Už v predchádzajúcich článkoch o Synode 2021 sa spomínala Evanjelická diakonia, a to v zmysle objavovania (Objavovanie Ameriky) zloženia jej orgánov či poverovacích zmlúv, ale aj vo vzťahu k niektorým podozrivým transakciám, ktoré bol záujem preveriť. Problematiku uviedol generálny biskup Ivan Eľko pre neho typickým, neadresným a alibistickým popisom udalostí. Pri preverovaní vecí sa vraj dostali aj k mandátnej zmluve, ktorá ich naozaj vystrašila, bola to vraj kovbojka. Tak sa na tú kovbojku pozrime bližšie.
Právny problém
Celú situáciu synodálom priblížil biskup Východného dištriktu Peter Mihoč, ktorý už ale hovoril o dvoch závažných problémoch, a to probléme právnom, a tiež o probléme morálnom. Z hľadiska právneho tu bol zámer preveriť legitimitu riadiacich orgánov a umožniť prístup k zápisniciam a štatútu. Bolo tiež ťažké zistiť kvórum správnej rady. Táto snaha presbyterov bola vraj zo stredísk Evanjelickej diakonie interpretovaná zle, pretože sa to prezentovalo ako zámer vedenia cirkvi rozdeliť si príspevok určený pre Evanjelickú diakoniu. Neskôr sa však zistilo, že táto interpretácia nevznikla len tak náhodou, pretože to bola práve správna rada Evanjelickej diakonie, ktorá si to takto interpretovala na svojom zasadnutí 29. 5. 2020! Púšťanie takýchto hoaxov malo zrejme zabrániť tomu, aby členovia generálneho presbyterstva nejaké údaje vôbec dostali! Tak ako po mnoho rokov predtým…
Morálny problém
Na druhý problém bolo poukázané vtedy, keď ústredie Evanjelickej diakonie spustilo akciu, v rámci ktorej si pýtalo 2% z príjmov Stredísk Evanjelickej diakonie (SED). Strediská začali kontaktovať vedenie cirkvi, pretože nevedeli, na aký účel sú tieto peniaze určené. Následne sa teda generálne presbyterstvo začalo zaoberať aj problémom financovania. Pri osobnom rozhovore s Jánom Gasperom bolo konštatované, že nebol oznámený účel či definované podmienky, na čo sú tieto prostriedky určené. Ján Gasper však členov generálneho presbyterstva ubezpečil, že to bolo „myslené dobre“ a že to všetko bolo iba „veľké nedorozumenie“…
Následne bola akceptovaná aj kontrola, ktorú vykonala revízna komisia. Tam bolo okrem iného zistené, že niektoré rozhodnutia sú minimálne neobvyklé až nemorálne. Tam patrí napr. ročná odmena schválená správnou radou pre J. Gaspera vo výške 10 % celkového príjmu povereného riaditeľa, čo v roku 2020 predstavovalo sumu 10 017 eur! Takto nastavené odmeny boli vyplácané minimálne od roku 2016.
Ďalší morálny problém je spojený s mandátnou zmluvou, kde mandant podpísal zmluvu aj za mandatára. Táto zmluva okrem iného obsahovala aj záväzok cirkvi či diakonie vyplatiť v prípade rozviazania obchodného vzťahu mandantovi ušlú mzdu za 5 rokov!!! Na rozdiel od Ivana Eľka sa biskup východného dištriktu Peter Mihoč od takýchto praktík aspoň dištancoval, keď uviedol, že to snáď nie sú spôsoby, ktorými chceme v cirkvi či diakonii fungovať!
Nadštandardné odmeňovanie
Tomáš Hyben vyjadril poľutovanie nad tým, že na Synodu neprišla sestra Tomašovičová. Jeden z členov správnej rady mu povedal, že on o týchto skutočnostiach nevedel a keby vedel, nikdy by za to nezdvihol ruku. Následne zosumarizoval odmeňovanie J. Gaspera, povereného riadením Evanjelickej diakonie: plat takmer 3 000 eur mesačne, 10 000 eur ročná odmena, a 5-ročná nevypovedateľná zmluva.
