Charta 2017: sľuby a pokrytectvo v praxi
Vedenie ECAV po roku 2018 malo nepochybne veľa „práce“. Najmä s tým, ako sa vyrovnať s názorovou opozíciou, na ktorej oprávnené otázky nevedeli odpovedať. A tak sa snažili spochybniť, uraziť, dehonestovať či zastrašiť, a to ako bývalé vedenie cirkvi, tak aj spomínanú opozíciu – ktorá za takýchto podmienok nielen chcela, ale priam musela vzniknúť.
Druhou „náročnou úlohou“ bolo nepochybne zatĺkanie, zatajovanie a manipulovanie s informáciami, ktoré sa za normálnej situácie mali dostať priamo k evanjelickej verejnosti. Objektívne a úplné informovanie – ani u novinárov posadnutých ópiom manipulovania a smerovania verejnej mienky – dnes už akosi nie je v móde.
Do tejto kategórie patrí aj nezáujem a neschopnosť riešiť majetkové kauzy, kde je výsledok viac ako žalostný – totiž žiadny. S touto neschopnosťou zas ostro kontrastujú nadbytočné, nezákonné a nedemokratické praktiky pri voľbách, do ktorých sa nedostane nik bez „certifikátu kompatibility“ so súčasným vedením. Vláda „jednej strany“ – ako ju poznáme z minulosti – ako vyšitá…
Charta v teórii, anticharta v praxi
V zmysle príslovia „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“ sme takéto ľúbezné spevy mohli po prvýkrát počúvať pred voľbami 2018, keď sme napríklad v tzv. Charte 2017 čítali (pozri texty kurzívou):
„Vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov…
vyzývame k takej zmene štruktúry ECAV na Slovensku, ktorá zodpovedá tomuto princípu decentralizácie.“
Ako sa v súčasnosti „decentralizuje“ – to sme v praxi mohli vidieť v návrhu právnej reformy, poznačenej, naopak, silnou centralizáciou, ktorá však na synode našťastie neprešla. To isté sme mohli vidieť aj v novom návrhu financovania cirkvi, a to vo vytvorení tzv. fondu zabezpečenia. Namiesto toho, aby sa štátny príspevok decentralizoval na zbory a platy ich farárov, naopak, vidíme agresívnu snahu vedenia ECAV získať zo zborov ďalšie peniaze do centra. Legislatíva a financie patria medzi dva základné piliere každej organizácie, a teda kde inde by sa mala decentralizácia prejaviť v praxi? Pokrytectvo založené na zásadnom rozpore medzi teóriou a praxou, medzi sľubmi a realitou, tu nadobúda naozaj obludné rozmery!
„Vyzývame k zmene ustanovení o kandidačných poradách, ktoré rôznymi manipuláciami oberajú čestných a bezúhonných ľudí o ich právo byť volení.“
Nové vedenie ECAV, ktoré sa ujalo moci práve po takýmto spôsobom zmanipulovaných voľbách, by skôr mohlo povedať, že zákon, ktorý ešte za starého vedenia presadili, ešte ďalej (v tom zlom slova zmysle) zdokonalili a začali ho aktívne a pravidelne používať – na škodu Evanjelickej cirkvi! Na rozdiel od pôvodného zákona totiž už nie je potrebné uviesť ani dôvod, prečo kandidačná porada kandidáta vyradila! Takýmto spôsobom postupne vyradila všetkých kandidátov, ktorí sľubovali, že s nekalými praktikami vo voľbách či pri správe majetku treba skončiť. Snáď v každých voľbách po roku 2018 bol vyradený minimálne jeden takýto kandidát! Ak existuje niečo ako hmota a antihmota, resp. prísľub, že ja s podvodmi zatočím, no pritom ich ešte viac podporujem, tak je to presne tento prípad!!!
„Trvalo pracovať na obnove morálneho kreditu našej cirkvi, jej dôveryhodnosti, a tak deklarovať a posilňovať reformačné zameranie cirkvi, aby sa nestalo, že reformácia zostane len na papieri.“
Slová „Vaša Svätosť“, ktoré generálny biskup ECAV adresoval pápežovi pri návšteve Slovenska za Ekumenickú radu cirkví v SR hovoria samy osebe dosť výstižne. Lenže ani to zrejme nie je náhoda, keďže krátko nato dostali duchovní ECAV pozvánku na Teologickú konferenciu ECAV 2021 na tému „Ekumenický pohľad na reformáciu“, kde si stačí pozrieť zoznam prednášajúcich (vrcholní predstavitelia Katolíckej cirkvi na Slovensku, ale aj v zahraničí), a hneď vám bude všetko jasné. Namiesto toho, aby sa duchovní v tejto náročnej dobe povzbudzovali v pravom učení a vierouke, a tak zostali verní odkazu reformácie, nové vedenie ECAV presadzuje jednotu bez ohľadu na učenie. Podobne ako vo vzťahu k hriechom vo vnútri cirkvi zdôrazňuje jednotu pred pokáním a nápravou!
„Odmietame účelové disciplinárne konania s neprimeranými postihmi.“
Pri hodnotení tohto výroku nájdeme hneď dva pochybenia. Po prvé preto, že za „starého“ vedenia takéto neprimerané postihy neexistovali. A po druhé preto, lebo hneď po nástupe nového vedenia sa začali. Ako žiarivý príklad pokrytectva môžeme uviesť disciplinárne konanie proti Jánovi Meňkymu, ktorý bol za načas neodovzdanú zápisnicu z konventu podmienečne vyzdvihnutý z úradu. Každému súdnemu človeku, ktorý situáciu v ECAV aspoň trocha pozná, musí byť jasné, že to, čo vedeniu cirkvi naozaj vadí, sú kritické názory Jána Meňkyho. Takéto správanie Mariána Damankoša a Martina Chalupku v tomto prípade, ale aj pri vyraďovaní nepohodlných kandidátov pred voľbami, je síce prejavom lojality k novému vedeniu ECAV, ale zároveň je popretím pravdy a morálky, kde takýto prístup vyslovene škodí Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania!
Ak hovoríme o neprimeraných postihoch, môžeme tiež spomenúť – vo svojej podstate bezdôvodné odoberanie titulov a biskupských krížov Milošovi Klátikovi a Milanovi Krivdovi. A podobných prípadov by sa našlo viac…
„Želáme si, aby celocirkevná tlač a médiá boli názorovo pluralitné, aby poskytovali vyvážený obraz o dianí v cirkvi…“
V súčasnosti, po voľbách, v ECAV skôr platí, že keď si nevytvoríte nové médium, „ani pes po vás neštekne“. Napriek viacerým pokusom sa nik z názorovej opozície do EPsT nedostane, pričom toto médium nepochybne patrí do kategórie „celocirkevná tlač“ – aspoň teoreticky. Aj tu môžeme hovoriť o úplnom popretí predvolebných sľubov, keď sa niektorí z bývalých manažérov a členov predstavenstva Tranoscia dokonca musia domáhať práva na odpoveď súdnou cestou! To sa týka napríklad správy predstavenstva Tranoscia za rok 2019, ktorá bola zverejnená v EPsT bez toho, aby sa proti uverejneným nepravdám, urážkam a invektívam druhá strana mohla vôbec brániť.
„Odmietame prenasledovanie názorových oponentov vedenia cirkvi a kritiky na cirkvi. Naopak, konštruktívnu kritiku a napomenutia prijímame ako základ bratskej a sesterskej lásky a prijatia.“
Prečo sme potom boli – a do dnešných dní sme – svedkami vyhadzovania z výborov, ohovárania dokonca aj cez pastierske listy, vykonštruovaných disciplinárnych stíhaní a súdnych sporov? To sa týka aj nepravdivých obvinení z korupcie či snahy o krátenie príplatku (KVP) duchovným, ktorí sú združení v Asociácii slobodných zborov. Čo má s bratsko-sesterskou láskou a prijatím spoločné odmietnutie akejkoľvek komunikácie a prijímanie jednostranných uznesení (o nás bez nás) namierených proti Asociácii slobodných zborov?
Veď v Asociácii v praktickej rovine požadujeme „len“ objasnenie a vyvodenie dôsledkov z majetkových káuz (uvedených o. i. v synodálnej správe schválenej na Synode ECAV 2019!) a slobodné voľby bez protizákonného vyhadzovania kandidátov, čo je požiadavka identická s vyššie uvedeným textom charty 2017! A pritom už na Synode 2019, necelý rok po prevzatí funkcie, nemal Ivan Eľko problém vyhlásiť, že my „my chránime túto cirkev paradoxne práve tým, že nekomunikujeme“. Môže existovať ešte väčšia sprenevera proti vlastným sľubom, resp. ešte väčšie pokrytectvo a rozpor medzi tým, čo nové vedenie pred voľbami vyhlasovalo, a tým, čo teraz robí?! Asi nie!
„Túžba po moci, majetku, ovládaní druhých a zneužívanie spoločenského postavenia, sú prejavmi osobného zlyhania jednotlivcov aj organizácií, nielen svetských, ale aj cirkevných.“
To sú nepochybne prorocké slová, niet k nim čo dodať. Vidíme to v ECAV, v Reformate, na Sigorde aj v Evanjelickej diakonii. JE TO PRESNE TAK.
Lenže odhaliť a pomenovať problém nestačí. To urobilo už predchádzajúce vedenie! Je potrebné tieto problémy riešiť!
Nepochybujeme o tom, že zopár vyššie uvedených citátov až príliš jasne a bolestne pripomína nielen falošné predvolebné sľuby, ale aj zúfalý stav a úpadok Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Veríme, že evanjelici, ktorým na cirkvi záleží, si to budú pamätať, a nedovolia, aby tí, ktorí sa spreneverili vlastným vyhláseniam, ale aj hodnotám Evanjelickej cirkvi, dostali opäť k moci. Pretože po tomto zlyhaní nemajú vo vedení ECAV čo robiť!
Na záver iba pripomíname, že „Chartu 2017“ podpísali okrem iných aj Ivan Eľko, Ján Brozman, Vladimír Daniš, Jaroslav Mlynár, Branislav Rybnikár aj ďalší členovia Generálneho presbyterstva ECAV a Synody ECAV, ktorí sú za tento stav spoluzodpovední!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy