Objavenie Ameriky

Synoda 2021

Máme za sebou ďalšiu Synodu ECAV na Slovensku. Pri súčasnom zložení orgánov cirkvi sa niet čo diviť tomu, že bola aj tentoraz, bohužiaľ, poznačená šírením nenávisti, poloprávd či klamstiev na adresu evanjelikov združených v Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku, ale aj v iných združeniach, ktoré sa usilujú o obnovu cirkvi, resp. o nápravu situácie v ECAV.

Tento výsledok je podľa nás daný

• Neschopnosťou vedenia ECAV komunikovať s vlastnými veriacimi
• Nezáujmom o vyšetrenie a nápravu neprávostí či majetkových káuz

Situácia sa však rýchlo zmenila po príchode zástupcov Asociácie na Synodu, keď po našom príchode sme už nezaznamenali žiaden priamy „útok“ či „narážku“ na ciele či činnosť Asociácie. Zo Synody sa v tom čase „vytratil“ aj konateľ Reformaty Branislav Rybnikár, ktorý si zrejme netrúfol na otvorenú konfrontáciu s bývalým konateľom Štefanom Sabolom. Podľa informácií od ľudí, ktorí boli na Synode od začiatku, išlo naozaj o podstatnú zmenu správania a rétoriky. Môžeme teda konštatovať, že prítomnosť Asociácie slobodných zborov a jej členov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania jednoznačne prospieva. A to nielen na Synode. Veľa rečníkov, a to najmä tých, ktorí majú nekritickú ambíciu v cirkvi kariérne rásť, malo totiž plné ústa transparentnosti, efektívneho hospodárenia, morálky a snahy o zmenu v ECAV. Princípov, ktorých zavedenie Asociácia už niekoľko rokov od svojho vzniku požaduje, pretože v cirkvi tak veľmi chýbajú!

To sa týka aj nezávislej, odbornej a funkčnej kontroly, ktorá v cirkvi úplne absentuje. V tomto smere sa zrejme návrhmi Asociácie inšpirovali aj členovia GHV, keď Synodu žiadali o zmenu štatútu Generálneho hospodárskeho výboru (GHV), čo im nakoniec aj prešlo. Lenže ani táto zmena v tejto podobe určite nie je všeliekom, a keď budú členovia GHV požadovať niektoré informácie od organizáciíprepojených na ECAV (ako napr. Reformata), nepochybne budú musieť ukázať ešte veľa odhodlania, aby sa k potrebným informáciám vôbec dostali. A to ešte nehovoríme o ich riešení!

To je možné ilustrovať aj na príklade kandidáta na generálneho dozorcu Mariána Damankoša, ktorý nezabudol vo svojej správe zdôrazniť, že bol predsedom synodálnej komisie na prešetrenie hospodárenia Reformaty. Tu je však potrebné zdôrazniť skutočnosť, že to nebolo z vôle,  resp. dôvery členov komisie, ale z vôle generálneho presbyterstva, ktoré zrejme chcelo mať nad činnosťou komisie väčší vplyv a kontrolu.  Podobnú motiváciu členov generálneho presbyterstva sme mohli pozorovať aj pri neskoršej kandidatúre Mariána Damankoša za člena a neskôr za predsedu Generálneho hospodárskeho výboru. Ani napriek tejto „masívnej podpore“ generálneho presbyterstva však ani Marián Damankoš, ani celý hospodársky výbor pri riešení majetkových káuz vôbec nepokročili, keď podvoch rokoch nielenže neboli splnené uznesenia Synody ECAV 2019, ale riadne nebola vysvetlená ani jedna z majetkových káuz! Pre úplnosť je potrebné dodať, že za ich plnenie bol zodpovedný konateľ Reformaty a predsedníctvo cirkvi, ale veľa to svedčí aj o „efektivite“ kontroly v podaní Generálneho hospodárskeho výboru. Asi správne tušíte aj to, že ani na júlovej Synode ECAV 2021 sme v tomto smere nezaznamenali žiaden pokrok.

Kauzy vyšetrené nie sú, ale peniaze chceme

Neplnenie uznesenie Synody a neschopnosť pomenovať a riešiť majetkové kauzy ostro kontrastuje s aktivitou, ktorú vedenie cirkvi a GHV venuje fondu zabezpečenia. Aj tu sa odsúhlasil štatút, ktorý však veľa nového do problematiky nevniesol. Predkladatelia v návrhu uviedli, že peniaze budú použité na platy farárov, a tiež na programové ciele organizované ECAV (resp. dištriktmi). Na synode sa krátko sa diskutovalo o tzv. platových tabuľkách, ktoré však podľa neoficiálnych vyjadrení niektorých farárov sľubujú iba malý nárast platov pre farárov, ale o to väčší pre seniorov a biskupov (znova). Zásadné problémy však stále ostávajú. Tým prvým je samotná výška príspevku či odvodu, ktorý sa požaduje do cirkvi, ktorá neprešla

• reštrukturalizáciou – zefektívnením štruktúry,
• procesom eliminácie plytvania a neefektívnych nákladov,
• hľadaním alternatívnych zdrojov,
• ozdravným procesom v zmysle objasnenia závažných majetkových káuz s dopadom desiatok až stoviek tisíc eur ročne.

Až výsledky týchto projektov by mohli dať odpoveď na to, aké prostriedky v cirkvi  reálne chýbajú a či vôbec generálna cirkev niečo v tomto smere potrebuje. Pred vytvorením fondu tiež neprebehla ani celocirkevná diskusia s cieľom hľadania a prezentácie iných riešení. Demokratický charakter cirkvi, ale aj našej spoločnosti by nás mal totiž skôr viesť k tomu, aby boli financie zo štátu priamo presmerované do cirkevných zborov, ktoré by samy mali mať záujem na dofinancovaní a adekvátnom ohodnotení svojho duchovného. Odvádzanie všetkých štátnych a zborových prostriedkov do centra a ich centrálne rozdeľovanie (Rozdeľuj a panuj) je totiž viac podobné feudálnemu či socialistickému zriadeniu, ako tomu demokratickému a slobodnému! A to aj napriek tomu, že niektorí jeho autori sa pokrytecky označujú za demokratov či dokonca zarytých pravičiarov!

Jedným z mála prínosov v tomto smere bolo (dočasné) stiahnutie tzv. sankčných opatrení, ktoré sme ako Asociácia slobodných zborov od začiatku kritizovali. Tento postup však považuje za nesprávny a pomýlený aj veľký počet laikov i duchovných, čo sme mohli vidieť aj na Synode. Po vyjadrení farárky Jakušovej v zmysle, že ide o dehonestáciu kňazskej služby a že ten, kto vymyslel tento „úžasný“ sankčný postih, by mal odstúpiť z grémií, na ktorých bolo toto prijaté, sa diskusia na túto tému, a s ňou aj autori tohto hlúpeho návrhu, akosi vytratili…

Hľadajú sa menovacie dekréty

Celkovo je možné atmosféru na Synode, teda okrem útokov na Asociáciu pri prerokovávaní správy predsedníctva cirkvi hodnotiť ako dovolenkovú a pomerne málo produktívnu. Jedna z mála výnimiek sa týkala vzťahu cirkvi k Evanjelickej diakonii. Tá mnoho rokov pripomínala ani nie tak zariadenie Evanjelickej cirkvi, ako skôr štát v štáte, alebo hrad prepevný, lenže skôr v tom negatívnom zmysle. Pokusy o audit či kontrolu končili počas uplynulých rokov bez väčšieho úspechu. A to aj kvôli tomu, že tí, ktorí sú dnes vo vedení ECAV, počas minulého vedenia cirkvi tieto zámery aktívne blokovali. Časy sa však menia – a odkedy peniaze zo štátneho transferu do Evanjelickej diakonie posiela ECAV, sa tlak na transparentnosť a informácie o tom, na čo sú tieto peniaze určené, znova vystupňoval.

 

Táto téma bola otvorená pri prerokovávaní správy GHV predsedom tohto výboru, ktorý pripomenul nedávne rokovanie s diakoniou, ktorého sa za diakoniu zúčastnil Ján Gasper, poverený riadením Evanjelickej diakonie, bez účasti predsedníčky správnej rady Jany Tomašovičovej. Odrazu sme boli zo strany predsedu GHV svedkami snahy, ktorú by sme napr. pri Reformate či Fonde zabezpečenia čakali márne:

• „logicky: keď posielate niekam peniaze, tak chcete vedieť, že koľko peňazí posielate, kam idú, kto o nich rozhoduje a akými mechanizmami“
• „vieme, že je tam správna rada, vieme, kto je predseda, ale nevieme, kto sú členovia ani akým spôsobom zasadajú, nebolo nám to nejakým spôsobom dané… vieme fyzicky, kto je riaditeľ Evanjelickej diakonie, ale nám brat riaditeľ nedokázal predložiť ani preukázať svoje poverovacie listiny, čiže vieme meno, vieme človeka, ale nevieme takéto dosť zásadné veci“
• „Všetci tí, ktorí robíte v organizáciách, ktoré sú dajme tomu napojené na štátny rozpočet, viete, že kedykoľvek si štát toto môže skontrolovať“ (platí to aj pre zbory, ktoré majú odvádzať zdroje do fondu zabezpečenia, brat Damankoš? – pozn. autora)
• „väčší problém je to, že my sme predsa cirkev, my sme postavili celú tu našu filozofiu na tom, že my sme svetlo na vrchu, ktoré má byť transparentné“
• „pán riaditeľ Gasper nám povedal veľa vecí, ako funguje diakonia, … ale na tomto sme stále nejakým spôsobom zaseknutí, čiže my nevieme, aká je legitimita jeho rozhodnutí, aká je legitimita správnej rady, pretože nevieme, kto to je, ako sa tam dostali, akým spôsobom tento úrad vykonávajú“

Po tomto vstupe má napadá len jedna vec, a to poslať z Asociácie slobodných zborov Generálnemu hospodárskemu výboru faktúru za poradenstvo. Keďže nám však na evanjelickej cirkvi záleží, necháme to tak – ako vždy doteraz – a budeme sa tešiť z toho, že aj tí, ktorí doteraz nič nevideli a nepočuli, už konečne hovoria o transparentnosti a efektívnom podnikaní – a to dokonca aj v cirkvi. Ale v každom prípade ako v podnikaní, tak aj v cirkvi platí, že po ovocí ich poznáte. A na to ovocie si ešte asi počkáme…

Po Mariánovi Damankošovi vystúpil Stanislav Grega, ktorý predložil nasledujúci návrh uznesenia:

Synoda ECAV ako najvyšší orgán zriaďovateľa ED žiada povereného riaditeľa ED a predsedníčku správnej rady ED predložiť

a) menovací dekrét povereného riaditeľa ED Jána Gaspera,
b) menovací dekrét predsedníčky správnej rady ED Jany Tomašovičovej,
c) menovací dekrét alebo zápisnice o zvolení do správnej rady ED všetkých členov správnej rady ED.

