„Zábavná“ diskusia
Od roku 2018 u nás taká obyčaj, že pred voľbami vedenia ECAV alebo generálneho dozorcu môžeme vidieť predvolebnú diskusiu vyvolených. Moderovaná diskusia pred voľbami určite nie je nový, ale ani zlý nápad, keďže takto môžeme kandidátov lepšie spoznať.
Horšie je to vtedy, keď máme možnosť spoznať len niektorých, kde je už jedno, či tých „vyvolených“ vybral moderátor, alebo kandidačná porada. Tento trend sa začal už v roku 2018, keď sme pod Hríbovou Lampou mohli vidieť „vyvolených“ aktivistov združenia H.E.L.P. Evu Bachledovú a Martina Kováča a kde sa na „drzáka“ predvádzal aj bývalý konateľ spoločnosti Reformata Vladimír Daniš. Keď bol vtedy pán Hríb oslovený, aby dal priestor aj druhej strane, odmietol. V roku 2021 nám bolo dovolené spoznať (len) názory Mariána Damankoša a Ivana Trepáča. A v roku 2022 nás svojou prítomnosťou a vystupovaním poctili zas len dvaja – kandidačnou poradou vyvolení kandidáti, a to Renáta Vinczeová a Peter Gartner.
Diskusiu aj tentokrát – až mimoriadne odľahčeným spôsobom – moderovala tlačová tajomníčka GBÚ Jana Ňunvářová. To sa netýkalo len formy vedenia diskusie, ale aj výberu tém, kde sa žiadna náročnejšia téma neriešila. A to až do takej miery, ako keby v ECAV žiadne problémy neexistovali! Avšak aj priemerne zorientovaný evanjelik musí potvrdiť, že opak je pravdou. Nič o majetkových kauzách, nič o predražených súdnych sporoch proti vlastným bratom a sestrám v Kristu, nič o kontroverzných voľbách, pochybných zmluvách, nič o vyradených kandidátoch… Zato sme boli svedkami rovnako duchaplných otázok ako pred rokom, či skôr pes, alebo mačka, káva alebo víno, biblická hodina alebo spevokol…
Duchovnú úroveň diskusie by sme mohli ohodnotiť odpoveďou na poslednú spomínanú otázku, kde si obaja kandidáti vybrali spevokol. Duchovný rozmer tu jednoznačne chýbal, moderátorka aj kandidáti sa sústredili skôr na aplikovanú vierouku alebo, lepšie povedané, na praktickú časť cirkevného života. Renáta Vinczeová, ktorá sa nedávno dala počuť, že sa na službách Božích nudí, navrhovala (ako ináč) zmenu formy napr. pri práci s mládežou, ale aj pri službách Božích. Ako prežitok chápe napr. spievané evanjelium, ktoré by nahradila čítaným. Z toho, čo sme počuli, sa dá odvodiť názor, že aj alternatívne metódy SEM-u pomaly zastarávajú…
Duchovnú plytkosť badateľnú z „veselých“ a až príliš pragmatických názorov Renáty Vinczeovej zrejme vypozoroval Peter Gärtner, ktorý sa pokúsil do diskusie vniesť viac zamerania na Pána Ježiša Krista, čo bolo nepochybne vítaným osviežením až príliš odľahčenej diskusie. Lenže aj to sa týkalo asi len dvoch vstupov a potom kandidáti zas pokračovali prezentovaním svojich „praktických“ postrehov a nápadov. Tie sa týkali napr. evanjelizácie na rýchlo sa rozvíjajúcich nových zástavbách a následne pokračovali diskusiou o potrebe reštrukturalizácie cirkvi (nie v zmysle prehodnocovania dištriktov, samozrejme), ako aj „starou“ témou zakladania nových zborov. Kandidátka Vinczeová spomínala aj to, že napr. na juhu Slovenska je veľa malých zborov, kde niektoré z nich majú len napr. 26 členov. Tu si položila otázku, či je to naozaj ešte zbor. Tu by sme radi kandidátke Vinczeovej pripomenuli známy a pre veriacich veľmi dôležitý citát z Evanjelia podľa Matúša 18, 20. Ale keďže chceme byť konštruktívnou opozíciou, uvádzame aj to, že zámer autorky tohto citátu chápeme, avšak odporúčame jej nabudúce lepšie vážiť slová.
Pri hodnotení oboch kandidátov si pomôžeme jednou z otázok, keď mal každý kandidát uviesť pozitívne stránky toho druhého – čím by v prípade jeho zvolenia mohol byť pre ECAV užitočný. Peter Gärtner uviedol, že Renáta Vinczeová by mohla byť tým, kto napomôže k zmiereniu, resp. k riešeniu situácie, v ktorej sa ECAV v súčasnosti nachádza. Renáta Vinczeová by zas videla v prípade Petra Gärtnera jeho prínos v riešení majetkových záležitostí. Tak sa teda pozrime – u jedného aj druhého kandidáta – na tento potenciál bližšie.
„Nádejná“ mediátorka
Renáta Vinczeová je vo funkcii zástupcu generálneho dozorcu už niekoľko mesiacov, ale žiaden ani náznak snahy o zmierenie a riešenie problémov sme nevideli. Nedištancovala sa ani od svojich vyjadrení (spolu s rozšíreným vedením ECAV) po inštalácii vo Zvolene, ktoré sú dnes predmetom súdneho sporu. Vôbec jej neprekáža, že ani do týchto volieb sa nedostali všetci kandidáti, hoci spĺňali zákonné podmienky. Avšak to ešte nie je všetko. Priam nás šokoval obsah jej záverečnej modlitby, kde uviedla, aby sme „vedeli milovať aj svojich nepriateľov, aj tých, ktorí nám neprajú a ktorí nechcú, aby teda táto cirkev bola možno jednotná“.
Prvá otázka je, koho pod tými nepriateľmi Renáta Vinczeová myslela. Aj v tejto formulácii absentuje rozmer večnosti, keďže to, čo povedala, sa dá vyjadriť aj nasledovne: Ak by nám (osobám!) napriek všetkému, čo sa v cirkvi deje, všetci priali, tak tu vznikne krásna jednota. Síce taká ľudská, ale naša! Do tejto kategórie je možné zaradiť aj slovné spojenie naši „nepriatelia sú tí, ktorí nám neprajú“.
Ak sa však vrátime k hľadaniu tých, koho vlastne kandidátka Vinczeová mala na mysli, tak formulácia „sú to tí, ktorí nechcú, aby cirkev bola jednotná“ nás vedie k tomu, že sú to ľudia vo vnútri cirkvi! Za všetkých kresťanov, ktorí si „dovolia mať iný názor“ na to, ako má vyzerať svätá cirkev Božia, založená na pravde, spravodlivosti a láske, by sme chceli sestre Vinczeovej pripomenúť, že:
- My – na rozdiel od vás – nemáme nepriateľov, proti ktorým v cirkvi bojujeme; tento pohľad je pre nás cudzí. Bojujeme proti hriechu, ktorý rozdeľuje a ničí, „lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom“ (R 6, 23).
- My chceme, aby došlo k náprave pomerov v ECAV k lepšiemu, aby táto cirkev pevne stála na Augsburskom vyznaní a aby bola z ekonomického pohľadu transparentná a efektívna.
- My prajeme všetko dobré každému, kto zdieľa rovnako úprimný zámer a vzťah k hodnotám, svätosti a rozvoju ECAV.
- My zastávame názor, že jednota už je daná v našom Pánovi Ježišovi Kristovi: „A Boh trpezlivosti a útechy nech vám dá byť jednomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Krista“ (R 15, 5).
Po týchto slovách (a konaní na kandidačnej porade) v podaní Renáty Vinczeovej máme viacerí oprávnené pochybnosti o jej záujme či schopnosti dávať niečo v cirkvi do poriadku. O to viac, keď na začiatku diskusie povedala, že k tomu, aby kandidovala, ju naviedli ľudia z jej okolia. Poznáme týchto ľudí, lenže podľa našich dlhodobých skúseností tieto osoby nemajú záujem ani na transparentnosti a efektívnosti, ani na nezávislej kontrole v cirkvi. Tak aký potom môže nastať pokoj?!
