Skôr to pripomína výber daní ako v rozprávke o pyšnej princeznej!

Asi všetci majú ešte v nedávnej pamäti Synodu 2020 v “Covid-19 červenom” Ružomberku, kde sa v podstate “za chodu” tvorili zákony o fonde “zabezpečenia cirkvi” a kde len pár hlasmi prešiel pochybný model výberu cirkevných príspevkov, ktorý predtým poriadne nik nevysvetlil. Tu máme na mysli najmä jeho nedostatočné vysvetlenie a obhájenie v zboroch, ktoré tie peniaze do centra majú platiť. Ako sme už uviedli skôr, pre tento nový fond dokonca nebol schválený ani štatút!

Zatiaľ čo pred Synodou sa často (zrejme populisticky) pri horlivej prezentácii Jánom Bunčákom uvádzalo, že tieto zdroje pôjdu najmä − alebo dokonca výlučne − na platy farárov, po Synode vznikli viac než oprávnené pochybnosti, či to tak naozaj bude. S týmito peniazmi totiž bolo počítané v rozpočte ECAV na rok 2021 a z toho istého rozpočtu mali byť financované napr. aj tzv. projekty “cirkev sebe”.

To sa týka vzdelávacieho centra, evanjelického múzea či mediálnej kampane pred sčítaním obyvateľstva, ktorej cieľom je, aby sa čo najviac evanjelikov prihlásilo k ECAV preto, aby z tohto titulu cirkev dostala čím viac peňazí od štátu. Ale nielen to, v rozpočte bola plánovaná aj mimoriadne štedrá dotácia 80 000 eur na Evanjelický festival v Kežmarku, ktorý však bol nakoniec kvôli Covidu preložený na rok 2022…

Keď si teda odfiltrujeme niektoré falošné, resp. marketingové vyjadrenia, môžeme konštatovať, že ani zďaleka všetky takto získané zdroje nepôjdu na platy duchovných.

Za týchto okolností teda určite neodporúčame posielať peniaze do fondu zabezpečenia cirkvi!

Dôvodov je hneď niekoľko. Prvým a veľmi dôležitým faktom je skutočnosť, že tento fond doteraz nemá svoj štatút, ktorý má obsahovať všetky náležitosti: vznik fondu, účel fondu, jeho správa a tiež podmienky zániku fondu. Tento štatút mal byť najskôr prerokovaný a schválený na úrovni zborov, od ktorých sa požadujú príspevky! Sľuby, že bude vypracovaný neskôr, sú preto výsmechom do tváre práve cirkevným zborom, pretože sa môže stať, že kým bude tento štatút vytvorený a odsúhlasený, peniaze už nebudú, pretože ich použijú napr. na “bežné výdavky”, resp. iné projekty!

Ak by sme chceli zhodnotiť kampaň o financovaní, ktorá prebiehala pred Synodou, môžeme povedať, že to bola kombinácia biblického apelu na dobrovoľnosť spojená s pravým opakom, a to s hrozbami, resp. vyhrážaním represiami: čo sa stane, ak tento príspevok nezaplatíte. Za tejto situácie vás určite bude zaujímať, o akú formu odvodu v tomto prípade vlastne ide. Je to teda dobrovoľný dar, milodar, príspevok alebo jednoducho to môžeme nazvať cirkevnu daňou?

Represívna časť zákona o fonde zabezpečenia − určenie termínov platieb, definovanie termínu splatnosti, definovanie povinnosti príspevku či pojmu “nezaslaný príspevok” − spojená s avizovaním konzekvencií v prípade nezaplatenia v štýle rušenia kňazských staníc, jednoznačne poukazuje na to, že ide o povinne vynútenú cirkevnú daň! Daň, ktorá nemá so spomínanou dobrovoľnosťou v podstate nič spoločné! Ktorá sa až príliš podobá jednej z najúspešnejších rozprávok o pyšnej princeznej, a to o kráľovských vyberačoch daní. … Ševče, máš zaplatené dane? Aj na budúci rok? Ak nie, pôjdeš do basy!!!

Za týchto okolností je viac ako zvláštne, že táto “daň”, ktorá sa najčastejšie uvádza pod pojmom príspevok, sa má zaplatiť na účet vyhradený na „milodary“. V liste z Generálneho biskupského úradu cirkevným zborom zo dňa 11. 1. 2021, je v sekcii „Výpočet predbežného cirkevného príspevku“ uvedené, že platbu je potrebné zrealizovať na číslo účtu, ktorý je identický s účtom, ktorý cirkev používa na príjem milodarov. Aby ste to zistili, nemusíte ani navštíviť internetovú stránku ECAV, pretože v tom istom liste nájdete túto informáciu uvedenú v pätičke stránky, ktorá obsahuje všeobecné informácie o ECAV:

Ekonómovia by zrejme vedeli povedať, prečo je takáto “kombinácia”, resp. “nastavenie” z finančného (daňového) hľadiska výhodné. Lenže je tu otázka, či je to aj morálne. Alebo účel svätí prostriedok? Ešte stále hovoríme o cirkvi, ktorá chce ísť svetu príkladom?!

To, že peniaze sa majú posielať na účet vyhradený na “milodary”, vyvoláva aj ďalšie otázky. Kedysi totiž už podobný fond zriadený bol. Po čase sa však nenašla jeho opodstatnenosť a finančné prostriedky boli vrátené späť do cirkevných zborov. Vráti však Generálny biskupský úrad finančné prostriedky, keď tento zle pripravený projekt zlyhá (keďže peniaze sa majú posielať na číslo účtu vedené pod názvom „milodary“− veď milodary sa nevracajú)?

