Reforma ECAV podľa Renáty Vinczeovej

Ani to dlho netrvalo – a už krátko po inštalácii novej generálnej dozorkyne Renáty Vinczeovej sme sa aspoň niečo dozvedeli o jej nastavení, zámeroch či plánoch. Informácie sme mohli získať zo v súčasnosti pomerne málo obľúbeného periodika Evanjelický posol spod Tatier, ktoré si za tento svoj imidž môže do veľkej miery samo. Dôvodom je práve jeho obsah, ktorý je charakteristický bezmedznou až nudnou servilnosťou k vedeniu ECAV, a tiež tým, že žiadny iný ako oficiálny názor sa do tohto periodika nedostane. O názorovej opozícii a tých, ktorí ju reprezentujú, ani nehovoriac – o opozícii sa písať môže, ale „opozícia“ v žiadnom prípade reagovať nesmie! EPST by bolo možné označiť za týždenník vedenia Evanjelickej cirkvi, ale rozhodne nie za týždenník všetkých evanjelikov augsburského vyznania!

To, na „akej frekvencii“ Evanjelický posol v súčasnosti funguje, bolo vidno aj na štýle vedenia rozhovoru, resp. na otázkach, ktoré „spriatelená“ a nenáročná redaktorka generálnej dozorkyni položila. Úplne tu absentujú závažné a dôležité témy, ako je napríklad téma volieb a vyraďovania nepohodlných kandidátov, majetkové kauzy minulé či súčasné, neefektívna správa majetku či vôbec téma transparentnosti riadenia cirkvi v zmysle poskytovania úplných informácií – či už ekonomického charakteru, alebo o prijatých uzneseniach!

Zámena funkcií –alebo čo je vlastne moje poslanie?

Pomerne nevhodne bol zvolený už samotný titulok článku, o tom že „peniaze sú druhoradé, prvoradá je duchovná obnova“. Aj pre človeka neznalého pomerov v cirkvi musí takéto vyjadrenie vyznieť pateticky, ak nie priamo falošne. Pretože duchovná obnova a praktické konanie kresťana spolu neoddeliteľne súvisia! Ak to však pani Renáta Vinczeová myslí naozaj vážne, tak by mala v prvom rade začať pri svojich spolupracovníkoch vo vedení ECAV, pretože niet pochýb o tom, že väčšina cirkevných zborov pristupuje k správe svojho majetku transparentnejšie, zodpovednejšie a efektívnejšie!

Pre človeka znalého pomerov v ECAV je zas tento výrok (resp. názov článku) čistou provokáciou. Po tom všetkom, čo sa v cirkvi udialo, o koľko cirkev prišla na nájomnom, na podivných prevodoch majetku mimo ECAV, na nevyužívaní inflačnej doložky, na nevýhodných zmluvách, resp. na majetkových kauzách v Reformate či Evanjelickej diakonii – povedať, že „peniaze sú druhoradé“, je výsmechom do tváre evanjelickej verejnosti. Navyše v čase, keď „beží“ príprava predaja budovy na Svoradovej 1 v lukratívnej časti Staré Mesto, o čom vďaka kabinetnej politike generálneho presbyterstva (ktorého je Renáta Vinczeová členom) evanjelická verejnosť nič nevie!!!

Tento výrok nie je šťastný ani z pohľadu tzv. paritného princípu, ktorý je založený na tom, že ako predsedníctvo ECAV, tak ako vedenie väčšiny COJ pozostáva z tandemu, ktorý tvorí jeden duchovný a jeden laik. Z toho logicky vyplýva, že o duchovnej obnove by mal viac hovoriť duchovný, v tomto prípade generálny biskup, zatiaľ čo prioritou pre generálneho dozorcu by mali byť najmä praktické záležitosti fungovania cirkvi! Ako je  napríklad správa majetku, financií, prerozdeľovania štátnej podpory či zahraničných dotácií a podobne (kvôli objektívnosti je potrebné dodať, že o niektorých týchto témach sa v rozhovore píše).

Ako to však v ECAV funguje v praxi? Presne naopak! Generálny biskup už na Synode ECAV 2020 (účelovo a zavádzajúco) hovorí o tom, koľko priniesla Reformata do roku 2014, bagatelizuje rozsiahle plytvanie s cirkevnými zdrojmi, ako aj porušenia zákonov o vedení účtovníctva a daní, snaží sa – napriek všetkým kauzám a porušeniam zákonov – obhájiť vtedajších konateľov či účtovníčku (ktorá neodovzdala ani elektronickú formu účtovníctva), klame, keď na Synode v Trenčianskych Tepliciach komentuje a spochybňuje výsledky daňovej kontroly, podpisuje súhlas so svetlotechnickým posudkom bez súhlasu cirkevných orgánov, vyťahuje pochybné zmluvy, ku ktorým nevie doložiť ani originál, a podobne.

Tu je dôležité zdôrazniť, že na všetkých týchto vystúpeniach bola účastná (či už ako dozorkyňa Západného dištriktu, alebo ako zastupujúca generálna dozorkyňa) aj Renáta Vinczeová, ktorá i napriek svojej špecializácii na účtovníctvo, dane a audity bola po celý čas ticho! A teraz, keď je oficiálne zvolená do funkcie generálneho dozorcu, začne hovoriť o duchovnej obnove?! Ak by sme parafrázovali názov známej televíznej relácie, tak tu nedošlo k zámene manželiek, ale k zámene poslania generálneho biskupa ako duchovného a generálnej dozorkyne ako zástupkyne laického stavu! Ale najhoršie na tomto chaose (či skôr nepodarenom predstavení) je to, že takýto prístup nerieši zásadné problémy a nedostatky, ktoré ECAV trápia!

Duchovná obnova a FFZ

Veľkou „láskou“ pani generálnej dozorkyne je nepochybne Fond finančného zabezpečenia (FFZ), ktorý je navonok – pred štátom – charakterizovaný ako dobrovoľný, hoci v skutočnosti opak je pravdou. Zbor, ktorý do fondu nezaplatí, nemá nárok na čerpanie peňazí zo zahraničných fondov. Farár, ktorého zbor nezaplatí (hoci je to rozhodnutie zboru, nie jeho), nedostane príplatok k platu, hoci napr. biskupi a seniori ho dostanú. Vôbec alebo iba v minimálnej miere sa zohľadňuje názor či finančná situácia v cirkevnom zbore. Cirkevným zborom, ktoré z rôznych dôvodov nechcú či nemôžu platiť, sa hrozí represiami, ako je zrušenie kňazskej stanice či spájanie zborov, čo by v konečnom dôsledku nepochybne malo negatívny vplyv na misijné poslanie cirkvi – ktoré je jej základným poslaním!

Takýto prístup k fondu finančného zabezpečenie totiž až príliš nebezpečne pripomína povinné odpustky: ak nezaplatíte, tak ostanete nemilosti! Alebo z nášho laického pohľadu to máme chápať tak, že právo na pravidelné počúvanie evanjelia v ECAV má len ten, kto zaplatí?!

Na relevantné argumenty niektorých cirkevných zborov pritom nikto neodpovedá! Ak by cirkevné zbory spravovali svoj majetok tak netransparentne a neefektívne ako vedenie ECAV, tak by čoskoro vôbec nebolo z čoho platiť! Aj preto je pochopiteľné stanovisko tých cirkevných zborov, ktoré odmietajú platiť do FFZ dovtedy, kým ECAV nevyšetrí staré, ale aj nové kauzy, ale najmä dovtedy, kým sa prístup vedenia ECAV z pohľadu transparentnosti a efektívnosti riadenia nezlepší! Vedenie ECAV je až príliš málo náročné na seba, čo sa arogantne snažia kompenzovať tým, že sú o to náročnejší na iných – v našom prípade na cirkevné zbory. Lenže staré známe pravidlo dobre hovorí o tom, že treba začať od seba!!!

Ak sa vrátime k názvu uvedeného rozhovoru, uspokojila by v prípade splátok do FFZ pani generálnu dozorkyňu rovnaká odpoveď z cirkevného zboru: že prvoradá je duchovná obnova, peniaze sú druhoradé?! Správne tušíte, že asi nie. Čo je dovolené pánovi, nie je dovolené…

Nie sú ženy ako ženy

Pomerne veľká časť rozhovoru je venovaná téme žien v ECAV, čo asi nikoho neprekvapí, ak žena – redaktorka dáva otázky žene – generálnej dozorkyni. V rozhovore odznelo viacero vzájomných komplimentov a „podpory“ väčšej angažovanosti (a väčšieho zastúpenia) žien v cirkvi. Obidvom dámam však akosi ušlo to, že zamestnanie redaktorky či ekonómky je pre ženy v slovenskej spoločnosti úplne štandardné a plne akceptované, a teda v tejto oblasti sa v podstate žiaden zázrak nekoná. ECAV sa však od viacerých iných cirkví odlišuje najmä tým, akú úlohu, postavenie a poslanie majú ženy v duchovnej službe.

Ak by mala pani redaktorka správne informácie a skutočný záujem tento aspekt zvýrazniť, tak by sa mohla pani generálnej dozorkyne spýtať, prečo predsedníctvo ECAV (ako zamestnávateľ) nechá odísť ženy – farárky z cirkvi bez toho, aby sa s nimi v dvojmesačnej výpovednej lehote niekto aspoň porozprával o dôvodoch, prečo sa tak rozhodli! Takýto necitlivý až arogantný prístup, ktorý je ťažké predstaviť si vo svete, je prejavom úplného nezáujmu o ženy v duchovnej službe a v skutočnosti aj nezáujmu o cirkev a jej poslanie!

Alebo nám mal názov rozhovoru naznačiť, že na duchovných až tak nezáleží, keďže o duchovnú obnovu sa odteraz budú čoraz viac starať laici?!!!

Pokračovanie nabudúce …

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Foto: archiv ASloZ