História a súčasnosť Fondu finančného zabezpečenia

História a súčasnosť Fondu finančného zabezpečenia

Fond finančného zabezpečenia (FFZ) sa stal typickým príkladom toho, ako sa v ECAV pracuje. Aké ciele sa sledujú a  aké prostriedky sa používajú. Tak veľmi tu chýba priama reč, úprimnosť, ale aj transparentnosť, odbornosť, resp. profesionalita! Spomínate si na Synodu ECAV 2020 v Ružomberku? Ružomberok bol vtedy v Covid-19 červenom pásme, ale niekto tú synodu tak veľmi chcel, že si presadil výnimku. Práve na tejto synode sa kreovali základy FFZ, ak sa to dá takto slušne a konštruktívne vôbec vyjadriť. Pretože väčšinu toho, čo sa na tejto synode prijalo, bolo neskôr potrebné prehodnotiť a „postaviť“ znova.

Dá sa predpokladať, že práve zámer zriadiť FFZ bol tým urgentným dôvodom, prečo sa Synoda aj za týchto nevyhovujúcich epidemiologicických podmienok musela konať. Ak by ste si však mysleli, že preto, lebo „všetko už bolo pripravené“, veľmi by ste sa mýlili. Pretože, ako sa na synode ukázalo, príprava na tento projekt bola vyložene mizerná! To sa týkalo ako podkladov, tak aj textácie zákona, ktorý sa mal prijať, pretože tento bol kreovaný (resp. skladaný) z diskusných príspevkov priamo na synode!

Najväčším problémom tohto projektu bolo a stále je to, že už pri príprave tohto zámeru sa hrubo podcenila komunikácia s cirkevnými zbormi. Chýbali odpovede na otázky, aká je (naozaj) finančná situácia v ECAV, aké (iné) riešenia prichádzajú do úvahy, prečo má byť riešením práve fond finančného zabezpečenia, aké sú alternatívy, resp. aké záruky cirkevné zbory (ako prispievatelia) formou štatútu a nezávislej kontroly dostanú. Niekde komunikácia neprebehla, niekde bola nedostatočná, a tam, kde sa aspoň začala, nebola väčšina pripomienok a otázok vôbec vysvetlená či zodpovedaná!

Ako problémový sa ukázal aj prvý prijatý „model výberu“ peňazí, paradoxne vraj „z dielne“ Združenia evanjelických duchovných (ZED). Ten bol prijatý len tesným rozdielom hlasov, pretože na synode ani v tomto smere ani zďaleka nepanovala všeobecná zhoda. Podľa vyjadrení niektorých synodálov sa skôr očakávalo, že tento návrh neprejde. Nasledujúci rok poukázal na veľmi veľa nedostatkov tohto modelu, a tak už na ďalšej synode bol tzv. „model ZED“ zavrhnutý a poslaný do histórie. Namiesto neho sa presadil sa iný model s krycím názvom „na člena“. Lenže, ako to už v ECAV chodí, ani tento model nebol poriadne domyslený…

Jeho asi najväčším problémom bolo to, že zbory majú platiť za člena. Lenže, ako je známe, nie všetci evidovaní členovia cirkevných zborov platia cirkevnú daň, čo by v praxi znamenalo, že tí, čo platia, sa na odvod do FFZ musia  poskladať (o to viac) aj za tých, ktorí sú evidovaní, ale neplatia. Niekto by mohol v tejto súvislosti povedať: ale veď nech sa tie veci v zboroch prečistia. Avšak za týchto podmienok by viacero ľudí, ktorí sa iba formálne hlásili k evanjelickej cirkvi (ale dlhodobo neplatili), malo byť logicky z evidencie v cirkevných zboroch vyradených. Lenže to sme chceli? Majú byť práve tieto peniaze do amatérsky a neefektívne fungujúcej centrály katalyzátorom takých vážnych (a najmä neriadených) zmien? Nezhorší to misijnú pozíciu farára, ak sa týchto (bývalých) evanjelikov bude snažiť neskôr osloviť so zámerom ich hlbšieho zapojenia do aktivít cirkevného zboru?!

Z okolitých štátov vieme, že takéto „komerčné čistky“ majú zásadný vplyv aj na to, či sa táto veľká skupina ľudí prihlási v ďalšom sčítaní obyvateľstva k evanjelickej cirkvi. Pretože ak nie, tak táto aktivita spojená s FFZ a príspevkom na člena sa môže ukázať ako kontroverzná, pretože sa pokojne môže stať aj to, že evanjelická cirkev viac finančne stratí (na príspevku od štátu kvôli poklesu členov), ako získa (na príspevku do FFZ).

Ďalším (tretím) problémom je to, že zbor, ktorý ma veľa členov nemusí byť a často ani nie je zborom „bohatým“, resp. finančne silným. V praxi sa tak môže stať, že zbor, ktorý má veľa členov (v chudobnom regióne), musí prispievať na mestský cirkevný zbor, ktorý má veľa budov, a teda aj ziskov z nájmov, hoci má málo členov. Asi nie je potrebné zdôrazniť, že takáto „solidarita“ je úplne pomýlená a je výsledkom až príliš jednoduchého, resp. nedomysleného modelu!

Kompromisy – to sú krysy

Tak hovorí jedno ľudové príslovie. A v ECAV vo veci fondu finančného zabezpečenia to platí rovnako. Nejde tu o nič iné, „len o to“, na aký účel sú peniaze, ktoré sú takýmto spôsobom vyzbierané, určené. Na začiatku sa „sväto-sväte“ sľubovalo, že je to len na platy farárov. A táto argumentácia v danom čase presvedčila mnohých. Lenže rovnako mnohí sa neskôr cítili oklamaní. Prečo?

Pretože už na začiatku to boli iba (prázdne) sľuby, ktoré neboli ničím podložené. Nový fond totiž zo Synody 2020 „odišiel“ do praxe bez toho, aby mal pripravený a odsúhlasený štatút! Ktorý mal obsahovať práve informácie o tom, na aký účel môžu byť tieto prostriedky použité a kto je za ich správu zodpovedný. Nevieme, či to bol zámer, alebo úplný amaterizmus – asi skôr to prvé. Už na inkriminovanej synode sa totiž hovorilo aj o „inom“ využití fondu, ako len na platy duchovných. Rozšafné festivaly, múzeá, projekty boli spomínané už v diskusných príspevkoch na Synode 2020, hoci veľa z týchto informácií už zápise zo synody chýbalo! Prečo tá faloš a cenzúra, prečo tá dvojtvárnosť?! Takto sa dôvera nebuduje! Najhoršie však na tom celom bolo to, že fond ešte ani poriadne nevznikol, „pokladnička bola ešte prázdna“, ale peniaze už boli rozdeľované na projekty, ktoré s platmi duchovných nemali nič spoločné!

Pokus o nápravu sme videli na ďalšej synode v roku 2021. Tam štatút síce už vznikol, ale kompromisy stále ostali. Pôvodné sľuby, že peniaze pôjdu len na platy duchovných, sa obnoviť nepodarilo. Takéto hranie sa s percentami – koľko percent a z akého „zostatku“ môže ísť na iný účel – vyznieva veľmi pochybne a nedôveryhodne! Ak sa samotné vedenie ECAV snaží evanjelikov presvedčiť, že na iný účel ide (resp. môže ísť) len malá časť peňazí z Fondu finančného zabezpečenia, otázne je, či im táto hra o údajne „malé peniaze“ vo vzťahu k „veľkej strate dôvery“ stojí za to!

Nedomyslená (resp. falošná) solidarita

V tomto kontexte vyznievajú veľmi divne aj reči okrem iného aj novej generálnej dozorkyne o tom, že tento fond je v prvom rade o solidarite. Už skôr sme uviedli chyby aktuálneho modelu na člena, ktorý tzv. solidaritu stavia na hlavu, keď chudobní majú pomáhať bohatým. Rovnaké pochybnosti vyvoláva aj schválený štatút, pretože ak hovoríme o tzv. programových cieľoch, tak aká „solidarita“ sa tu očakáva?! Solidarita s predraženým festivalom, múzeom či iným projektom v zbore blízkom súčasnému vedeniu ECAV? Prečo si na tieto svoje „pomníky“ nehľadá súčasné vedenie ECAV peniaze inde? Prečo majú v dnešnej náročnej dobe cirkevné zbory financovať tieto (s platmi duchovných ničím nesúvisiace) aktivity? Ešte stále sa divíte tomu, keď si cirkevný zbor hrdo povie, že o svojho farára sa dokáže postarať aj sám?!

A keď hovoríme o solidarite, je tu aj „tretí pilier“ absurdnosti. Ak hovoríme o potrebe zabezpečiť lepšie platy duchovných, tak rozhodne hovoríme najmä o platoch farárov v cirkevných zboroch. Lenže práve v tomto smere je podstavených viacero podmienok, napr. to, či je cirkevný zbor ochotný, resp. vôbec schopný platiť! Pretože ak nie, tak miestny farár z tohto fondu nedostane nič! To ale neplatí napr. pre biskupov, ktorí príspevky z fondu finančného zabezpečenia už dlhodobo a automaticky poberajú! A to aj napriek tomu, že zatiaľ čo farári so svojimi platmi balansujú na hranici minimálnej mzdy, biskupi sa aj vďaka príspevkom z FFZ už pravdepodobne dostali na úroveň 16 % najlepšie zarábajúcich zamestnancov s platom vyšším ako 2 300 eur ^[1](a to dokonca podľa údajov platných pre Bratislavský kraj)!

Či toho klientelizmu, rodinkárstva a subjektívneho, nespravodlivého (a tiež nelogického) prístupu už nebolo dosť?!  To naozaj neviete postaviť systém na pravidlách, ktoré budete aj sami dodržiavať?! Kde vedenie tejto cirkvi konečne pôjde cirkevným zborom príkladom v skromnosti a šetrení nákladov, a nie v rozhadzovaní peňazí a samo-odmeňovaní?!

Transparentnosť

V rozhovore pre EPsT nová generálna dozorkyňa posťažovala, že niektoré cirkevné zbory stále nedôverujú tomu, kde sú peniaze uložené a ako sa používajú: „Predložili sme detailnú správu, ale napriek tomu prišla výhrada v tom zmysle, že nie je isté, či sa tie peniaze naozaj nachádzajú tam, kde majú. Keď ľudia neveria výpisu z banky, ako im dokázať pravdu? Mám každého zaviesť za riaditeľom banky?“

Táto nedôvera zo strany cirkevných zborov, ale aj tento štýl odpovede veľmi zreteľne poukazuje na to, že vedenie ECAV zlyháva v zámere vybudovať transparentný a efektívny systém, ale najmä zlyháva pri vytvorení vzájomnej dôvery! Táto téma sa totiž ani zďaleka netýka len fondu finančného zabezpečenia a výhrad spomenutých vyššie. Tu patria aj

• nevyšetrené kauzy spoločnosti Reformata a Evanjelickej diakonie, spojené s veľkými stratami pre cirkev bez akéhokoľvek vyvodenia zodpovednosti,
• neodovzdaná elektronická forma účtovníctva od bývalej účtovníčky J. Danišovej spoločnosti Reformata a nezáujem súčasného vedenia ECAV tento stav riešiť,
• porušenia daňových a účtovných zákonov v spoločnosti Reformata zistené daňovou kontrolou,
• snaha o spochybnenie výsledkov daňovej kontroly z pozície generálneho biskupa, ktorý klame priamo na Synode používajúc viac ako pochybné argumenty,
• zmluvy,
• dlhodobo nízke – nevýhodné nájmy cirkevných budov, ktoré sú rádovo nižšie ako trhový priemer,
• snaha o rýchly predaj či prevody budov vo vlastníctve ECAV bez dodržania štandardných a transparentných postupov, ktoré by pri správe majetku všetkých evanjelikov mali byť štandardom!

Všimnite si, že sú to všetko záležitosti, za ktoré je skoro výhradne zodpovedné vedenie ECAV, či už hovoríme o generálnom predsedníctve, alebo generálnom presbyterstve. Jednoducho, ak chcete pýtať peniaze od iných, dokážte najskôr sami, že ich viete transparentne a efektívne spravovať!!!

