Výzva k pokračovaniu neprávostí
Zbor biskupov 23. 4. 2022 zverejnil výzvu – vyhlásenie k voľbám generálneho dozorcu ECAV na Slovensku. V nej sa snaží reagovať na vyhrotenú situáciu s ďalšími zmanipulovanými voľbami v evanjelickej cirkvi, kde sa dvaja kandidáti nedostali ani na kandidačnú poradu a jeden bol vyradený na kandidačnej porade. Do volieb tak postúpili zas len dvaja kandidáti – politicky správne zorientovaní a lojálni súčasnému vedeniu. Je iróniou, že po sérii zmanipulovaných volieb od roku 2018 musíme konštatovať, že dvaja z troch biskupov, ktorí toto vyhlásenie podpísali, boli zvolení neprávoplatne – po podobne zmanipulovaných voľbách. Dávam do vašej pozornosti to, že nik z Asociácie slobodných zborov nespochybňuje mandát biskupa Hroboňa, kde volebný proces ešte prebehol zákonným spôsobom.
Na argument uvedený vo vyhlásení, a to, že podobné veci sa pri voľbách diali aj počas uplynulých cca 20 rokov, sme reagovali už viackrát. Biskupi sa tu snažia poukázať na to, že aj v minulosti sa „diali podobné veci“ a že aj v minulosti bolo niekedy kandidátov málo. Lenže teraz je kandidátov dosť, ale ich nezákonné vyraďovanie z volieb, bratia biskupi, aj vo vašej réžii nabralo skoro už sériový charakter!
Ak v minulosti došlo k pochybeniam, treba ich jasne pomenovať a pýtať sa, prečo k nim došlo! Nie je správne legitimizovať nové hriechy tým, že pred ôsmimi rokmi vraj došlo k podobnému hriechu, a potom v rámci tohto nemorálneho „zvykového práva“ ten hriech opakovať znova a znova! Je nehorázne, že takýto postoj založený na legitimizácii nových hriechov starými používajú práve traja najvyšší duchovní predstavitelia ECAV! Napriek tomu, že používajú termín zachovania jednoty, evidentne im nejde o jednotu v Kristu – v svätosti, pravde a láske. Skôr tento ich „jednotný postup“ smeruje k tomu, aby sa medzi skupinku „vyvolených“ nedostal nik, kto má iný názor a kto chce prispieť k náprave pomerov v ECAV!
Pasca subjektívnych kritérií
Niektorí členovia kandidačnej porady zrejme vôbec nepoznajú, resp. zámerne nerešpektujú zákon, ktorý hovorí o tom, že kandidáta je možné vyradiť len na základe nesplnenia zákonom stanovených podmienok. Zhora nalievané sebavedomie spolu so strachom z arogantne sa správajúcich vrchností spôsobuje, že členovia kandidačnej porady konajú nielen v rozpore so zákonom, ale najmä na úkor tých, vďaka ktorým sa do týchto funkcií dostali. Tu máme na mysli najmä cirkevné zbory Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorých vôľu by mali reprezentovať. Vždy, keď sa volený funkcionár obráti proti vôli tých, ktorí mu dali dôveru, ide o zradu, a to nielen inštitúcií či osôb, ale najmä ideálov a hodnôt. Martin Chovanec je zborový dozorca, ale cez sito svojvoľníkov neprešiel. Imrich Lukáč je bývalý generálny dozorca ECAV, ktorý požíva rešpekt a úctu veľkého počtu evanjelikov na celom Slovensku – nie je práve to dôvod, prečo nebol pripustený k voľbám? Ale o čo tu potom ide? Záujem ECAV to asi nebude!!!
Vo vyhlásení sa zrejme vo vzťahu k Martinovi Chovancovi uvádza, „že ako zborový dozorca pôsobí jeden rok a na základe takejto skúsenosti sa uchádza o najvyšší post predstaviteľa ECAV“. Aké sú teda tie kritériá? Kto ich definuje? Menia sa každý rok a podľa zloženia kandidačnej porady? Pretože keď kritériá nie sú pevné a stanovené vopred, tak je to doslova skoro ideálny recept na problémy, rozdelenie a až kritickú stratu dôvery!
Koľko rokov v cirkevnom zbore si reálne „odrobil“ biskup Východného dištriktu Peter Mihoč (vo vzťahu k platným zákonom)? V predvolebnej relácii na YouTube sa kandidátka na generálneho dozorcu Renáta Vinczeová posťažovala, že iba krátko bola seniorátnou dozorkyňou – a už sa dostala na dištrikt. A „zhodou okolností“ ani tam nebola dlho, – a už kandiduje na funkciu generálnej dozorkyne ECAV. Takáto raketová kariéra – podobne ako bola u Jána Brozmana – je možná? To je v poriadku? Ešte raz sa pýtam, kto tieto kritériá delenia na „dobrých“ a „zlých“ kandidátov určuje, resp. sú vôbec vopred dané?!
Iným cirkevníkom sú brány do služby v cirkvi zatvorené kvôli nenávisti takých, akí sú teraz pri moci. Môžu mať ochotu, môžu mať schopnosti pracovať pre prospech cirkvi, ale nedostanú sa tam kvôli politikárčeniu tých, ktorí sa nezákonne dostali do funkcií.
Sľubujeme iné výsledky, ale stále robíme to isté
Kde v Cirkevnej ústave alebo v zákonoch o voľbách, či kandidačnej porade sa hovorí, že kandidát je obmedzený dĺžkou pôsobenia v predchádzajúcich cirkevných funkciách? To by totiž znamenalo, že nik, kto nebol vo funkcii, teda žiaden nový kandidát, nemôže kandidovať na žiadnu funkciu v cirkvi. Cirkev sa tak uzatvára medzi ľudí, ktorí dlhodobo nezvládajú svoju prácu. To vidno napríklad pri správe cirkevného majetku, keď tí, čo kandidovali nedávno, resp. teraz, sú tí istí, ktorí boli v generálnom presbyterstve, keď problémy vznikali a kulminovali, keď bola snaha ich vysvetliť, a teraz ich chcú znova zahrabať pod koberec. Milí evanjelici, skutočne si myslíte, že títo ľudia „s takouto cirkevnou históriou“ sú zárukou zmeny, sú zárukou lepšej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania? A že nik iný, hoci aj nový, nemá mať do tohto systému alebo, ak chcete, do klubu prístup? Ale nepripomína vám to potom citát od Alberta Einsteina „Absolútna hlúposť je robiť stále to isté a očakávať iné výsledky”?
Takže aká „slobodná voľba“ zo strany seniorov a členov kandidačnej porady?! Zjavne si len užívajú svoju právomoc, ktorú povýšili nado všetko a pre pokoj s terajším vedením cirkvi ani nenavrhnú ďalších kandidátov, aby sa tak vyhli ich krivým pohľadom a ich nemilosti. Všeobecné pravidlo hovorí, že sloboda nie je neobmedzená a že moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda iného. A tak aj neobmedzená a nedefinovaná sloboda členov kandidačnej porady oberá o slobodu a práva nielen potenciálnych kandidátov, ale i celú evanjelickú verejnosť – celú cirkev! Právo voliť a byť volený sa tak znova stalo len frázou…
Keď už sme pri moci, tak chceme jednotu a pokoj
Politikárčenie zaviedlo toto vedenie cirkvi, ktoré so svojimi prívržencami v roku 2018zoganizovalo puč, k pokrytectvu, znevažovaniu a rozdeľovaniu cirkvi. Nimi taká ospevovaná kultúra jednania v cirkvi vtedy utrpela od nich samotných hlbokú ranu, ktorá je rozjatrená doposiaľ. Čudujú sa a modlia za tých, ktorí vraj nechcú jednotu cirkvi, a pritom sú to oni sami, ktorú tú jednotu narúšajú ako rečami, tak aj skutkami (napr. Ivan Eľko a jeho línie rozdelenia v EPsT a „zaujímavá“ modlitba Renáty Vinczeovej v závere predvolebnej „show“).
Stačí pritom pohľad do ich minulosti: o čom písali tzv. Reformačné listy, HELP, Evanjelická jednota, Evanjelické noviny. To bola aká kultúra, to bola aká jednota?! A stačí sa pozrieť na ich konanie priamo v praxi, keď súčasný biskup Východného dištriktu prichytený pri klamstve okamžite navádza akcionárov, aby neschválili správu predsedníctva Tranoscia, či pri inej príležitosti správu generálneho biskupa na synode. Stačí si len spomenúť na stretnutia farárskeho spolku ZED a na ich vykrikovanie, okrikovanie a ich agresívne prejavy voči vtedajšiemu vedeniu cirkvi.
Kto teda začal rozdelenie v cirkvi? Kto teda znevažoval a obhajoval neobhájiteľné? Kto nechcel riešiť veci v cirkvi a zastával sa svojich priateľov, ktorí im boli viac než Kristus a cirkev? Zabudli ste?
