Okrádanie cirkevných zborov  zakrýva hlbší význam, a to rozloženie ECAV

Nie je nič neobvyklé, že v ťažkých časoch sa vždy nájde niekto, kto zneužije jednotlivca a oberie ho o to, čo má. Aj celé skupiny cielene okrádajú a oberajú ľudí o ich dedičstvo, majetok. Deje sa tak rôznymi spôsobmi. Je smutné a trestuhodné, že sa to deje aj u nás, evanjelikov a. v., v tejto ťažkej dobe. Nik nenamieta, že cirkvi sa má pomáhať, ale má sa to diať v pravde, spravodlivo a čestne, a najmä so súhlasom tých, ktorým majetok alebo finančné zdroje patria. Ak sa to deje iným, nehodným spôsobom, tak to viac pripomína špekulatívne výpalníctvo zhora, čo nie je dobrým odkazom a príkladom nasledovania viery v Krista budúcim generáciám. Božie slovo nám odkazuje: Vy nie takto…

Nátlakové metódy, zastrašovanie, vyhrážanie sa  ̶  to je niečo, čo neskutočne poškodzuje aj našu ECAV v dnešných časoch. Následky takéhoto počínania dopadnú na ECAV v blízkej budúcnosti, ale aj neskôr, ak sa niečo nezmení veľmi radikálne. Bude nás to stáť mnoho obetí a námahy pri jej obnove. Prostredníctvom ASloZ na to upozorňujeme všetkých evanjelikov augsburského vyznania a napomíname: Chráňte si svoju vieru, svoje cirkevné zbory a cirkev.

Keď príde ešte zložitejšie obdobie v spoločnosti, nebudú evanjelici už takí znechutení, nedôverčiví a zranení, že už nebudú za svoju vieru bojovať? Nebudú už ochotní počúvať ani dobré mienené rady vedenia cirkvi, a to len preto, lebo ich teraz, v tomto novom vedení, niekto klame, uráža, dehonestuje a okráda! A to  bez toho, aby boli riadne vyšetrené majetkové kauzy, a tiež bez zabezpečenia efektívneho a transparentného hospodárenia.

Spôsob akým vznikol, a najmä ako sa presadzuje tzv. fond zabezpečenia – to nie je pomoc ECAV ale drzé výpalníctvo a okrádanie cirkevných zborov. Kde je tu spoločenstvo vykúpených Kristom, keď predsedníctvo cirkvi si nárokuje majetok cirkevných zborov? Stačí všeobecný  súhlas generálneho presbyterstva a synodálov, a môžeme všetko – zmeniť zámer na čo majú byť takto získané prostriedky použité resp. použiť aj nevyberané a nemorálne metódy aby sme tieto prostriedky získali? To nie je veľmi čestné konanie v kresťanskom prostredí!

Oklameme, aby sme získali  ̶  to sa neprieči svedomiu synodálov! Krista osláviť krádežou, ktorú sme schválili bez súhlasu cirkevných zborov?!

Každý vie, že synoda je dôležitý orgán, ktorý má svojimi uzneseniami slúžiť na prospech všetkých cirkevných zborov, k ich rastu. Pán Ježiš je v nebi, a tak niektorí začali biť svojich spolusluhov v cirkvi tak, ako to robil napríklad v starozmluvnom príbehu aj Rechabeám. To vždy bude viesť k rozdeleniu! Takéto počínanie a dehonestovanie evanjelických spôsobov a kresťanskej lásky ľudí nespája, ale rozdeľuje.

Ide tu o postupné zbavovanie svojprávnosti našich evanjelických a. v. cirkevných zborov. Najprv bola z cirkevnej ústavy odstránená táto veta: Zo zboru pochádza všetka moc v cirkvi… (upozorňovali sme o tom aj na stránke ASloZ).

A už niekoľko rokov sa verní evanjelickí farári aj laici snažia dostať túto vetu späť do ústavy. Táto snaha je sústavne marená niektorými duchovnými. Delegáti minuloročnej synody akoby zabudli, že sú evanjelikmi a. v., a odmietli túto vetu presadiť do zákonov a našej ústavy s tvrdením, že predsa všetci vieme, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov (napr. bývalý biskup S. Sabol).

Ak to všetci vieme, prečo sa potom táto veta nedostala znova do ústavy?! Čaká niekto na to, že budúce generácie si na to už nespomenú, lebo im to nik nepovie, a starí zomrú?

Koho je to snaha, aby sa evanjelické zbory neriadili synodálno-presbyteriálnym princípom, aby boli zbavené všetkého rozhodovania a svojich práv? A aby sme namiesto tvorenia štruktúr riadenia zdola bez protestov prijímali neevanjelické mocenské spôsoby riadenia cirkvi zhora?

Je potrebné na rovinu povedať, že ide skôr o kopírovanie katolíckeho riadenie cirkvi zhora. Niet sa čo čudovať, keď sa evanjelici nedostávajú vo vlastnej cirkvi k slovu. Keď sú osočovaní. Keď niekto hľadá riešenia z pozície pána namiesto riešenia z pozície brata vo viere.

Výzvy k láske a odpusteniu, k jednote a spolupráci sú tak vystavené na posmech, ak zaznievajú na úkor slobody a práva cirkevných zborov, do ktorých patríme. Lebo každý z nás patrí do nejakého konkrétneho cirkevného zboru v ECAV na Slovensku  ̶  tak, ako o tom hovorí aj Cirkevná ústava z roku 1940: § 92 Každý evanjelik augsburského vyznania, patriaci do Slovenskej evanjelickej cirkvi, je údom niektorého cirkevného zboru.

Terajšie prijímanie uznesení a zákonov na synode je vrcholom nelásky k vlastnej cirkvi, k vlastným bratom a sestrám, keď sa zdá, že do synodálnych radov sa dostali ľudia, ktorí nemajú vieru v Pána Ježiša Krista a milujú viac seba ako cirkev. Viac milujú peniaze ako rozvoj cirkvi. Cirkev nemôže ísť cestou nazbíjania si peňazí pod pláštikom misijného pôsobenia. Veď to potom nie je cirkev Kristova!

Ako bude cirkev žiť po tejto spúšti, ktorú spustilo terajšie vedenie? Ako veľmi to oslabí evanjelikov v ochote pomôcť cirkvi, keď na tom bude skutočne horšie? Vyhrážanie sa farárom… Spochybňovanie cirkevných zborov…

Zabudol niekto, že je kresťan, evanjelik, farár? Ako chutí moc u evanjelikov? Tak, že niekto zabudol, kto je jeho Pánom? Nemilovanie bratov, sestier a milovanie peňazí mnohých pripravilo o zdravý vzťah k Bohu i ľuďom. Cirkev, ktorá sa vyhráža v niečom takom dôležitom, zlyháva. Obávam sa, že je to to najhlavnejšie, a tým je láska, úcta a rešpekt k Bohu. V cirkvi vládnu ľudia, ktorí si pomýlili miesto pôsobenia. Nie sme v inej cirkvi, ale sme v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania!

A predsa sa dočítame, že hlavou cirkvi je biskup. Je toto možné? Je tiež zarážajúce, keď dištriktuálna dozorkyňa povie, že sa na službách Božích nudí… Otázka je, čo potom na službách Božích hľadá, čo očakáva? Naplnenie svojich predstáv? Má sa duchovný báť prijať takúto návštevu vo svojom zbore? Čo keď sa ona bude nudiť?

Alebo keď sa tá istá osoba vyjadrí, že cirkevné zbory sa mýlia, lebo ony majú len odvodenú právnu subjektivitu. Nový pojem, ktorý zaviedla dištriktuálna dozorkyňa Vinczeová, len napovedá, v akom marazme sa cirkev nachádza pod týmto vedením. Keby nebolo cirkevných zborov, nebola by generálna cirkev. No dozorkyňa Vinczeová a farár Bunčák, ktorý je teraz riaditeľom generálneho biskupského úradu a zároveň, čo je prinajmenšom podivné, zostal naďalej predsedom farárskeho spolku ZED (kde by mal obhajovať záujmy farárov, ale keďže je aj riaditeľom GBÚ, tak farárov napomína a stojí na strane zamestnávateľa), tvrdia opak, a to: že keby nebolo generálnej cirkvi, nebolo by cirkevných zborov! Otáčajú všetko evanjelické naruby.

V ich ponímaní to teda vyznieva tak, že generálna cirkev môže okrádať cirkevné zbory.

Na tomto okrádaní sa majú v teréne podieľať farári vo svojich cirkevných zboroch. Milí duchovní zboru, cirkevníci si vás zvolili, bývate zadarmo na farách, máte vokátory a vy ste vyzývaní, aby ste sa postavili proti dôvere svojich cirkevníkov, ktorí vás okrem Pána Boha sčasti živia?  Na základe podivných uznesení máte poslať financie na Generálny biskupský úrad aj bez vedomia a súhlasu konventu či zborového presbyterstva.  Pošlú prípis a vy zabezpečte platbu. Na mieste je otázka: Otupelo vám svedomie?

Tak sa niektorí duchovní „starajú“ o svoje zbory, že nehľadia na nič, len na svoj pokoj s vrchnosťou, a pritom zapierajú evanjelickú identitu, právnu subjektivitu a často aj rozvoj cirkevného zboru! Niektorí sa boja výpalníkov, a tak platia. Aký je to potom vzťah?