S tým priamo súvisí aj ďalší bezprostredný dôvod na nedôveru, ktorým je netransparentné používanie ďalších zdrojov, kde máme na mysli najmä finančný príspevok od štátu. Cirkevné zbory totiž musia dostať úplnú a kompletnú a detailnú informáciu o využívaní všetkých zdrojov, ktorými generálna cirkev disponuje! Ak nie je zrejmé, kam a v akej výške je príspevok od štátu smerovaný (a ako je využitý), potom nie je možné sa zodpovedne vyjadriť ani k fondu finančného zabezpečenia. A to ako v zmysle výšky príspevkov, využitia týchto zdrojov, tak aj ich potreby vo všeobecnosti! A rovnaká transparentnosť je potrebná aj pri správe fondov zo zahraničia!

Nie je možné sa „hrať na transparentnosť“ pri 10 % finančných zdrojov, ak informácie o ďalších 90 % sú neúplné, účelové alebo dokonca žiadne v štýle „do toho vás nič“! Nie je možné bagatelizovať neefektívne hospodárenie či ignorovať majetkové kauzy, daňové či účtovné škandály v ECAV, Reformate alebo Evanjelickej diakonii. Nie je možné povedať, že čo bolo (zlé), na to zabudnite, a čo plánujeme do budúcnosti (s budovou na Panenskej, Svoradovej a ďalších), na to sa nepýtajte. Buď transparentnosť existuje, a potom musí byť komplexná a konzistentná (čo sa rozsahu problematiky aj času týka), alebo nie je!

Bez takto predkladaných informácií a spolupodieľaní sa na rozhodovaní nikdy potrebná dôvera v ECAV nevznikne. A teda ani normálna a produktívna spolupráca, čo je, samozrejme, na škodu cirkvi. Vedenie ECAV však nepochybne možnosti zmeniť tento stav má, stačí chcieť!!!

Štipka (ne)dôvery na záver

Ak hovoríme o dôvere, je tu ešte jeden aspekt, ktorý je potrebné spomenúť. Tým je nezávislá a efektívna kontrola hospodárenia ECAV. Ak hovoríme o FFZ, veľmi sa v tomto smere angažuje práve Generálny hospodársky výbor (GHV). Avšak hovoriť v súvislosti s týmto „poradným orgánom“ (kde je vidíme okrem iného aj zjavný konflikt záujmov) o nezávislej kontrole, je naozaj absurdné! A to aj z toho dôvodu, že súčasný (a tiež nedokonalý) model „výberu peňazí“ z cirkevných zborov do FFZ presadzoval práve predseda tohto výboru M. Damankoš, a tiež preto, lebo program GHV často vyzerá do veľkej miery tak, ako by v cirkvi o nič iné ako o vyberanie peňazí z cirkevných zborov ani nešlo. A to, ako sa Marián Damankoš ako dlhoročný člen generálneho presbyterstva „postavil“ ku kauzám spoločnosti Reformata a aký dosiahol výsledok, je tiež kapitola sama o sebe…

Aj preto ECAV potrebuje skutočnú, nezávislú a najmä funkčnú kontrolu. Nielen pre obnovenie dôvery, ktorá v ECAV tak veľmi chýba. Ale aj na praktickú korekciu návrhov, až príliš do seba zahľadeného vedenia ECAV, ktoré tak málo rozumie nielen cirkevným zborom, a v praxi aj samotnému poslaniu, ktoré ECAV ako kresťanská cirkev pred sebou má!

Evanjelium ako radostná zvesť nás vedie k pokániu a náprave. Ak však o tom bude vedenie cirkvi iba hovoriť, a nebude podľa toho konať, tak hlavný argument evanjelikov vo vzťahu k fondu finančného zabezpečenia bude stále rovnaký: Liať vodu do deravého vedra je iba zbytočným plytvaním zdrojov, ktoré cirkevné zbory vedia využiť aj lepšie!

Jaroslav Mervart

[1]Podľa údajov z časopisu Forbes.

Ilustračné foto: unsplash.com