
– ukončený 3. stupeň vysokoškolského vzdelania, aby za biskupa bol zvolený múdry a vzdelaný človek a nie niekto, kto ledva prešiel vysokoškolským štúdiom,
– medzinárodne uznaný certifikát z nemčiny a angličtiny, aby náš biskup sa vedel v cudzine dohovoriť a dobre našu cirkev reprezentovať,
– minimálne 5-ročná prax vo funkcii seniora, aby sme nezvolili za biskupa človeka, ktorý sa vo funkcii biskupa bude ešte len učiť, ako riadiť cirkev a ľudí,
– čistý register trestov (odpis z registra trestov),aby sme dali prednosť ľuďom ktorý majú čistý morálny štít,
– evanjelický a. v. pôvod (evanjelický krst, konfirmácia, nepretržité členstvo v ECAV od krstu),aby smena najvyššie posty nevolili prebehlíkov z iných cirkví, nech už dôvody prestupu z inej cirkvi do ECAV by akokoľvek lahodili nášmu uchu.
Takýmto spôsobom by sme mali zaručené, že do najvyšších funkcií sa dostanú tí najlepší.
Podobne treba zavrhnúť prax tzv. udeľovania súhlasu k voľbe seniora. Ak … duchovní seniorátu si sami spomedzi seba zvolia (nominujú) seniora ako prvého medzi rovnými, je zasahovanie do takto nastaveného procesu volieb z pozície generálneho predsedníctva kontraproduktívne.“
Starobylý latinský výrok clara pacta – boni amici: jasné dohody –
dobrí priatelia, možno voľnejšie a výstižnejšie preložiť aj ako: Dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Dejiny dosvedčujú, že zo zlých spôsobov sa rodia nielen napätia a nepriateľstvá, ale aj zbytočné konflikty, otvorené i tie skryté. Cirkev nie je výnimkou. My sme sa na synode nevedeli dohodnúť na jasných pravidlách a dobrom zákone o voľbách. Konflikty sú ovocím takýchto nejasných pravidiel. A to cirkvi neprospieva.
Dušan Vagaský
Spätné odkazy