Už rozumiete, milí evanjelici a. v., prečo niekomu tak veľmi prekáža znovunavrátenie do ústavy vety, že všetka moc v pochádza z cirkevných zborov?

Ak si nechránime svoje, niekto nám to „šikovne“ zoberie. Smutné je, že ten niekto je funkcionár v cirkvi či duchovný.

Cirkevné zbory sa skrze svojich farárov (na ktorých je zhora vyvíjaný nátlak, aby nepremýšľali) majú dobrovoľne vzdávať svojich práv a podriadiť sa diktátu, ktorý je v rozpore s láskyplným spolunažívaním. Nie dohody a komunikácia, ale príkazy, tresty, posmech, disciplinárne vyhrážky. Nútenie farárov k tomu, aby boli výpalníkmi vo svojom zbore. Avšak žiaden cirkevný zbor nie je v zamestnaneckom pomere ku GBÚ, ku generálnej cirkvi! Tu sa nám predostiera obraz toho, ako sa zamestnávateľ správa k svojim zamestnancom. Ako sa predsedníctvo cirkvi správa k vašim farárom a k vám, milí evanjelici.

Takéto riadenie, aké sa nám predvádza, nie je vítané ani vo svetskom prostredí, nieto v cirkvi Kristovej! Prijímanie zákonov a uznesení, ktoré potláčajú slobodu evanjelických cirkevných zborov, svedčí len o tom, že niekomu zachutila moc. Že ten niekto nevie jednať s ľuďmi, ale sa uberá cestou rýchlou cestou, cestou násilníka. Ani generálny biskupský úrad, ani generálne predsedníctvo by sme tu nemali, keby nebolo cirkevných zborov, v ktorých žijeme a kde sa nám zvestuje Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta.

Namiesto cirkvi, ktorá pomáha cirkevným zborom, tu máme zrazu cirkev, v ktorej cirkevné zbory majú byť vazalmi! Toto nie je evanjelické vedenie cirkvi. To akoby vedenie cirkvi povedalo: Do kúta a poslúchať! Kristus takúto moc dehonestácie nedal nikomu. Hovoriť potom o láske, pomoci a spolupráci je výsmechom slušnej spoločnosti!

Čo tak zmeniť tento katastrofálny smer trhajúci ECAV a prinavrátiť sa znova k evanjelictvu aj tým, že si aj vedenie cirkvi uvedomí, že Kristus je tu Ten, ktorý vládne, On je Hlavou cirkvi, nie človek. Čo tak byť takým biskupom, duchovným, ktorý znovu vnesie do našich zákonov a ústavy zákon o všetkej moci pochádzajúcej z cirkevných zborov? Čo tak viac pokory a zbavenia sa namyslenosti, že mi je všetko dovolené, ak mám funkciu? Čo tak si uvedomiť, že cirkev nie je bohatá vonkajšou okázalosťou, ale tým, ako čestne žijeme vo viere v Krista? Verní vo všetkom, v duchovných aj hmotných veciach pred tvárou Kristovou.

Či ide len o ten skorumpovaný fond, ktorý bol prezentovaný ako fond pomoci pre farárov  ̶  a napokon z neho majú duchovní len veľmi málo. Pritom z týchto peňazí ide aj pre biskupov, ktorí cirkevné zbory nemajú. Prečo sa teda z tohto fondu vypláca biskupom? Prečo, keď pôvodný zámer bol pomôcť farárom, sa teraz vo veľkej miere plánuje financovanie prevádzky, a tiež investične náročných projektov,  ktoré si generálne predsedníctvo a presbyterstvo schválilo bez riadneho finančného krytia? Prečo sa mala v decembri súrne konať synoda: na rozdelenie peňazí z fondu ktoré sa vraj zvýšili? Prečo si ich chceli podeliť medzi sebou, prečo nebolo lepšie ich preniesť  do nového roka ako rezervu? Na budúcnosť tu nik nemyslí? Alebo na pomoc chudobným cirkevným zborom?

Dôvera bratov a sestier v cirkevných zboroch v našu dobrú ECAV je systematicky podkopávaná. Nie sú to však členovia ASloZ, ale vedenie cirkvi, ktoré rozdeľuje evanjelickú cirkev svojimi nezvládnutými „superakčnými“ plánmi či neevanjelickými vyjadreniami a spôsobmi (kam patrí aj ten nedávny, o údajne “odvodenej právnej subjektivite”). Nielen peniaze, ale aj spôsob okrádania si vymysleli, aby im to išlo ľahšie. To je skutočne odsúdeniahodné! Pretože to vedie k rozkladu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Tak, evanjelici, za akú pravdu horíte?

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com