Pri čítaní slova Božieho máme možnosť veľa sa naučiť aj o zodpovednom hospodárení s peniazmi. Je to napríklad Podobenstvo o talentoch, ktoré môžeme nájsť v Evanjeliu podľa Matúša 25, ale aj podobenstvo O stratenom peniazi z Evanjelia podľa Lukáša:
„Žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som stratila.“
(L 15, 8 – 9)
Ak keď obidve podobenstvá majú svoj prenesený, evanjelizačný význam, hovoria aj o tom, že nadobudnutý či zverený majetok si máme vážiť: chrániť ho, zodpovedne sa oň starať a zveľaďovať ho. To nepochybne platí ako zlaté pravidlo v každej firme či organizácii, na ktorej vlastníkom záleží – ako na svojom majetku. Biblia nás však varuje pred iným prístupom, ktorý je, naopak, prospechársky, arogantný či nezodpovedný…
Predstavte si, že máte vinicu (alebo iný podnik) a v zmysle podobenstva o vinohradníkoch ju prenajmete a očakávate výnos. Namiesto toho o rok za vami príde nájomca a povie, že peniaze nemá. Pri kontrole hospodárenia zistíte hrubé nedostatky až podvody s tým, že peniaze by aj boli, keby sa bolo hospodárilo zodpovedne. Na váš podnet sa vykoná kontrola, ktorá je však iba formálna a povrchná. To následne využije nájomca, keď vyhlási: „Chvála Pánu Bohu, stala sa potešujúca vec, vyšetrovateľ žiadne stopy ani páchateľa nenašiel, a teda lúpež to s veľkou pravdepodobnosťou nebola…“ Alibistické vyhlásenie je teda na svete, avšak peniaze stále chýbajú!
Ako by ste konali v danej situácii vy, ak by išlo o váš vlastný majetok? Uspokojili by ste sa s takýmto vysvetlením alebo skôr výhovorkou? Prenajali by ste tejto osobe vinicu aj na druhý rok? Určite nie!
No v bežnom živote a, žiaľ, často aj v ECAV, je niekedy všetko úplne inak! Veľkou traumou našej cirkvi je nepochybne správa cirkevného majetku, zvlášť na úrovni generálnej cirkvi. Po roku 2014 sa urobilo veľa práce v zmysle odhaľovania a popísania závažných nedostatkov v hospodárení spoločnosti Reformata v prechádzajúcom období. Tie boli aj oficiálne pomenované v správe synodálnej komisie a týkali sa ako majetkových, tak aj daňových a účtovných nedostatkov. Nové vedenie cirkvi po roku 2018 však v tomto úsilí nielenže nepokračovalo, ale dokonca zaradilo „spiatočku“, keď začalo tieto nedostatky relativizovať, ba aj obhajovať!
A pritom nešlo o malé sumy a jednotlivé závažné pochybenia boli zdokumentované auditom, znaleckým posudkom, daňovým úradom aj v spomínanej správe synodálnej komisie:
- Vlčkova vila, investičný projekt, bez výberového konania, predraženie cca 1 mil. SKK.
- Byty a strecha na objekte Palisády 46 – 48, fakturácia 26 000 € po riadne dokončenom a odovzdanom projekte za 187 918,88 €.
- Nevyužitie deregulačného zákona, hodnota ušlého zisku k roku 2019 viac ako 90 000 €.
- Nevyužívanie inflačnej doložky v objekte Svoradove bývalými konateľmi – strata v súčasnosti dosahuje cca 50 000 €, za dobu platnosti zmluvy (20 rokov) škoda viac ako 100 000 €.
- Nízky nájom na Svoradovej: za trhových podmienok (aj po zohľadnení investície) by prínos nájmu mal byť ročne o cca 120 000 € vyšší, pričom za 12 rokov sa táto hodnota blíži sume 1,5 mil. €!
- Bytová nájomná zmluva, nízky nájom a z toho vyplývajúca strata 37 000 €, dodatok k zmluve je na dobu neurčitú, čo je v rozpore so zmluvou medzi Reformatou a ECAV.
- Panenská 25, zmluva s Evanjelickou diakoniou, po ukončení investícií a charitatívnych činností, pri zanedbateľnom nájme začal nájomca podnikať s potenciálnym ziskom viac ako 45 000 € ročne.
- Služobný byt V. Daniša, veľmi nízky nájom, strata oproti trhovému nájmu 6 900 € ročne, za 7 rokov je to 48 000 €, byt pre konateľa nebol odsúhlasený VZ spoločnosti.
- Služobné auto, nevýhodný operatívny leasing, aj pri rezerve cca 3 000 € na servis, strata predstavuje cca 15 000 €.
- K dátumu 31. 12. 2014 na účte Beckovskej Viesky reálne chýbalo (a zrejme doteraz aj chýba) cca 120 000 €.