Kto po prevzatí funkcií zaútočil na bývalých biskupov, kto znevažoval, kto urážal vymyslenými bájkami? Kto sa súdi za cirkevné peniaze, a pritom on nebol súdený, keď konal vyššie spomenuté veci? Prečo nik nedôveruje cirkevným súdom, prečo má svetský súd väčšiu dôveru ako cirkevné grémiá, cirkevné súdy, aká je to vizitka terajšieho vedenia? Kumulovanie, resp. rýchle striedanie funkcií, to je ďalšia zaujímavá história, ktorá je viac než viditeľná rovnako dnes, ako aj pri minulej voľbe generálneho dozorcu. Jeden človek zastáva niekoľko funkcií, ale nikoho nového medzi seba nepustíme…
Prepletanie zákonodarnej a výkonnej moci… A žiadna snaha o nápravu veci, ktoré neprospievajú cirkvi, len výhovorky, že tak bolo aj predtým. A čo tak zmeniť veci k lepšiemu? To asi nie, však, milí predstavitelia cirkvi? Pre vás je dôležitejšie upevňovať si moc, a aby ste to dosiahli, nehanbíte sa ani klamať.
Nič sa nerieši, ale postupne sa systematicky sa okliešťujú právomoci cirkevných zborov. A až keď prihára, vtedy začnete hovoriť, ako vám na cirkevných zboroch a cirkevníkoch záleží. Hlavne teraz, pred voľbami. Ako ste ochotní „informovať“ verejnosť ináč ako svojimi polopravdami? Nedávno to vystihol jeden kresťanský časopis: „Veľa zbožných rečí a potom skutek utek“!
Minulosť predurčila vašu budúcnosť
Kto sa k moci dostane nezákonne, špekulatívne, nevie pokračovať v novej funkcii čestne. To sa potvrdzuje stále a opakovane aj v cirkevnom prostredí. Tu je vhodné poukázať aj na nezákonnosť prevzatia moci v Tranosciu a voľby do jeho vedenia v roku 2019. Prečo sa teraz, v roku 2022, idú konať voľby do predstavenstva Tranoscia? Stačí len poslať akcionárom – bez akéhokoľvek vysvetlenia – materiál s programom, že budú voľby (aj so zoznamom kandidátov)?
V prvom čísle Reformačných listov 2019 bol ten rok označený za rok nádeje. Z nášho pohľadu došlo akurát k nezákonnému prevzatiu moci v Tranosciu. Nebola to teda nádej pre ECAV, ale len pre úzku skupinu tých, ktorí si v cirkvi aj takýmto spôsobom uzurpovali moc.
Ak boli voľby v Tranoscia v roku 2019 pochybné, potom odvtedy viedli firmu neprávoplatne zvolení predstavitelia. Pritom sa tam vystriedali už traja riaditelia a namiesto týždenníka vychádza dvojtýždenník. Zmenu vydávania periodickej tlače však zapísali na ministerstve kultúry až v januári 2022. Hovorí vám niečo kresťanská morálka, pokánie a náprava, viete niečo o tom, že aj malí akcionári majú svoje práva?
Hovoriť o egu, urazenej samoľúbosti a podobne je skutočne nedôstojné tých, čo by mali byť vzorom, no ktorí si o sebe samoľúbo myslia príliš veľa, a tak na ostatných hľadia svojou optikou.
Ich pohľad na seba je asi taký, ako keď sa Ivan pozrel do zrkadla povedal: Som so sebou spokojný (v rozprávke Mrázik).
A ich pohľad na iných, ktorí majú iný názor, aj keď pravdivý, je: Len si píšte… My máme moc! Zabudli však na svedectvo odvážneho a veriaceho muža, ktorý v čase prenasledovania cirkvi, počas výsluchu pred súdom, povedal: „… ale my máme pravdu.“
Zatiaľ evanjelická verejnosť vidí iba veľa lží a smerovanie cirkvi, ktoré ju vzďaľuje od evanjelictva a jednoty. Hriech rozdeľuje a vy chcete, aby sme sa za to modlili a vedome hrešili?
Slovo Božie hovorí – a rovnako vyznávame s Pavlom aj my v Asociácii slobodných zborov: „Nič nemôžeme proti pravde, ale za pravdu.“ (2Kor 13, 8)
Vy, terajšie vedenie cirkvi, zbor biskupov, generálne presbyterstvo, kandidačné porady, vy ste za čo?
Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
foto: ecav.sk
Spätné odkazy