Zaujímavé je aj to, že list zaslaný do zborov 11. 1. 2020 požaduje prvú platbu už k 28. februáru 2021. Za vyhláseného núdzového stavu a stále sa zhoršujúcej pandemickej situácie v dôsledku mutácií vírusu je nepochopiteľné, kam sa vedenie našej cirkvi tak veľmi ponáhľa. Uvedený list neobsahuje ani zmienku o postupe, ako by mal byť tento príspevok v zbore posúdený a pripomienkovaný. A pritom, ako aj na Synode 2020 odznelo, ide o nový príspevok a mimoriadne navýšenie odvodov o 1,5 mil. eur ročne v dobe, ktorá je poznačená výrazným výpadkom príjmov nielen podnikateľov a firiem, ale aj cirkevných zborov! Za tejto situácie vyznieva veľmi arogantne skutočnosť, že podľa schváleného modelu sa cirkevný príspevok počíta dokonca z údajov účtovnej závierky za bezcovidový” rok 2019, v ktorom však boli príjmy podstatne vyššie ako v roku 2020 a dnes! Ale to nie je všetko.

Ďalším dôvodom je to, že za tejto nepriaznivej pandemickej situácie nemôžu zasadnúť ani presbyterstvá,  nieto ešte konventy! Keďže požadované sumy môžu byť, zvlášť za tejto situácie, pre viaceré cirkevné zbory likvidačné, v každom prípade by mali byť posúdené, pripomienkované a odsúhlasené najvyšším orgánom každého cirkevného zboru, ktorým je zborový konvent! Akékoľvek iné konanie je možné označiť za nezodpovedné a svojvoľné, a to nielen z dôvodu výšky príspevku, ale aj preto, že ide o opakované platby, v bankovej terminológii o trvalý platobný príkaz, splatný 4-krát ročne! Preto je na mieste otázka, kto zo zborových predstaviteľov si zoberie na zodpovednosť zaslať takéto čiastky (ktoré sa vo väčšine cirkevných zborov rovnajú tretine až polovici ročných príjmov cirkevného zboru) len tak na účet fondu, ktorý nie je jasne definovaný, a tým pádom pochybný?!

Takže ide o kresťanský prístup − alebo o bezohľadné vymáhanie dane? Vo väčšine cirkevných zborov sa cirkevná daň platí tzv. pomerným spôsobom, napr. 10 € dospelý člen CZ a 1 € deti. Generálny biskupský úrad si vypýtal viac ako 4 € na každého člena cirkevného zboru bez ohľadu na vek! Keď si zoberieme, že sa zvýšil aj povinný odvod na dištrikt o viac ako 100 % (!), tak sa každý musí zamyslieť nad konaním cirkvi voči svojim členom − zvlášť v tejto ťažkej situácii, v ktorej sa dnes naša spoločnosť nachádza!

Takéto extrémne navýšenie cirkevného príspevku do nového „fondu zabezpečenia“ môže mať zásadný dopad aj na chod samotných cirkevných zborov. Mnohí cirkevníci už dnes ohlasujú odchod z cirkvi, a teda je pravdepodobné, že jedným z dôsledkov bude aj zmenšenie členskej základne. A to nepochybne povedie k zníženiu počtu tých, ktorí sa pri nastávajúcom sčítaní obyvateľstva prihlásia k našej cirkvi.

O čo teda terajšiemu vedeniu cirkvi ide? Uprednostnili “rýchle” peniaze pred záujmom o členov cirkvi, a dokonca pred večným poslaním, ktoré jej bolo dané? Je to zvlášť citlivá otázka hlavne v tomto období pandémie, v ktorej si cirkev má plniť nezastupiteľnú úlohu v otázkach starostlivosti o svojich cirkevníkov. Tu nepomôže falošné obviňovanie tých, ktorí na tieto problémy poukazujú, lebo za tento stav je zodpovedné práve vedenie cirkvi a tí synodáli, ktorí takéto neuvážené rozhodnutia v tomto čase prijali!

Dá sa očakávať, že tento špekulatívny, netransparentný a pochybne pripravený projekt “fondu zabezpečenia” môže priniesť viac škody ako úžitku. Z vyššie uvedeného je totiž zrejmé, že aj napriek niektorým nepodloženým sľubom tieto peniaze ani zďaleka nie sú určené iba na platy farárov. Ak by sa tento zámer v budúcnosti predsa len podarilo presadiť, aj tak môžu vznikať oprávnené pochybnosti, akým kľúčom budú tieto peniaze prerozdelené. Pretože ak nebudú prijaté transparentné, objektívne a spravodlivé pravidlá na ich rozdeľovanie, môže takýto prístup namiesto “riešenia” platov duchovných spôsobiť iba ďalšie neprávosti.

Nie je podstatne jednoduchšie zamyslieť sa aj nad inými alternatívami financovania, ktorých cieľom nebude posilniť byrokratické, neprehľadné a netransparentné centrum, ale ktoré zabezpečia viac financií a kompetencií priamo pre cirkevné zbory? Veď kde tá misia, evanjelizácia a praktická služba naozaj v praxi prebieha? Prečo neprerozdeliť príspevok zo štátu priamo do zborov? A  prečo by zbor peniazmi, ktoré od nich dnes požadujú odviesť do centra, priamo neprispel na plat svojmu farárovi? Nie je to jednoduchšie, prehľadnejšie a lepšie? Odpovedzte si sami.

Cirkev vždy stála na pevných základoch. Príliš veľa pochybností a nezodpovedaných otázok nás núti zamyslieť sa nad tým, či aj v tomto prípade ide o pevný pilier − alebo skôr o ďalší balvan, ktorý v konečnom dôsledku bude cirkev ťahať ešte viac ku dnu.

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: