Totálny amaterizmus
V rozhovore s predstaviteľmi ECAV o Fonde finančného zabezpečenia ECAV (FFZ) sme sa okrem oficiálneho postoja vedenia cirkvi mohli dozvedieť aj veľa iných „zaujímavých“ názorov. Tie nás často až šokovali tým, ako sa niektoré veci zľahčujú, resp. ako sa na druhej strane niektoré záležitosti preháňajú, najmä ak ide o postihovanie farárov či dokonca trestanie celých cirkevných zborov.
Ak prehliadneme povrchne „zbožnú“ formu prejavu a budeme sa sústreďovať na obsah, až príliš arogantne sa tu prejavuje snaha všetko riadiť, resp. zasahovať do záležitostí, ktoré sú jednoznačne v kompetencii cirkevných zborov. Ako „noha vo dverách“ sa používa práve farár, ktorý síce slúži v cirkevnom zbore (ako právne nezávislom subjekte), ale zamestnanecký pomer má uzatvorený s ECAV. Samozrejme, že takéto spojenie je veľmi krehké, najmä keď zoberieme do úvahy, že to nebolo vždy tak a že prevod štátnych prostriedkov na plat farára sa dá pokojne zabezpečiť aj inou formou resp. cez inú štátnu či samosprávnu organizáciu.
Dnes dokonca počúvame, že keď zbor nezaplatí „dobrovoľný“ príspevok do FFZ, tak možno cirkev v budúcnosti takémuto cirkevnému zboru oznámi, že „my už nerátame s miestom farára vo vašom cirkevnom zbore, lebo naňho nemáme peniaze“. A to okrem iného aj preto, lebo „inflácia je problém“. Hoci hneď na začiatku diskusie bolo uvedené, že štátny príspevok sa aktualizuje na základe počtu veriacich, úrovne inflácie a rastu mzdy vo verejnej sfére.
To, že tieto vyjadrenia sú protichodné, však nie je ten najväčší problém (akurát manipulácia bola tradične uprednostnená pred profesionalitou). Tým je skôr vydieranie cirkevných zborov v tom zmysle, že keď jeden z príspevkov (konkrétne do FFZ) nezaplatíte, zoberieme vám všetko! A vyzerá to tak, že aj príspevok od štátu, hoci v tejto transakcii má byť generálny biskupský úrad len sprostredkovateľom prevodu peňazí, a určite nie tým, ktorý ich bude svojvoľne zadržiavať!!!
Nevieme, ako to vnímate vy, ale v cirkvi by sa očakávala iná úroveň diskusie. Najmä vtedy, keď je veľká časť veriacich nespokojná práve s nehospodárnym šafárením vedenia ECAV, čo vyústilo až do kritickej fázy nedôvery, čo priznáva aj samotné vedenie ECAV! Lenže s tým nič nerobí a svoje zámery sa v tomto nezdravom prostredí snaží znova presadiť len silou. Čo, samozrejme, celú situáciu iba zbytočne zhoršuje.
Namiesto nápravy alibizmus
Súčasnému vedeniu ECAV sa vytýka najmä neefektívne hospodárenie, ale aj neschopnosť (či nezáujem) vyrovnať sa majetkovými kauzami, kvôli ktorým cirkev prišla za uplynulé roky o desiatky až stovky tisíc eur na ročnej báze, čo je veľmi závažný problém pre organizáciu, ktorá má spravovať príspevky zo štátu a z cirkevných zborov. Tento problém ani zďaleka neostal iba v minulosti, ale podobné problémy so zatajovaním informácií, netransparentnosťou a efektivitou podnikania vidíme aj dnes.
Mnohé problémy pomenovala synodálna komisia, ktorá sa zaoberala hospodárením spoločnosti Reformata. Boli tam jasne konštatované jednotlivé kauzy a straty s nimi spojené, rovnako ako aj porušenia účtovných či daňových zákonov. Výsledná správa komisie bola prijatá na Synode ECAV 2019, avšak doteraz žiadna z týchto káuz nebola riadne vyšetrená a uzavretá. A rovnako nebola vyvodená žiadna osobná zodpovednosť. Chýbajú peniaze (z predaja či nájmu), pretože ani výsledok hospodárenia, ani transfer do ECAV „sa nedostavil“. A zároveň aj samotné cirkevné budovy sú vo veľmi zlom stave!
A aké vysvetlenie (tohto viac ako 20-ročného trápenia) evanjelickej verejnosti predkladá predseda GHV Marián Damankoš? Hovorí, že vraj ide o totálny amaterizmus! Veď posúďte sami: „A čiže tuná možno treba pomenovať, na čom sme zlyhávali. Na totálnom amaterizme. Ja to viem povedať úplne na rovinu…“
Úprimnejšie by bolo skôr povedať, „všetky tieto pochybenia chceme skryť za údajný amaterizmus“! Pretože vyššie uvedené vyjadrenie Mariána Damankoša musia znieť ako „balzam na dušu“ pre všetkých tých, ktorí sú zodpovední za chýbajúce státisíce eur – na účtoch, vo výsledkoch, resp. v zmanipulovaných výkazoch, ktorými zavádzali ako cirkev, tak aj daňový úrad! Pre všetkých tých, ktorí po mnoho rokov „nepochopiteľne“ a opakovane zlyhávali! A to aj napriek tomu, že niektorí boli vo funkciách viac ako desať rokov, a teda museli dobre poznať nielen firmu, za ktorú boli zodpovední, ale aj zákony cirkevné či svetské!
A aj napriek tomu sme mohli vidieť v jednom z rokov v účtovníctve selektívne zvýšené náklady na elektrinu o 100 %, konateľov, ktorí zrejme „nevedeli“ zistiť priemerný nájom v Bratislave (a asi preto bol nájom pre ECAV skoro 10-krát nižší ako trhový priemer), účtovníčku, ktorá „nevedela“ odovzdať ani elektronickú verziu účtovníctva, pretože aj napriek tomu, že to účtovníctvo robila skoro 20 rokov, zrejme „nevedela“ urobiť ani export dát z účtovného programu! V tom istom čase bývalý konateľ „nevedel“ zmysluplne vysvetliť, prečo na účte Beckovskej Viesky chýba 120 000 eur. A rovnako riaditeľ poverený riadením Evanjelickej diakonie si niekoľko rokov „nevšimol“, že v byte prenajatom na diakonické účely je klauzula, ktorá znemožňuje komerčné podnikanie s týmto objektom. A tak by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej…
Je však veľmi smutné, že s týmto amaterizmom nedokázal nič urobiť ani samotný Marián Damankoš, ktorý 12 rokov zastával funkciu generálneho presbytera. A to dokonca aj v období, keď bolo generálne presbyterstvo valným zhromaždením Reformaty. Počuli ste vtedy od Mariána Damankoša nejakú zdrvujúcu kritiku na amaterizmus, ktorý v cirkvi panuje? Počuli ste jeho kritiku vtedy, keď boli podklady z Reformaty dodané neskoro, resp. keď bolo valné zhromaždenie zavádzané nepravdivými údajmi o hospodárení? Alebo si to ani samotný Marián Damankoš nevšimol?! A kauza Heliantus-Sigord je tiež o amaterizme?!
Amatéri vs. profesionáli
A takéto vysvetlenie má evanjelickej verejnosti postačovať? Boli tam amatéri, sú tam amatéri, budú tam amatéri? Pretože keď Ivan Eľko hovoril, že vo veci súhlasu so svetlotechnickým posudkom sa „spoľahol“ na profesionalitu Jána Brozmana, tak vlastne iba „nevedel“, že Ján Brozman je v skutočnosti amatér? A ani samotný Ivan Eľko po 30 rokoch v službe „nevedel“, že takú závažnú vec má vopred prerokovať v príslušných cirkevných orgánoch? Branislav Rybnikár zas „nevedel“, že má plniť uznesenia Synody, a tiež „nevedel“, že nemôže konať v mene spoločnosti po svojom odvolaní? A o čom všetkom „nevedel“ riaditeľ Evanjelickej diakonie, radšej ani hovoriť nebudeme!
Možno by bolo vhodné, keby nám Marián Damankoš prezradil, kto sú vlastne tí amatéri. Ktovie, možno sa dočkáme „prebudenia“ aj v ECAV na Slovensku a viacerí bývalí konatelia, riaditelia a cirkevní funkcionári začnú chodiť s falošným „pokáním“ v štýle Mariána Damankoša: „to sme my nechceli, to sme my nevedeli“, len od nás nepýtajte späť byty, autá, parkovacie miesta či nebodaj kompenzáciu strát! A po takomto „pokání“ bude týmto ľuďom znova umožnený prístup k správe cirkevného majetku a cirkevným financiám…
Na druhej strane, niekedy vie byť súčasné vedenie ECAV až príliš akčné. Napr. žaloba na Spolok Tranovský (neskôr Lutherus), Asociáciu slobodných zborov ECAV a vybrané fyzické osoby bola pripravená a podaná do troch mesiacov od prevzatia Tranoscia! Veľmi rýchlo a úplne jednostranne bolo prijaté aj uznesenie proti Asociácii slobodných zborov, ktorá v praktickej rovine požaduje najmä slobodné voľby, vyšetrenie majetkových káuz a efektívnu správu cirkevného majetku!
Zatiaľ čo všetky fakty uvedené v správe synodálnej komisie museli byť krížovo preverené, zrejme ani Mariánovi Damankošovi veľmi neprekážala skutočnosť, že na Synode ECAV Ivan Eľko vytiahol pochybnú zmluvu, ktorá nemá ani originál, a dva roky takto manipuloval nielen synodálov, ale celú evanjelickú verejnosť.
A keď generálne presbyterstvo prijalo uznesenie, že (konečne) treba preveriť „nezrovnalosti medzi zmluvami“, tak v skutočnosti bolo podané trestné oznámenie zo spáchania zločinu pri správe cudzieho majetku, a to práve v súvislosti s tzv. pochybnou zmluvou, čo vecne a časovo spadá skoro výhradne na pôsobenie Štefana Sabola, práve toho konateľa ktorý na tieto problémy hospodárení Reformaty poukázal! Zrejme preto, že Štefan Sabol do „krúžku amatérov“ nezapadol, lebo mu až veľmi záležalo na konzistencii a správnosti účtovníctva, rovnako ako aj na tom, aby ECAV dostávala čo najvyšší výnos zo zvereného majetku!
Vedenie ECAV teda evidentne zlyháva pri vyšetrovaní závažných majetkových káuz, ale keď treba zastrašiť tých, ktorí na tento nemorálny a neefektívny stav poukazujú, tak vie konať až príliš rýchlo! Prečo???
Keď sme minule písali o tzv. selektívnej morálke, tak dnes môžeme hovoriť o tzv. selektívnom amaterizme! Tento argument sa používa veľmi podobne, a to najmä vtedy, keď vedenie ECAV, resp. cirkevných výborov potrebuje obhájiť „vlastných“. Amaterizmus je nepochybne v cirkvi prítomný, lenže ani zďaleka to nie je jediný dôvod, prečo cirkev tak zlyháva pri správe majetku a financií!
Amatérsky model výberu daní
Od vytvorenia Fondu finančného zabezpečenia sme poukazovali na to, že či už prvý model výpočtu príspevku „podľa obratu“, ale aj druhý model „na člena“ sú nedomyslené, ak nie priamo zle navrhnuté. V príspevku, ktorý sme na stránkach Asociácie uverejnili iba pár dní pred diskusiou o fonde FFZ, sme uviedli, že „jeho asi najväčším problémom bolo to, že zbory majú platiť za člena. Lenže, ako je známe, nie všetci evidovaní členovia cirkevných zborov platia cirkevnú daň, čo by v praxi znamenalo, že tí, čo platia, sa na odvod do FFZ musia poskladať (o to viac) aj za tých, ktorí sú evidovaní, ale neplatia. … Avšak za týchto podmienok by viacero ľudí, ktorí sa iba formálne hlásili k evanjelickej cirkvi (ale dlhodobo neplatili), malo byť logicky z evidencie v cirkevných zboroch vyradených. Lenže to sme chceli? … Z okolitých štátov vieme, že takéto „komerčné čistky“ majú zásadný vplyv aj na to, či sa táto veľká skupina ľudí prihlási v ďalšom sčítaní obyvateľstva k evanjelickej cirkvi. Pretože ak nie, tak táto aktivita spojená s FFZ a príspevkom na člena sa môže ukázať ako kontroverzná, pretože sa pokojne môže stať aj to, že evanjelická cirkev viac finančne stratí (na príspevku od štátu kvôli poklesu členov), ako získa (na príspevku do FFZ)“.