Poznámka autora: Z toho vyplýva, že ročný príjem Jána Gaspera bol cca 46 000 eur, a odstupné v prípade rozviazania zmluvného vzťahu by dosiahlo výšku 230 000 eur! Ročný plat tak predstavuje skoro štvrtinu štátneho príspevku určeného pre Evanjelickú diakoniu a „odstupné“ je väčšie ako celý ročný štátny príspevok! A ak si to spojíme s tým, že výšku platu a odstupné si poverený riaditeľ podpísal sám, asi naozaj už nie je čo dodať. To nie je kovbojka, to je neprimerané a nemorálne! Ak, pravda, generálny biskup nemal na mysli hľadanie pokladu na Striebornom jazere!
Takéto „hospodárenie“ so štátnymi prostriedkami však predstavuje závažný problém, ktorý presahuje hranice Evanjelickej diakonie, ale aj cirkvi! Na zamyslenie je aj kľúč, ktorým sa tento štátny príspevok prerozdeľuje. Na jednej strane sa vedenie ECAV sťažuje, že nie sú peniaze na platy farárov (a hovorí o rušení kňazských staníc) a na strane druhej skoro štvrtina štátneho príspevku pre Evanjelickú diakoniu ide na plat jednej osoby?!!!
A to nie je všetko. Tomáš Hyben ďalej informoval synodálov o tom, že Evanjelická diakonia má za 100 eur mesačne prenajaté dva veľkometrážne byty. Poverený riaditeľ má za 100 eur na mesiac pridelený byt s výhľadom na hrad, pričom druhý byt užíva jeho sestra. K bytom patria aj parkovacie miesta. Neskôr Tomáš Hyben tiež uviedol, že Diakonia od začiatku roka neplatí Reformate nájomné : „proste si povedali, že nie“. Diakonia je teda dlžníkom, čo sa zrejme bude riešiť výpoveďou zmluvy.
V tejto súvislosti spomenul aj kauzu komerčného zneužívania diakonického bytu na Panenskej 25 cez AirBnB, na čo poukázala synodálna komisia, ktorá prešetrovala hospodárenie spoločnosti Reformata. Iba pripomíname, že Ján Gasper pôvodne podnikanie v byte prenajatom od Reformaty (za symbolický nájom) popieral. Dôkazov a svedectiev bolo však až príliš veľa, a teda neskôr, na Synode 2020 toto podnikanie priznal aj Ivan Eľko. V jeho vystúpení tento problém zároveň (ako ináč) zľahčoval s tým, že to bolo „iba občas“, a že ten výnos „nebol taký veľký“.
Ivan Eľko tu teda prvýkrát aplikoval taktiku, čo sa už nedá ďalej zatĺkať priznaj, ale zároveň to bagatelizuj a relativizuj ako sa len dá. Za týchto okolností vás určite neprekvapí, že toto svoje tvrdenie Ivan Eľko ničím nepodložil, pričom evidentne nepriznal všetko! To bola teda prvá kauza, ktorá vyšla na povrch v súvislosti s Evanjelickou diakoniou, kedy Ivan Eľko netrval na riadnom prešetrení a vyvodení dôsledkov, naopak „zametal pod koberec“ čo sa dalo. Záujem ECAV, a zrejme ani svätosť, zákonnosť či transparentnosť mu v skutočnosti veľa nehovorí.
HELP „bráni“ Evanjelickú diakoniu
(alebo skôr bráni, aby niečo vyšlo najavo?)
Marián Damankoš poukázal na tzv. newsletter združenia HELP, ktorý kritizuje skupinu, ktorá údajne “robí pohon na Evanjelickú diakoniu“, a tiež na výzvu Jána Brozmana, ktorá sa nesie v rovnakom duchu, kde vyzýva členov generálneho presbyterstva, aby sa ospravedlnili. Na to reagoval bývalý biskup Slavomír Sabol, ktorý povedal, že správna rada po odchode Jána Hubu v roku 2015 poverila riadením Jána Gaspera, hoci za štandardných okolností a v súlade so štatútom to mala riešiť spoločne s generálnym presbyterstvom. Tento neštandardný stav trval až do konca roka 2019. To považuje za zlyhanie správnej rady a členovia generálneho presbyterstva sa nemajú za čo ospravedlňovať.
Marián Damankoš spomenul aj zvláštnu reakciu Jána Gaspera na otázku, čo by robil, ak by mal dvakrát toľko finančných zdrojov, ako má v súčasnosti. Ján Gasper na to však neodpovedal. Nielen podľa Mariána Damankoša mal však okamžite zareagovať a za tieto peniaze zabojovať! Aj napriek tomu, že Evanjelická diakonia je jedna z najperspektívnejších služieb, ktoré v ECAV máme a ktorá by sa aktívne mala uchádzať o prostriedky z fondu obnovy, nič také sa nedeje. Namiesto toho sa bavíme o tom, či môžeme poznať mená členov Správnej rady ED a vidieť zápisnice…
Synodál Pavel Bajo kritizoval absentujúcu finančnú zodpovednosť. Ak niekto neoprávnene vzal finančné prostriedky napr. bez toho, aby zasadla správna rada, je to podľa neho vymožiteľné. To sa nesmie riešiť spôsobom, že teraz niečo odhlasujeme a všetko bude v poriadku a on už nemusí nič vrátiť! Hovoríme o stratách, ale nie je vyvodená žiadna finančná zodpovednosť! Ak niekto zobral neoprávnene peniaze, musí ich vrátiť. Ak máme na to prostriedky a fakty tomu nasvedčujú, treba konať!
Osobná zodpovednosť za náhradu škody
Svoju polievočku si v tomto smere pokúsil zohriať aj člen predsedníctva Synody Roman Žilinčík, keď informoval synodálov o tom, ako predložil návrh na GP ohľadom cirkevných predstaviteľov, aby znášali náhradu škody zo svojho súkromného majetku. Generálni presbyteri vtedy vraj konštatovali, že tento návrh nesplnil formálne náležitosti. On si myslí, že splnil, len generálni presbyteri podľa neho nechceli, aby cirkevní predstavitelia ručili svojím osobným majetkom za svoje prechmaty. Ak to Roman Žilinčík myslel naozaj vážne, tak je to určite chvályhodné. V tomto kontexte sa ale potom nedá rozumieť jeho vytrvalej obhajobe bývalých konateľov Reformaty Vladimíra Daniša a Jaroslava Mlynára, pretože to, čo legislatívne požaduje, v skutočnosti v praxi popiera!
Kontrola bez kontroly
Následne sa znova prihlásil Peter Mihoč, ktorý poukázal na to, že Ján Brozman bol sám na kontrole v Evanjelickej diakonii a generálne presbyterstvo informoval o výsledku na zasadnutí 4. 12. 2020. Keďže revíznej komisii vtedy neumožnili prístup k zápisniciam zo správnych rád, tak sa na kontrolu vybral on sám. Po prezretí všetkých zápisníc konštatoval, že „ja som to tam bol skontrolovať, a všetko je v najlepšom poriadku“.
Dnes, po kontrole revíznej komisie, však už vieme, že tieto zápisnice obsahovali veci, ktoré sú v rozpore s právom aj morálkou a ktoré sa okrem iného týkajú aj spomínaných odmien. Ako teda mohol za tejto situácie Ján Brozman konštatovať, že všetko je v najlepšom poriadku? Aká to bola „kontrola“?! Aký mala účel?!
V skutočnosti to nie je nič iné ako zlyhanie a zavádzanie členov generálneho presbyterstva o skutkovom stave v spoločnosti! Z tohto pohľadu je výzva Jána Brozmana členom generálneho presbyterstva, aby sa ospravedlnili za nepresnú formuláciu, iba odvádzaním pozornosti od škandálov v Evanjelickej diakonii.
Odmeny v Evanjelickej diakonii a Fond zabezpečenia
V ďalšej časti vystúpila sestra farárka Pichnarčíková, ktorá poukázala na to, že ak v zbore ako farárka niečo urobí zle, berie za to zodpovednosť, postih, a hrozí jej aj cirkevná disciplína. Nepovažuje za normálne, že si niekto sám navyšuje plat, sám si ho podpíše, sám ho prijme, a nebude za to niesť zodpovednosť. Konštatovala, že tu asi nikomu nevadí, že mesačne niekomu chodí na účet 2 800 do 3 000 eur, a zároveň sa na Synode odsúhlasí potreba ďalšieho financovania cirkvi. A za týchto okolností sa má farár postaviť pred ľudí a prosiť ich o 6,50, 7,50 či 10 eur. Svoje vystúpenie ukončila slovami, že je z toho znechutená a je jej z toho zle.
Na jej vystúpenie reagoval bývalý biskup Sabol, ktorý tieto slová označil za kruté, pretože podľa neho pomohlo práve to, že to niektorým ľuďom vadilo a nebolo ľahké sa dopracovať k týmto informáciám…
Ivan Eľko: HELP!
Ivan Eľko zrejme znova s úmyslom všetko dokonale zamotať, postupoval v zmysle príslovia „nemám riešenie, ale obdivujem problém“, keď vo svojej záverečnej reči začal hovoriť niečo o tom, že v Evanjelickej diakonii je „iný režim“ ako v celej cirkvi. Diakonia sama seba spravuje „trochu ináč“ ako cirkev a cirkevné zbory. Vraj sa len veľmi ťažko dá dokázať, že tá odmena bola nelegálna, ak vám niekto argumentuje, že to správna rada schválila… On tie peniaze dostáva v tom režime, že všetko je OK, že správna rada rozhodla…
Ani slovo o plate a odstupnom, ktoré si podľa dostupných informácií poverený riaditeľ podpísal sám. To v spojení s podivnými a tradične manipulatívnymi vyjadreniami typu „je tam úplne iný režim“ či „diakonia sa spravuje ináč“ dostáva argumentáciu Ivana Eľka do roviny veľmi podobnej vyhláseniu HELP-u, kde jeho autori tvrdia, že sa v podstate nič nestalo a konanie voči Evanjelickej diakonii je podľa nich nezákonné a neoprávnené!!! V podaní Ivana Eľka, Jána Brozmana ako aj združenia HELP teda vidíme rovnaký zámer bagatelizovať či obhájiť škandály spojené s Evanjelickou diakoniou, čo je však v priamom rozpore so záujmami ECAV!
To potvrdzujú aj záverečné slová Ivana Eľka, kde napriek všetkému, čo revízna komisia zistila, a tiež napriek veľkému a oprávnenému pohoršeniu (nielen) synodálov, ale celej evanjelickej verejnosti na záver povedal, že mu „ide o funkčnú diakoniu, nech aj s Jánom Gasperom na čele…“!!!
Čo dodať? Hovorí sa, že kto sa nepoučí z histórie si ju musí zopakovať. Vedenie cirkvi za 3 roky nedokázalo ani pomenovať, nieto ešte vyriešiť problémy spojené s Reformatou. A teraz vidíme ten istý prístup pri (ne)riešení podobných problémov v Evanjelickej diakonii. Aj tu vidíme obhajobu osôb, ktoré preukázateľne zlyhali na úkor ECAV! Dokedy ešte? Koľko táto cirkev ešte znesie?!
Asi je naozaj čas na ďalšiu zmenu vo vedení ECAV!
Jaroslav Mervart
účastník Synody 2021
foto: daikonia.sk
Spätné odkazy