FFZ: Dobrovoľne alebo povinne?!

Na stránkach Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je zverejnená Správa o hospodárení s príspevkom štátu za rok 2021, ktorú podpísala Renáta Vinczeová, ako zástupkyňa generálneho dozorcu. Na naše prekvapenie sa tam píše o dobrovoľnom príspevku zo strany cirkevných zborov: “Časť personálnych nákladov na seba prevzali cirkevné zbory na báze dobrovoľného príspevku riadeného Generálnym Biskupským Úradom ECAV, čo umožnilo využitie štátneho príspevku aspoň na čiastočné krytie oprávnených (nie celkových) prevádzkových nákladov cirkvi (62%).”

Táto dobrovoľnosť je však v príkrom rozpore s tým, ako ku Fondu finančného zabezpečenia pristupuje samotné vedenie ECAV. Zanedbaná komunikácia s cirkevnými zbormi sa nahrádzala skôr vyhrážkami o rušení či spájaní zborov ktoré nezaplatia, a neskôr zas o rušení kňazských staníc či výpovediach pre farárov. Bez toho aby prebehla reštrukturalizácia cirkvi zhora, požaduje sa naopak reštrukturalizácia zdola! Napriek tomu, že reálna činnosť – evanjelizácia a misia je doménou práve cirkevných zborov. O tom, že o dobrovoľnosti tu nemôže byť zo strany vedenia ECAV ani reči, svedčí aj nedávny list riaditeľa generálneho biskupského úradu Jána Bunčáka:

Dovoľujeme si Vám pripomenúť, že zákon o finančnom zabezpečení cirkvi má charakter cirkevného ústavného zákona. Významom a povahou je teda na úrovni Cirkevnej ústavy. Na jeho prijatie bolo nutných najmenej 3/5 hlasov prítomných synodálov, ktorí sú našimi spoločnými zástupcami, ktorých sme si zvolili, a rozhodnutia ktorých by sme preto mali bezvýhradne rešpektovať a podporovať.
Synoda je najvyšším orgánom ECAV na Slovensku a má charakter zákonodarného zboru. Cirkevné zbory, senioráty či dištrikty nemajú kompetenciu rozhodovať o tom, či uznesenia synody budú alebo nebudú rešpektovať. Neprispievanie do Fondu finančného zabezpečenia je preto v rozpore s cirkevno-právnymi predpismi.

Je iba škoda, že takýto prístup nezaujal Ján Bunčák a predsedníctvo ECAV vo vzťahu k uzneseniam Synody 2019 týkajúcich sa Reformaty, ktoré do dnešného dňa nie sú splnené!

Rozhodnutie o fonde bolo prijaté bez tých, ktorí majú platiť

Pred štátom hovorí teda vedenie ECAV o dobrovoľnosti, pred cirkevnými zbormi už o povinnosti. Problémov spojených s fondom finančného zabezpečenia je však viac! Asi tým najvážnejším je to, že vznikal o nás, bez nás. Je o platbách z cirkevných zborov, ale vznikal bez iniciatívy a bez komunikácie s cirkevnými zbormi.

Neskôr sa ukázalo, že ani zďaleka nie je určený len na platy farárov! Hovorilo sa napr. o preplácaní investičných akcií, projektov, prevádzkových nákladov či dokonca o koncoročných odmenách pre členov cirkevných výborov! Tento rozsah sa teraz síce legislatívne mení, ale s využitím fondu aj na tieto účely sa stále počíta. Spôsob výberu “daní” alebo ako to niektoré cirkevné zbory nazývajú “výpalného” sa síce po roku zmenil, ale aj nový spôsob výberu – na člena, vykazuje značné nedostatky. Jedná sa najmä o problém s rozdelením zboru na platiacich resp. neplatiacich členov resp. o to, že vôbec nezohľadňuje finančnú kondíciu zborov, a teda solidarita, ktorou sa chváli je značne pokrivená!

S tým priamo súvisí aj pohľad z druhej strany, kde sa vôbec nebrala v úvahu situácia v cirkevných zboroch, ktoré boli často aj bez pandémie v ťažkej situácii. Inflácia spojená s nárastom cien a energií, ktorá zasiahla snáď každú domácnosť tento problém ešte viac prehlbuje! Úplným extrémom je však to, že cirkevný zbor, ktorý sa rozhodol sám (zákonnou cestou) dofinancovať plat svojho farára, je chápaný skoro ako škodná! Hoci práve tieto zbory idú v starostlivosti o svojho duchovného príkladom, keď si dobrovoľne a z vlastného presvedčenia si vyriešili tento problém v zbore sami. Nepotrebovali komplikované diskusie, procesy, organizačné schémy, nedokonalú a ťažkopádnu legislatívu, a ani s tým spojené vyhrážky “zhora”!

Niekto totiž zabudol, že cirkevné zbory majú právnu subjektivitu, a teda, že nie sú podriadené organizačné jednotky vedeniu ECAV. To vo svojom vyjadrení uvedenom vyššie vlastne potvrdzuje aj sám Ján Bunčák, keď hovorí, že synodáli sú našimi spoločnými zástupcami (nehovorí nič o direktívne riadenej organizačnej štruktúre). To, že niekto bol zvolený ako zástupca za seniorát, dištrikt či na Synodu ale v skutočnosti ale znamená práve to, že je povinný zastupovať záujmy tých, ktorí ho zvolili – a teda cirkevných zborov! A aj keď sa spreneverí svojmu poslaniu, musí si byť vedomý toho, že cirkevné zbory nikomu nedali právo disponovať so svojím majetkom či financiami! To bolo, je a zostáva doménou cirkevných zborov, ktoré majú zvrchované právo o svojich záležitostiach sami slobodne rozhodovať!

Takže na stránkach ministerstva kultúry vedenie ECAV hovorí o dobrovoľnosti, ktorú však v praxi popiera. A to aj vtedy, keď sa v zbore z vlastnej iniciatívy tá dobrovoľnosť naozaj objaví! Je to faloš alebo pokrytectvo? Rozhodnite sa sami!

Čo nás čaká na Synode?

Na verejnosť sa dostala, zatiaľ neoficiálna, informácia o zámere vedenie ECAV na najbližšej Synode zrušiť celocirkevné ofery, pričom cirkev si plánuje požadovanú čiastku stiahnuť z fondu finančného zabezpečenia. Nemáme presné údaje, ale domnievame sa, že zrejme tie zdroje z celocirkevných ofier sú už tak malé, že vedenie ECAV ich symbolicky ale s veľkým marketingom predsa len navrhne zrušiť. Ale na druhej strane si ešte viac stiahne z Fondu finančného zabezpečenia!

Pretože ako platby do Fondu finančného zabezpečenia, tak aj celocirkevné ofery vyžadujú dôveru. A to je presne to, čo súčasné vedenie nemá. Netransparentné hospodárenie, nedotiahnuté kauzy bez vyvodenia zodpovednosti, pochybné nájomné zmluvy a zavádzanie synodálov, nesplnené uznesenia Synody či absentujúca nezávislá kontrola.

Neprofesionálne a manipulatívne konanie sa prejavilo aj v rámci príprav na zasadnutie Synody, ktoré je plánované už na budúci týždeň, a to 24 až 25. júna v Banskej Bystrici. Súčasné vedenie ECAV niekedy kritizovalo Miloša Klátika a Imricha Lukáča, že správy na Synodu nie sú 4 týždne vopred (hoci im “ušli” len 1-2 dni). Podľa našich informácií tento rok podklady na Synodu stále synodálom doručené neboli, čo v praxi znamená že synodáli nemajú na preštudovanie podkladov ani jeden víkend! Veď najlepšie sa predsa manipulujú neznalí a nevedomí…

Aj vo svete je štandardom nezvládnuté a nepripravené rokovania zrušiť. Takýto neprofesionálny a arogantný prístup je totiž výsmechom nielen synodálom, ale celej evanjelickej verejnosti!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Foto: Ministerstvo kultúry SR