Že tento problém reálne existuje, potvrdil ako Marián Damankoš, tak aj Peter Mihoč. Ako príklad uviedli zbor, ktorý „mal” 3 000 členov, ale dnes ich má v evidencii len 1 800 – celých 1 200 neplatičov z evidencie zmizlo. A to je podľa Mariána Damankoša vážny problém: „Štát zoberie počet veriacich, ktorí sa z nejakého dôvodu prihlásia k evanjelickej cirkvi alebo ku ktorej cirkvi podľa sčítania ľudu teraz 2021 sa prihlásilo 286 000 ľudí. My v kartotékach máme o desiatky tisíc menej. Z tých 286 000, z tohto čísla štát vypočítava, koľko nám dá na tých 5,3 milióna eur , ktoré berieme ako od štátu. Ak nám štát dáva 5,3 milióna a my vyzberáme na fonde 1,6 – 1,7 (milióna), tak by sme mali dávať pozor aj na to, koľko máme veriacich k štátu… Čiže ja by som bol veľmi opatrný s tým odpisovaním, aj keď rozumiem každej jednej farárke, každému jednému farárovi, ktorí si chcú takto urobiť poriadok v kartotéke. Ale súčasne týmto kvázi-poriadkom si podkopávame inú nohu, lebo každý občan Slovenskej republiky platí daň. Aj ten, ktorého voláme formálny evanjelik, a on má nejaký dôvod, že zaklikol, že som evanjelik.“
Tvrdenie uvedené na stránkach Asociácie a tvrdenie Mariána Damankoša v následnej diskusii o FFZ je vo svojej podstate identické. Problém je však v tom, že autorom (resp. jedným z autorov) modelu „na člena“ je práve Marián Damankoš, ktorý tento návrh aktívne presadzoval na Synode 2021 v Trenčianskych Tepliciach! Svojím komentárom v diskusii o FFZ tak v podstate sám priznal, že tento model má vážne nedostatky, v lekárskej terminológii by sme mohli povedať „vedľajšie následky“. Výsledkom takejto liečby tak môže byť nakoniec aj to, že vedľajšie následky budú horšie než prínos „lieku“ a zdravotný stav pacienta (finančný stav evanjelickej cirkvi) sa bude ďalej iba zhoršovať!
Spomínané farárky, farári a cirkevné zbory sa jednoducho správajú tak, aby „naplnili“ literu schváleného zákona a prežili. Čo v podmienkach represií a zastrašovania snáď nikoho až tak neprekvapí. Problém však vznikol hneď na začiatku, pretože pôvodný návrh nebol vôbec domyslený! A nejaké dodatočné výzvy, resp. korekcia cez YouTube (ktorú si k dnešnému dátumu nepozrelo ani 1 000 ľudí) určite nemá potenciál tento stav napraviť či kvalitatívne zmeniť. Je to len zúfalý pokus tlačiť na farárov, aby na jednej strane dodržiavali zákon a zaplatili všetko, čo sa od nich požaduje, ale na druhej strane je tu snaha obmedziť, resp. limitovať opatrenia, ktoré na plnenie tejto požiadavky môžu prijať. Ak by zodpovední pracovníci vo vedení ECAV navrhli model výpočtu príspevku správne, tak takúto kontroverznú misijno-finančnú dilemu by cirkevné zbory určite riešiť nemuseli!!!
Žeby to bol znova ten amaterizmus, na ktorý Marián Damankoš poukazoval v súvislosti s Reformatou? A keďže sme v záverečnej časti diskusie počuli veľa motivačných rečí o sledovaní a hodnotení práce farárov, a dokonca o normohodinách (!), ostáva len dúfať, že takéto nastavenie odmeňovania nebude mať rovnakú kvalitu ako zákon o FFZ, resp. jeho modely na vypočítavanie príspevku! Pretože potom sa môže pokojne stať, že na to, aby farári dostali výplatu, budú sa musieť venovať všetkému možnému, len nie tomu, čo je ich poslaním!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Foto: Youtube
Spätné odkazy