Termín: 31. 7. 2021
Adresa doručenia: GBÚ ECAV, na vedomie aj všetkým členom Synody

Na tento návrh uznesenia bezprostredne po jeho prečítaní reagovala predsedníčka správnej rady Evanjelickej diakonie Jana Tomašovičová. Na začiatku sa pokúsila tento návrh spochybniť tým, že táto téma nebola zaradená v programe, čo bola čiastočne aj pravda, ale vzhľadom na charakter a vážnosť problému by táto argumentácia aj tak neobstála. A to aj kvôli tomu, že takéto divné nastavenie vzťahov už funguje viac ako 20 rokov, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že už veľakrát bola vo vedení cirkvi snaha tento stav riešiť. Jana Tomašovičová začala pomerne ostro:

• „Aj tento návrh uznesenia svedčí o tom, že členovia GP nepočúvajú, resp. nepočúvajú s porozumením, … medzi členmi Synody šíria informácie, ktoré sa nezakladajú na faktoch, že sa … posúvajú sa informácie iba z jednej strany“
• „uznesenie, tak ako je naformulované, pokiaľ ide o mňa je nevykonateľné, … ja nemám žiadny menovací dekrét. Ja bola som bola do správnej rady nominovaná Strediskom ED v Trnave, bola som schválená GP v roku 2000, …  sťahovala som sa, neviem o tom, že som si mala zarámovať nejaké rozhodnutie GP, aby som vám ho teraz ukázala“
• „Predseda správnej rady je volený na obdobie dvoch rokov, … uznesenie je rovnako nesplniteľné v bode, ktoré sa týka predkladania nejakých zápisníc, pretože tých členov správnej rady volilo generálne presbyterstvo, takže sa to musí hľadať v uzneseniach a zápisniciach GP“
• „pýtam sa, ako je teda zadokumentovaná história tejto cirkvi, keď tieto uznesenia sa na GBÚ nenachádzajú…“

Odpoveď synodálov, z pochopiteľných dôvodov, na seba nedala dlho čakať:

• „Nehnevajte sa, sestra Tomašovičová, … keď najbližšie pôjdem podpisovať zmluvu na eurofondy a poviem, že nemám menovací dekrét, tak im mám povedať, nech si to pýtajú na GBÚ, lebo ako štatutár ho nemám?“
• „čiže Diakonia nemá chybu…“
• „práve preto toto uznesenie tu je, aby sme ako Synoda mali jasno, kto tam je zvolený, kedy zvolený, ako zvolený, ako sa tam dostal, … ak toto nebudeme mať, tak budú veľmi vážne pochybnosti“

Diskusia zo strany sestry Tomašovičovej už následne pokračovala miernejším tónom:

• „Áno, súhlasím, tieto všetky doklady nech sú, nemám s tým najmenší problém, je to relevantná požiadavka cirkvi. Ale treba ich hľadať u majiteľa tých dokladov, a nedávať za vinu diakonii, že takéto doklady nie sú, … keď sa im trikrát sťahoval archív a jednoducho riaditelia si to medzi sebou neodovzdávali… Majú jeden obal, … a tam proste tieto doklady majú alebo nemajú… jednoducho je to tak.“

 

Na to, že za všetko je zodpovedná ECAV, zareagoval bývalý biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol, ktorý je však tiež zodpovedný za to, že sa tieto veci nepodarilo vyriešiť skôr. Tentoraz však konečne poukázal na to, že tento stav v Evanjelickej diakonii nie je akceptovateľný:

• „chcem povedať, sestra Tomašovičová, nie je dobré to všetko zvaľovať, že nech si to hľadajú na ECAV, … vy viete veľmi dobre, že aj v štatúte diakonie je povedané, že GP schvaľuje… členov na návrh, ktorý z diakonie prichádza… Vy to môžete nájsť v zápisniciach diakonie, lebo ten návrh ste museli GP dať. Tak potom tam máte tiež bordel… “
• „ide o to, … že ten archív, keď vytýkate, že neexistuje v cirkvi, tak potom neexistuje ani v diakonii…“

Tento fakt sestra Tomašovičová nakoniec uznala, čo v praxi znamená, že požadované informácie sa v diakonii nenachádzajú! Za vážnu považujeme aj skutočnosť, že dlhodobo boli ignorované či porušované predpisy voľby a schvaľovania ako riaditeľa, tak aj členov správnej rady, čo potvrdil vo svojom záverečnom vstupe bývalý biskup VD:

• „v GP za minulého vedenia 12 rokov … ani riaditeľ, ani nikto (zo správnej rady, pozn. autora) schvaľovaný nebol!“

 

Dobytie raja

A tak podobne ako Krištof Kolumbus pred stovkami rokov, aj my dnes objavujeme. Zatiaľ čo Kolumbus objavil nový kontinent – Ameriku, my objavujeme vlastné účelové zariadenie ECAV, ktoré sme sami v roku 1991 zriadili. Objavujeme ho preto, lebo medzičasom sme nad ním stratili kontrolu podobne, ako sa to udialo v Reformate! Otázne je, prečo cirkev nie schopná efektívne riadiť inštitúcie, ktoré sama vytvorila? Som presvedčený, že by to nebol problém, ak by všetci, ktorí sú za tento stav zodpovední, sledovali rovnaký a ten istý cieľ: prospech Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, rovnaké hodnoty a princípy. Ak by svoje zištné či osobné ciele nenadradili nad cirkevné! Z tohto pohľadu sú útoky vedené proti Asociácii slobodných zborov, ktorá požaduje nápravu tohto stavu, nielen neopodstatnené, ale najmä nemorálne a pokrytecké!

To, že nad týmito zariadeniami nemáme ako cirkev kontrolu, automaticky neznamená, že sa tam deje niečo nekalé alebo nezákonné. Avšak nedostatok transparentnosti a vôbec úprimnosti vždy vzbudzuje vážne podozrenia. A keď sú tieto ako v Reformate podložené konkrétnymi dôkazmi, je dôvod konať. V Evanjelickej diakonii sa deje nepochybne veľa užitočnej práce, a takéto netransparentné správanie túto prácu zbytočne znehodnocuje. Tu je však potrebné v úvahu zobrať skutočnosť, že ani Evanjelická diakonia nedokázala riadne vysvetliť kauzu komerčného zneužívania bytu na Panenskej 25, čo sa nepochybne dialo v rozpore s podpísanou zmluvou. Vysvetlenie, ktoré na minulej synode predložil generálny biskup, totiž neobsahovalo žiadne dôkazy ani odpovede na zásadné otázky: koľko tam každý rok bolo ubytovaných hostí, aký príjem ED z tejto činnosti mala a koľko rokov takto „podnikala“!

Preto je novú snahu niektorých synodálov potrebné privítať, avšak jedným dychom je potrebné dodať, že je to iba začiatok. Je to znovuobjavovanie základov, princípov zdravého hospodárenia, snaha znova prevziať plnú kontrolu nad loďou, ktorú sme kedysi spustili na vodu. Aj napriek tomu, že hovoríme o kresťanskej cirkvi, aj tu nepochybne platí pravidlo zo sveta, že organizácia, kde absentuje funkčná a dôsledná kontrola, sa skôr či neskôr zvrhne. Takže aj tu Evanjelickú cirkev čaká ešte veľa práce, kontroly či auditov hospodárenia, pričom zároveň je potrebné preveriť, či takýchto špekulatívnych projektov, ako bola kauza bytu na Panenskej 25, nebolo aj v Evanjelickej diakonii viac.

Chcem veriť, že to nebude tak, ako to vidíme v Reformate, kde sme sa ani za dva roky po schválení správy synodálnej komisie výraznejšie nepohli. A kde vidíme skôr snahu zakryť či obhájiť staré hriechy. O problémoch totiž nestačí iba hovoriť, je potrebné ich riešiť! Kým sa transparentnosť, nezávislá kontrola, audity a efektívne hospodárenie nestanú štandardom aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. O to sa snaží Asociácia slobodných zborov a každý, kto má v tomto smere rovnaký cieľ – dobro ECAV – je vítaný!

Jaroslav Mervart
bývalý člen GHV

ilustračné foto: pixabay.com