Tu je potrebné zdôrazniť, že to sú cirkevné peniaze, a teda čestne a dôsledne sa mala k tejto situácii postaviť najmä cirkev samotná a jej orgány. Už od roku 2014 aj napriek snahe vedenia cirkvi na generálnom presbyterstve či synode sa určitá skupina ľudí snažila tento proces vyšetrovania a ozdravenia cirkvi zastaviť! Aj preto sa bývalá konateľka, po nej konateľ Štefan Sabol a neskôr aj František Lančarič a emeritný dozorca Imrich Lukáč rozhodli podať trestné oznámenia. Tie však boli jedno pod druhom – za dosť pochybných okolností – odmietané. To prvé aj kvôli formálnej chybe, avšak zamietnutie tých ďalších považujeme za subjektívne a neprofesionálne z nasledujúcich dôvodov:
- Podania boli často smerované na toho istého vyšetrovateľa.
- Vyšetrovateľ v niektorých prípadoch uzavrel prípad dokonca aj bez vypočutia jednej zo strán, v tomto prípade toho, kto podanie podal!
- V inom prípade vyšetrovateľ iba porovnával subjektívne výpovede bez dokazovania faktov!
- Vyšetrovateľ sa viackrát snažil potvrdiť svoju utkvelú predstavu, že toto je len „vnútrocirkevný konflikt“ (komu tento subjektívny názor vyhovoval?!), a podľa nášho názoru pri vyšetrovaní nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
Za daných okolností, keď sa nové vedenie cirkvi po roku 2018 vôbec nesnaží tento stav riešiť, ale riešenie skôr predstiera, nečudo, že im takéto podivné rozhodnutia „vyšetrovacích“ orgánov padli vhod. Lenže peniaze nezmizli zo štátu, ale z cirkvi! Z tohto pohľadu je prístup Ivana Eľka podobný skôr tým zlým vinohradníkom, pretože povrchnosť štátnych vyšetrujúcich orgánov zneužíva na paušálne zakrytie všetkých majetkových káuz, ktoré cirkev pripravili o stovky tisíc eur! Odvoláva sa na zamietnutie niektorých trestných podaní, pričom tieto podania ani sám nepodal! Jeho postoj nielen k trestným oznámeniam, ale najmä k majetkových kauzám či preukázaným daňovým podvodom veľmi dobre vystihuje jeho výrok na Synode ECAV 2021:
„Stala sa zase chvála Pánu Bohu ako potešujúca vec, že prokuratúra a vyšetrovateľ už po x-tý krát sa odmietol zaoberať, a neviem či 6, či 7x a definitívne odmietol sa zaoberať týmto prípadom ako kriminálnym prípadom, že tuná nikto nespôsobil zámer nijakú ujmu krádež alebo niečo podobné.
To bolo na prelome júna alebo júla, alebo v júli sme dostali toto vyrozumenie z krajskej prokuratúry, takže aspoň toľko k bratovi Danišovi, ktorého meno je považované za synonymum darebák, zlodej a defraudant a za ním ako kométa dlhý rad ďalších mien, ktorí sme to kryli.“
Státisíce eur zmizli alebo chýbajú – a pre Ivana Eľka je potešujúca vec, že sa prokuratúra týmto prípadom odmietla zaoberať. Po tom všetkom, keď on sám neurobil nič preto, aby sa tieto veci vyšetrili a pokiaľ možno peniaze vrátili. Keď ani po troch rokoch nebolo splnené žiadne z uznesení Synody ECAV 2019 týkajúce sa káuz spoločnosti Reformata! Za týchto okolností sa použitie slov „chvála Pánu Bohu“ nedá označiť ináč ako rúhanie! Môžete si robiť posmech z vlažných evanjelikov a vystrašených duchovných, ale nie z Pána Boha, brat generálny biskup Ivan Eľko!
„Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!“
(Gal 6, 7)
V skutočnosti sa nič riešiť neplánuje...
Podľa nášho názoru Ivan Eľko neurobil nič, aby prispel k vyšetreniu majetkových káuz a daňových podvodov, ale skôr naopak, je jedným z najhorlivejších zástancov bývalých konateľov Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára. Jeho výrok zo Synody ECAV 2021 v plnej nahote odhaľuje jeho zavrhnutiahodný postoj k tejto téme. Sme presvedčení, že takéto konanie je proti záujmom ECAV, pretože táto obrovská finančná, ale najmä morálna ujma predstavuje zásadný problém pre očistenie evanjelickej cirkvi a pre obnovenie dôvery všeobecne. Je smutné, že toto predvádza Ivan Eľko ako najvyššia „morálna autorita“ v ECAV a že to predvádza v reformovanej kresťanskej cirkvi, kde základom evanjelia je viera a poznanie Boha a tiež pokánie a náprava!
Je čas na skutočnú reformu, pretože ináč Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku o chvíľu nebude ani reformovaná, ani kresťanská! Tento článok je písaný 17. novembra, keď si pripomíname nielen výročie tzv. Nežnej revolúcie, ale aj motto Milana Rastislava Štefánika:
„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.“
To platí v spoločnosti, ale to platí aj v cirkvi!
Jaroslav Mervart
Štefan Sabol
ilustračné foto: unsplash.com
Spätné odkazy