„Nádejný“ hospodár
Ak by ste si mysleli, že vás už nič neprekvapí, mýlili by ste sa. Možno ešte väčším prekvapením pre nás bola odpoveď Petra Gärtnera na otázku: „Aké kroky by ste navrhli na zveľaďovanie nehnuteľností majetku ECAV na území Bratislavy?“ Bola to jediná, resp. jedna z mála otázok, ktorá sa aspoň okrajovo týkala správy majetku ECAV, a teda sme čakali, že sa tu Peter Gärtner ako člen synodálnej komisie predvedie. A aj sa predviedol, lenže úplne ináč, ako sme čakali…
Zvláštny bol už začiatok v štýle „no čo my také v tej Bratislave už máme“, resp. snažte sa spolu so mnou si spomenúť na všetky objekty, ktoré ECAV vlastní. Autor tohto výroku sa zjavne snažil vytvoriť dojem, že nič také veľké alebo podstatné v Bratislave nemáme. Vraj sa tým snažil vyvrátiť mantru, ktorú tak často počúva, že „je to niekoľko budov na lukratívnych miestach v najlepšom top stave, a tie budovy prinášajú ohromný zisk, len my ho nevieme využiť“ . Tie budovy však na lukratívnych miestach skutočne sú, brat Gärtner! A to ostatné, z čoho sa vysmievate, zodpovedá mizernej úrovni starostlivosti a hospodárenia zo strany Reformaty, ktoré desiatky rokov trápi celú cirkev, čo ste zrejme zámerne ani nespomenuli! Zabudli ste už, čo bolo uvedené v správe synodálnej komisie, ktorej ste boli členom?!
V snahe bagatelizovať, čo sa len dá, pokračoval súčasný konateľ Reformaty v tomto štýle aj ďalej: „Je to celý majetok evanjelickej cirkvi, čo sa týka budov, a dnes príjem z týchto budov je na úrovni možno dvestotisíc eur. Budova na Panenskej je veľká budova, ktorá má dve poschodia a je tam 8 bytov a v rámci týchto 8 bytov sú všetky v regulovanom nájomnom, čo do značnej miere ovplyvňuje príjem z týchto budov. Mesačný príjem z takejto jednej veľkej obrovskej budovy je na rozmedzí 800 až 1 000 eur.“
Súčasný konateľ tu vôbec nerieši príčiny tohto stavu, medzi ktoré patrí neefektívne hospodárenie, výsledkom čoho boli minimálne odvody do ECAV v spojení so zanedbaním opráv do roku 2014. Podobný štýl hospodárenia sa pritom zopakoval aj po roku 2019 – po odchode konateľa Štefana Sabola a po nástupe Branislava Rybnikára, o čom Peter Gärtner veľmi dobre vie. Nespomenul ani „komerčnú cenotvorbu“ aplikovanú v jednom (!) z prenajatých bytov na Panenskej 25, kde výnos z tohto bytu pre nájomcu pravdepodobne vysoko prevyšoval celý prínos z tejto budovy pre ECAV! Takýto laxný prístup k hodnoteniu situácie, ako predviedol v predvolebnej debate, však zároveň nedáva žiadnu nádej ani do budúcnosti! Jednoducho a v preklade: Z Reformaty neočakávajte nič!!!
To potvrdzuje aj ďalší citát z tejto série, ktorý hovorí o potrebe investícií: „Viete veľmi rýchlo spočítať aj možnosti investície, do dnes tak chátrajúcej budovy, ktorá si vyžaduje rekonštrukciu strechy, fasády, vnútorných rozvodov, všetkého a teraz tie možnosti…”
Takže chátrajúce budovy, nízky nájom – nízky výnos a málo peňazí na opravy. Ale práve preto vznikla synodálna komisia, aby sme sa z minulosti poučili, vyvodili zodpovednosť a tieto chyby viac neopakovali! Lenže niektoré uznesenia Synody sa zjavne plniť nemusia. Hoci práve tieto uznesenia riešili vymáhanie škody, ako aj prijatie systémových opatrení, aby sa tieto zlyhania a straty už viac neopakovali! V týchto výrokoch sa podľa nás v plnej miere prejavuje Gärtnerova falošná lojalita súčasnému vedeniu, zrejme založená na teórii vzťahov, ktorá je evidentne nadradená záujmom ECAV! Až tam dospela teória skupiniek, ktorú si niektorí zjavne vykladajú po svojom!
Peter Gärtner totiž vôbec nespomenul príčiny tohto stavu, čo vyvoláva dojem, že je to štandardný stav, že je to jednoducho tak! Už skôr sme spomenuli, že do roku 2014 boli zanedbané opravy, ako aj odvody do ECAV, ktorá v tých rokoch dostávala dokonca aj falošné informácie o hospodárení spoločnosti! To sa však po roku 2014 (aspoň do roku 2019) zmenilo. Vďaka vyhranému súdnemu sporu na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý sa týkal odškodnenia za majetkovú ujmu spôsobenú práve zákonom o regulovanom nájomnom, bolo následne na bankový účet ECAV prevedených 356 364 eur. Spolu so výnosom zo spoločnosti Reformata boli na bankový účet ECAV počas rokov 2015 – 2019 prevedené finančné prostriedky v celkovej výške 538 728 eur! A keby pri kontrole daňovým úradom neboli zistené daňové podvody, Reformata mohla na bankový účet ECAV za uvedené roky odviesť sumárne až 611 562 eur!
Tieto prostriedky boli pripravené na opravu nehnuteľností, ale okrem dvoch, aj to zbytočne predražených opráv bytov sa odvtedy nič väčšie neopravovalo. Prečo? To súčasného konateľa netrápi? Veď rozpočet na opravu strechy (pripravený už v roku 2015!) na tej „chátrajúcej“ budove na Panenskej, ktorý predpokladal výstavbu dvoch nových mezonetových bytov, tvoril len polovicu tejto sumy! Keby sa niektoré byty opravili, bolo by možné zdvihnúť nájom, a keby vznikli nové byty, dali by sa prenajať za trhových podmienok! A takýmto spôsobom by sa adekvátne zvyšoval aj výnos zo správy cirkevného majetku! Prečo sa teda nič nerobí a neopravuje a prečo súčasný konateľ Reformaty a kandidát na generálneho dozorcu stále len plače nad rozliatym mliekom? Alebo sa tie peniaze, ktoré boli pripravené na bankovom účte ECAV, už nebodaj minuli? A ak áno, tak na aký účel? Kto to odsúhlasil?
A o čo v tejto „hre“ vlastne ide? To nám prezradí ďalší citát: „Keď si spočítame možnosti príjmov z tohto nájmu, od ktorých mnohí očakávame, že budeme práve financovať aj alebo dofinancovávať platy duchovných a ešte budeme mať zvyšné finančné prostriedky na misiu cirkvi a na jej ďalší rozvoj, tak opäť veľmi ľahko matematikou zisťujeme, že sme veľmi finančne poddimenzovaní.“
Ak peniaze miznú, sú potrebné ďalšie. Aj preto príbeh o úspešnej a profitabilnej Reformate do zámerov súčasného vedenia ECAV nijako nezapadá. Chcú získať ďalšie peniaze zo zborov, a preto sa snažia „dokázať“, že žiadne iné zdroje nie sú. A keď zbory „na centrálu“ prispejú, výnos z Reformaty už nik riešiť nebude, sú to pre vedenie cirkvi jednoducho peniaze naviac. Je nám veľmi ľúto, že na túto hru sa dal už aj bývalý člen synodálnej komisie Peter Gärtner. Keď mal definovať pravidlá pre iných, tak bol náročný. No keď ich má sám plniť, tak začína spievať rovnakú pesničku ako tí pred ním. V Eľkovom spevokole sa mu zjavne veľmi páči.
Čo sa takými kandidátmi?
Ako členovia Asociácie tieto voľby neuznávame už z dôvodu, že znova došlo k nemorálnej a podľa nášho názoru aj nezákonnej selekcii a vyradeniu nepohodlných, resp. politicky nevyhovujúcich kandidátov. Ak chcú títo dvaja vybraní kandidáti prispieť k náprave pomerov v ECAV, tak práve z tohto dôvodu by sa mali kandidatúry vzdať a umožniť nové, slobodné a demokratické voľby.
Po vzhliadnutí tejto populárno-oddychovej diskusie s kandidátmi na významnú cirkevnú funkciu máme pre názor „nikoho nevoliť“ o dôvod viac. Veľmi plytká úroveň diskusie, ignorovanie reálnych problémov v cirkvi a sklamanie z prístupu jednotlivých kandidátov nám opäť hovorí, že si niet z čoho vybrať. Evidentne sa aj tu ukazuje, že ľudia poviazaní vzťahmi so súčasným vedením nevedia byť pre ECAV alternatívou. Problémom je zlé zoradenie priorít, keď záujem ECAV, rovnako ako Augsburské vyznanie a evanjelium Pána Ježiša Krista ani zďaleka nie sú na prvom mieste. Sú tam iba osobné či skupinové záujmy, ktoré majú k skutočným hodnotám, tak ako ich poznáme z evanjelia, veľmi ďaleko.
Takže na záver iba pripomínam stanovisko Asociácie slobodných zborov: odporúčame zúčastniť sa na voľbách, ale pri hlasovaní preškrtnúť obidvoch kandidátov. Na protest proti praktikám súčasného vedenia ECAV pri volebných machináciách, ako aj pri správe cirkevného majetku!
Jaroslav Mervart
foto: youtube.com
