Tak sa to robí, milí moji…!

Uznesenia, ktoré sa neplnia, a zmluvy, ktoré neplatia

Nové vedenie ECAV preukázalo nepochybne veľkú neschopnosť (alebo nezáujem) sa vyrovnať s kauzami, ktoré výrazne morálne aj finančne poškodili našu cirkev. Dokonca to bolo aj oficiálne potvrdené samostatným uznesením na Synode ECAV 2020, kde je uvedené: “Synoda ECAV vyjadruje nespokojnosť s odpočtom plnenia uznesení č. 20- 04 -05 -06.” Čiže presne tých uznesení Synody ECAV 2019, ktoré sa týkali káuz a spôsobu práce v spoločnosti Reformata. Avšak ani po tomto “napomenutí” synodáli doteraz žiadne informácie o dodatočnom plnení týchto uznesení nedostali. Kto mlčí, ten svedčí − hovorí jedno príslovie!

A tak radšej, ako je to v ECAV “dobrým zvykom”, ak chceme kauzy a majetkové úniky nejakej spoločnosti zahladiť, tak tú spoločnosť zrušíme a spojíme s nejakou inou (alebo jednu zrušíme a vytvoríme niekoľko nových). Účtovná a daňová stopa, peniaze aj zodpovednosť sa strácajú, nastúpi “hrubá čiara” a “nový začiatok”. Z rovnakého dôvodu sa zrejme Branislav Rybnikár ako konateľ Reformaty nesnaží získať elektronickú verziu účtovníctva do roku 2014. Takéto konanie asi vyhovuje aj Ivanovi Eľkovi a Jánovi Brozmanovi, ktorí veľmi dobre vedia, že vydaním elektronickej formy účtovníctva by vyšli na svetlo sveta možno aj ďalšie podvodné konania, ktoré sa udiali pri správe cirkevného majetku do roku 2014. A tak ako predsedníctvo ECAV vo funkcii valného zhromaždenia Reformaty ticho tolerujú konanie B. Rybnikára, ktorý sa proti rozhodnutiu súdu vo veci vydania elektronickej formy účtovníctva neodvolal, a dokonca V. Daniša znova zamestnal v Reformate. Tak sa to robí, milí moji!

Že je to nebiblické, to nikomu nevadí (ani “duchovným”).

Že je to zlý príklad pre svet, to tiež nevadí (ani laikom, ani “duchovným”).

 Potom je však na mieste otázka (ktorú  kladú mnohí neveriaci), o čo v takej cirkvi vôbec ide?!

Je len takou iróniou, že presne na tej Synode 2020, ktorá konštatovala bezprecedentné neplnenie uznesení Synody 2019 vo veci káuz spoločnosti Reformata, bol zároveň prijatý zákon o tzv. Fonde zabezpečenia, ktorého zámerom je vyzbierať ďalšie peniaze vo výške 1,5 mil. eur do tohto deravého systému. A tí istí funkcionári, ktorí nesplnili uznesenia Synody 2019 (vyplývajúce zo správy Synodálnej komisie), teraz pod hrozbou postihu požadujú od zborov plnenie uznesení Synody 2020. Aj vo svete sa od tých hore vyžaduje “vyšší štandard”, resp. to, že majú ísť príkladom! Ale tu, v cirkvi, vidíme pravý opak: schizofréniu, pokrytectvo a tiež to, že “ryba smrdí od hlavy”!

Môžeme tu teda vidieť ďalší príklad toho, ako cirkev spadla pod úroveň sveta okolo nás… Zahmlievanie, prekrúcanie faktov, nekompetentnosť, nečinnosť a útoky na tých, ktorí poukazujú na podvodné konania pri správe cirkevného majetku sa stalo bežným pravidlom súčasného vedenia ECAV a Reformaty. To isté vidíme aj vo svete, ale my sme v cirkvi!

A “duchovní” zas zabudli v bratskej láske napomenúť svojich nadriadených, že v Mt 7,3 − 5 je napísané: “Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.”

Vedenie ECAV, poháňané skôr arogantným sebavedomím a svetskou psychológiou ako kresťanskou vieroukou, sa vo svojom liste cirkevným zborom, ktoré nezaplatili, vyhráža, že “nezaplatenie je porušením cirkevných zákonov, najmä ÚZ č. 2/2020 Zb. CPP”. To píšu okrem iného tí členovia vedenia, ktorí sami neplnia uznesenia, ktoré im boli uložené, pričom sa odvolávajú na zákon o fonde zabezpečenia, ktorý sa vetu po vete tvoril priamo na Synode 2020! Tejto chaotickej improvizácii “v reálnom čase” odpovedá nielen kvalita tohto zákona, ale aj skutočnosť, že je v rozpore s inými, skôr prijatými zákonmi v CPP! Vedenie cirkvi si tak šľape po vlastných sľuboch, princípoch a zákonoch, pretože požaduje zaslanie peňazí zo zborov bez predchádzajúceho súhlasu presbyterstva a konventov! Tu sa opäť hodí to známe príslovie: “Čo je dovolené pánovi, nie je dovolené volovi!”

To je porušenie zákona, to je hanba!

Bez pokánia a nápravy sa opakujú staré chyby

Hovorí sa, že kto sa z minulosti nepoučí, musí si ju zopakovať. To môžeme ilustrovať na jednej z káuz, na ktorú tiež poukázala synodálna komisia,  kauzy, ktorá bola súčasťou vyššie spomínaných uznesení o Reformate. Týkala sa bytu, ktorý bol poskytnutý osobe z prostredia šoubiznisu (ďalej iba nájomca), teda bez vzťahu k ECAV. Tento nájomca mal tento byt prenajatý za zvýhodnených podmienok − cca polovica trhového nájmu v tejto lokalite, vraj kvôli tomu, že byt nebol kompletne zrekonštruovaný. Svojho času prišiel nájomca za novým konateľom Štefanom Sabolom a požadoval výmenu okien. Konateľ súhlasil s tým, že po výmene okien sa adekvátne o hodnotu investície zároveň zvýši nájom. S tým však nájomca nesúhlasil.

Vtedy sa na veľké prekvapenie konateľa zistilo, že dodatok k nájomnej zmluve, ktorý je založený v Reformate, je podpísaný na dobu určitú (do roku 2019), ale dodatok, ktorý predložil nájomca, je na dobu neurčitú!!! Ináč boli oba dodatky identické… Toto zistenie výrazne zhoršilo rokovaciu pozíciu Reformaty. Nájomný vzťah na dobu neurčitú znamená, že ECAV stratila dispozičné právo k bytu na veľmi dlhé obdobie, ak nie navždy, pretože zo zákona by nájom za určitých podmienok mohol prejsť aj na potomkov nájomcu. To sa týka aj výšky nájmu, kde by ECAV nemala možnosť zvýšiť výšku nájmu po dlhé roky. Takéto konanie V. Daniša a J. Mlynára je absolútne nepochopiteľné, pretože oni mali mandát spravovať cirkevný majetok nie v prospech tretích osôb, ale len v prospech ECAV!

Tu sa môžeme oprávnene pýtať, akú motiváciu pre takéto nezodpovedné konanie mali konatelia? Vedel o tom vtedy Ján Brozman ako najbližší a najvernejší spojenec V. Daniša? Koľko takých prekvapení ešte existuje, keď v Reformate sú založené iné zmluvy, ako sú u nájomcov?!

V tomto prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú, ktorá zmluva je platná, tak to môže rozhodnúť len súd. Aby bola Reformata úspešná v prípadnom súdnom konaní, bolo nevyhnuté, aby V. Daniš a J. Mlynár dosvedčili, že platný je dodatok na dobu určitú, teda ten, ktorý je založený v Reformate. Preto konateľ Štefan Sabol ešte pred podaním žaloby na súd listom oslovil V. Daniša a J. Mlynára s otázkou, ktorý dodatok je platný. Vôbec sme nepochybovali, aká príde odpoveď. Boli sme presvedčení, že konatelia sa postavia za ECAV, za majetok zdedený po našich predkoch. Tí však potvrdili, že platný je dodatok na dobu neurčitú, čiže ten, ktorý je pre ECAV nevýhodný! To bolo zároveň podľa nášho názoru aj v rozpore s platnou správcovskou zmluvou medzi Reformatou a ECAV, ktorá umožňovala iba “dočasné prenechanie užívania” tretím osobám, čo nájomnú zmluvu (resp. dodatok) na dobu neurčitú vylučuje!

Ak máte pocit, že za takéto zlyhanie mala byť voči bývalým konateľom vyvodená zodpovednosť, nemýlite sa. Ktorej nájomnej zmluve uloženej v Reformate môžeme po tejto skúsenosti veriť? Takáto “prax” bývalých konateľov predstavuje výrazné narušenie dôvery, v tomto prípade spojené s poškodením záujmov ECAV, keďže v správcovskej zmluve sa konatelia zaviazali čo najefektívnejšie využívať spravovaný majetok v súlade s platnými zákonmi a všeobecnými platnými predpismi.

Táto kauza bola jednou z mála, ku ktorej sa na Synode 2020 vôbec niekto vyjadril, ale ani to vyjadrenie za veľa nestálo. To, že takéto konanie predstavuje bezprecedentné zlyhanie a narušenie dôvery, generálny biskup vôbec nespomenul. Uviedol, že “šak sa tu hovorilo o slávnej osobe (nájomca), ktorá mala nevypovedateľný nájom. Stačila jedna návšteva brata Rybnikára, ten nájom bol zmenený a nájomca je v poriadku”.

Generálny biskup tak hrubé zlyhanie bývalých konateľov nepriamo priznal. Lenže jeho tvrdenie o tom, že “nájomca je v poriadku”, nehovorí nič o tom, či je v “poriadku aj ECAV”. Podaná informácia je totiž už tradične neúplná a tendenčná. Za slovami „stačila jedna návšteva a všetko je v poriadku“ totiž malo nasledovať aj vysvetlenie, prečo nájomca so zmenou zmluvy (či dodatku) súhlasil a koľko to Reformatu (a nepriamo aj ECAV) stálo. Podľa dostupných informácií sa spomínané okná na tomto byte predsa len vymenili − a v tejto súvislosti by evanjelickú verejnosť mala zaujímať nová zmluva, konkrétne výška nájmu. To už generálny biskup nespomína − a možno zámerne… Ak sa nájom nenavýšil o hodnotu investície, tak nájomca vymenil zmluvu na dobu neurčitú, podpísanú Vladimírom Danišom a Jaroslavom Mlynárom, za nové okná. V takom prípade je to však drahá chyba, keďže zvýšený nájom mohol byť zároveň zvýšeným príjmom pre ECAV!

V tomto kontexte je prinajmenšom zaujímavé, že podľa dostupných informácií, tento byt už niekoľko mesiacov užíva sestra Jána Gaspera, dlhodobo povereného vedením Evanjelickej Diakonie ECAV na Slovensku. Toho istého Jána Gaspera, ktorý má čo vysvetľovať vo veci bytu na Panenskej 25, ktorý mala Evanjelická diakonia prenajatý od Reformaty, a ktorý bol v rozpore so zmluvou prenajímaný tretím osobám na komerčnej báze.

Chceme veriť tomu, že vedenie cirkvi sa v tomto prípade nespolieha na ústavný zákon č. 2/2020 ako na nástroj, ktorý takúto a prípadne aj ďalšie podobné kauzy vyrieši, a že v konečnom dôsledku to niekto zatiahne…

Výmena okien v podaní tandemu Rybnikár a Daniš

V kontexte výmeny okien je však zaujímavá ešte jedna skutočnosť. Určite sa pamätáte, ako súčasný konateľ Branislav Rybnikár napriek tejto kauze a mnohým ďalším, a tiež napriek otvoreným súdnym sporom, obhajoval na Synode 2020 znovuprijatie Vladimíra Daniša do pracovného pomeru v Reformate: “Vzhľadom na to, že chceme robiť veci, chceme,  aby sa nehnuteľnosti dávali do poriadku, brat Vladimír Daniš je osoba, ktorá tie veci veľmi dobre pozná a jeho prínos je ďaleko väčší ako to, že je to politický problém.”

Je všeobecne známe, že objekt na Palisádach je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky, ktoré sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo.

Aj pri výmene okien je potrebné zohľadniť zásady a zákonné podmienky pamiatkového úradu. Z vyjadrenia B. Rybnikára na Synode môžeme usudzovať, že sa to v tomto prípade nestalo, rovnako ako nebolo realizované ani transparentné výberové konanie. Okná boli pritom vymenené nielen na byte vyššie uvedeného nájomcu, ale aj na ďalších priestoroch (vrátane kancelárie generálneho biskupa)! To vyplýva z vyjadrenia B. Rybnikára na Synode: “… zháňať nejaké ďalšie ponuky od ďalších , ktorí majú licenciu alebo nejaký certifikát od pamiatkového úradu, by bolo veľmi komplikované”!

Zanedbanie štandardných zákonných a tiež interných postupov nás oprávňuje sa pýtať, aký je reálny prínos V. Daniša. Pretože to vyzerá tak, že staré praktiky, ktoré nik nepomenoval ani neodsúdil, veselo pokračujú ďalej! Inými slovami, kým sa veci naozaj začnú dávať do poriadku, zrejme to ešte chvíľu potrvá. Asi tak dlho, kým sa evanjelici konečne začnú zaujímať, ako sa “bačuje”s ich majetkom …

Záver

Aj na tomto príklade teda môžeme vidieť, že súčasné vedenie ECAV sa o nápravu starých hriechov veľmi nezaujíma a že často uprednostňujú iné záujmy, než sú záujmy ECAV. V tomto prípade totiž členovia predsedníctva ECAV a konateľ Reformaty

• nedokázali ani pomenovať problém (zmluva na dobu neurčitú, iná zmluva v Reformate, iná u nájomcu) a vyvodiť dôsledky,
• namiesto vyvodenia zodpovednosti voči bývalým konateľom, bol, naopak, V. Daniš od 1. 7. 2020 znova prijatý do pracovného pomeru,
• neuviedli kompletnú a úplnú informáciu o danej kauze, čím sa evanjelici v podstate nedozvedeli vôbec nič (s vysokou pravdepodobnosťou preto, lebo celá “transakcia” je pre Reformatu a ECAV nevýhodná),
• znova pokračujú v neprofesionálnom a špekulatívnom konaní, ktoré je spojené s porušovaním zákonov a poškodzovaním mena ECAV na Slovensku!

 

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

foto: teraz.sk