Dr. Martin Luther
„Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
Evanjelium podľa Lukáša 23, 33 – 34
Utrpenie Ježiša Krista máme odlišovať od druhých utrpení
Prehovorme najprv o modlitbe Kristovej za Jeho nepriateľov. Lebo nemáme hľadieť iba na skutok tohto Muža, ale musíme počuť aj slová, ktoré káže a v ktorých vysvetľuje svoje konanie a utrpenie. Lebo to je dôležité, aby sme odlišovali toto utrpenie od každého iného ľudského utrpenia nielen pre osobu Krista Ježiša ako večného Boha, ktorý stvoril a učinil zem i všetko, ale aj pre príčiny Jeho utrpenia a pre úžitok a ovocie, ktoré žiadne iné utrpenie nemôže priniesť. Lebo On netrpí pre seba, ale pre nás, aby nás vyslobodil a zbavil hriechu a smrti. To vidíme aj z Jeho slov, ktoré si má každý kresťan zachovať a držať v srdci ako najvyšší poklad a potešenie.
Kristova modlitba na kríži
Lebo tak hovorí Lukáš: „… tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Sú to krátke slová, ale veľmi potešujúce. Lebo tu na Krista vo vzduchu visiaceho musíme tak pozerať, že koná svoj pravý kňazský úrad a dielo, pre ktoré prišiel na svet, aj s modlitbou. Lebo ako u Jána 17, 19 hovorí: „A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde,“ a u Jána 10, 11: „svoj život kladie za ovce.“ Podobných výpovedí nájdeme viacej, ktoré všetky svedčia, že Jeho utrpenie je utrpenie za nás a nie za seba alebo pre seba. Svoju obeť prináša s modlitbou, aby Otec odpustil hriech tým, ktorí Ho križujú, aby každý videl, prečo On podstúpil kríž, a tým sa potešoval.
Akú ozdobu má náš kňaz Kristus?
To je tá pravá kňazská ozdoba nášho drahého Krista Pána, že On nielen trpí, ale aj prosí za hriešnikov. Áron v zákone mal tiež svoju kňazskú ozdobu. To bola nádherná ozdoba. Ale Kristova kňazská ozdoba je v tom, že On tu visí, nemajúc ani nitky na tele, a predsa koná svoj kňazský úrad najlepšie, modliac sa za svojich nepriateľov. Pri Jeho hlave bol nápis, že je kráľ židovský. Ale ten, kto chce poznať, akým je On kráľom, len nech si Ho dobre obzrie a zistí, že namiesto purpuru je celé Jeho telo krvavé, ranami a modrinami pokryté, a namiesto koruny má do hlavy vbité tŕnie. Takého kňaza a kráľa nájdeme tu na kríži, kráľa, za ktorého sa svet hanbí, opovrhuje Ním, nechce Ho uznať za kráľa ani za kňaza, ako vraví Izaiáš: „Videliť jsme jej, ale nic nebylo videtí toho, pročbychom Ho žádostiví byli. Nejpohrdanejší zajisté a nejopovrženrjší byl z lidí, muž bolestí, a kterýž zkusil nemocí, a jako ten, pred ním každý ukrýva tvář svou, nejpohrdanější, pravím, pročež sme Ho za nic nevážili.“
No nech sa to zdá svetu a telesnému zraku akokoľvek, predsa to má byť našou najmilšou, najvyššou ozdobou, že tento kňaz sám obetuje svoje telo a krv na kríži, na nečestnom a zlorečenom mieste. Lebo voly, kravy, teľce boli obetované v chráme na posvätnom oltári. Kristus sa však obetuje na neposvätenom mieste, prekliatom oltári, lebo šibenice a krkavčie kamene sú ešte vždy strašné, nečestné miesta. Lebo tak stojí u Mojžiša: „Zlorečený, kto visí na dreve.“ Tomuto kňazovi nedoprajú k Jeho obeti to miesto, ktoré mali kravy a teľce. A to všetko pre nás, aby sme poznali, že priniesol úplnú a dostatočnú obeť za naše hriechy. Nikto s Ním nemá súcit. Keď si žiada piť, podajú Mu ocot s myrhou. Keď volá k Bohu o pomoc, prekrútia Jeho slová a posmievajú sa Mu, že Eliáša volá. Tak celkom Ho mali za zlého a nečestného.
Tak sa stalo tomu Kňazovi pri Jeho obeti, že Ho mali za toho najhoršieho, najškodlivejšieho človeka, a odpravili Ho ako zlodeja a vraha. Pritom boli takí zatvrdilí, že nemali žiaden súcit ani milosrdenstvo. Slovom, všetky kliatby boli nad Ním vyrieknuté, bol popravený ako zločinec a priniesol svoju obeť na tom najhanebnejšom mieste. Pre nás sa to stalo, lebo naše hriechy to tak zaslúžili. Preto, keď je v takej núdzi a mukách, viac Mu záleží na našej biede než na Jeho utrpení. Lebo počujeme, že On sa skôr modlí za nás hriešnikov než za seba samého, aby nám bol Boh milostivý a odpustil nám naše hriechy. Túto modlitbu oznamuje List Židom 5, 7: „V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.“
Kristus prosí za všetkých hriešnikov
Týmto utrpením a modlitbou sa potešujme. Lebo práve tak, ako trpí, tak sa aj modlí nielen za tých, ktorí vtedy boli proti Nemu, ruky na Neho položili a na kríž Ho pribili, ale aj za nás. Lebo tamtí boli len sluhovia a paholci našich hriechov. Lebo keby moje a tvoje hriechy neboli Krista na kríž zavesili, nuž by Ho tamtí iste nechali na pokoji. Ale pretože Kristus ako kňaz aj Baránok Boží vypláca za smrť a hriech celého sveta svojou obeťou, preto páchajú na Ňom násilie Židia i pohania. Preto sa On modlí aj za nás, ktorí sme svojimi hriechmi zapríčinili Jeho smrť na kríži.
Preto považujme šibenicu a kríž Kristov nie ináč ako oltár, na ktorom Kristus svoj život obetuje, konajúc svoj kňazský úrad s modlitbou, aby sme boli zbavení hriechov a vyslobodení od večnej smrti. Lebo ten, kto odníma hriech, odníma aj smrť. To vykonal Kristus na kríži a zmieril nás s Bohom bez našich skutkov svojím vlastným utrpením, stanúc sa pre nás zlorečenstvom. Modlil sa za hriešnikov a zomrel na kríži pre naše hriechy. Za to Mu máme ďakovať. Amen.
„A viedli aj iných dvoch zločincov, aby ich popravili s Ním. Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Oni si však delili Jeho rúcha a hádzali o ne lós. A ľud stál a díval sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot, hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! Bol nad Ním nápis po grécky, latinsky a hebrejsky: Tento je kráľ židovský. A jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal Ježišovi: Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu Ježiš: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“
Evanjelium podľa Lukáša 23, 32 – 42
Ozdoba nášho Krista Pána
Preto otvorme oči a pohliadnime na nášho Kňaza, Krista, v Jeho pravej ozdobe. Očami na Ňom nenájdeš žiadnu ozdobu, lebo vidíš, ako hanebne, biedne a žalostivo tu visí. Ale pozri Mu do srdca, tam nájdeš takú ozdobu a poklad, za ktorý Mu nebudeš môcť nikdy dostatočne ďakovať.
- Poslušnosť Bohu Otcu
Lebo najprv je ozdobený tou najväčšou, srdečnou poslušnosťou k svojmu Otcovi. Jemu ku cti sa nechal opľuť, zbičovať, umučiť. Túto ozdobu nemôže vidieť v tomto živote. Ale toľko predsa vidíme, že všetky perly, drahocennosti a kusy zlata sú oproti nej nič.
- Láska k blížnym
Druhou ozdobou je tá najväčšia láska k nám, keď Pán si tak málo váži svoj život a utrpenie, takmer nemysliac na to, pretože Mu toľko záleží na našej veci a potrebe, prosiac skôr za nás, ako za seba. Ktože by dokonale pochopil túto lásku? Veď Pán má k nám horiace srdce a vo svojom najväčšom utrpení, v mukách a potupe zaujal postoj, akoby to nevidel a necítil, mysliac, vidiac a starajúc sa len o tvoju a moju biedu, potrebu a bolesť srdca. To je iste veľká, vážna láska, keď, pamätajúc na svojich priateľov, celkom zabudne na svoje nebezpečenstvo, bolesť a škodu. Takú majú rodičia k svojim deťom, keď sa rútia cez plamene, aby ich oslobodili. Tu je láska taká veľká, že srdce nemyslí na vlastnú potrebu, a chce len pomôcť dieťaťu. Tak horí aj srdce nášho drahého Krista Pána, keď putuje cez oheň utrpenia a láskavo a milosrdne nás z neho vytrhne.
To je pravá ozdoba, ktorou je ozdobený náš najvyšší a večný Kňaz. Navonok ju nevidíme, ale vnútorne áno a Jeho slová svedčia o tom, že ju má v srdci. Tak vnímajme všetko Jeho utrpenie, pochopiac a nedajúc si vziať, že sa Kristus za nás obetoval a len na tom Mu záležalo, aby nás vyslobodil. Beží za nami a uchvacuje nás skrze všetko utrpenie ako cez oheň. Toto potrebujeme vedieť nielen pre naše potešenie, ale aj na posilnenie proti jedu diabla, ktorý vlieva pápež do ľudí, chcejúc ich do neba priviesť skrze vlastnú spravodlivosť, skutkami a zásluhami. Ale keby sme to mohli vykonať našimi skutkami, načo by bol trpel Kristus, Syn Boží?
Jedine Kristus pomáha s odpustením hriechov
Slovo svedčí, že Kristus prináša v obeť svoje telo a život vo všetkej poslušnosti a trpezlivosti a prosí svojho Otca, aby nám bol milostivý a odpustil nám. To dostatočne svedčí o tom, že svojimi skutkami by sme to nemohli dokázať. Lebo tu sa to deje nielen ústami, ale aj skutkami a činom. To sme potrebovali, aby sme dostali pomoc z hriechu, lebo odpustenie hriechov nie je také jednoduché, ako sa domnievajú pápeženci. Je to ľahká vec: nasadiť si kutňu, mnoho bdieť, postiť sa a spievať. To všetko sa dá dobre spraviť. Ale pri odpustení hriechov musí byť niečo väčšie ako skutky. Boh ma ťažko vypočuje len pre moje postenie, bdenie, modlenie. Ale je to tak, ako hovorí Izaiáš: „Ale On bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj.“
Rozdiel medzi našimi a Kristovými skutkami
Sami pápeženci museli uznať, že utrpenie a smrť Krista Pána je niečo celkom iné ako moja modlitba, moje dobré skutky, muky, almužny a pôsty. Kto položí toto za hriechy, ten sa z nich nevyslobodí. K tomu prináleží druhý muž, druhé skutky a zásluhy, ako Izaiáš jasne hovorí. Kto vyzdvihuje svoje zásluhy a používa ich proti hriechom, ten potupuje smrť, obeť a modlitbu Kristovu, považujúc svoju obeť a modlitbu za rovnú Kristovej. Takej ohavnosti sa veľmi varujme.
Dvojakí hriešnici
Kristus sa však modlí nie všeobecne, ale rozlišuje a uvádza tých, za ktorých prosí, hovoriac: „Otče, odpusť in, lebo nevedia, čo činia.“ Poukazuje teda na dvojakých hriešnikov.
Vedomí hriešnici
Niektorí vedia, že páchajú neprávosť, a predsa ju konajú bez všetkého strachu. To znamená, že hrešia proti Duchu Svätému, lebo zotrvávajú vo vedomých hriechoch, nevyznávajú ich, neustupujú od nich ani neprosia o ich odpustenie.
Tak robia teraz pápeženci, ktorí vedia, že naše učenie je pravé, že Kristus prikázal prijímanie celej sviatosti, chlieb aj víno, nezakázal manželstvo, obeť pri omši neustanovil, a predsa nás pre tieto články viery zatracujú ako kacírov a trestajú preto svojich poddaných. Tí hrešia vedome.
Podstata týchto hriechov je taká, že nemôžu byť odpustené, lebo sú namierené proti odpusteniu hriechov, keďže nechcú od nich upustiť a vyznať ich. Lebo odpustenie hriechov vyžaduje oboje: i vyznanie, i upustenie od nich.
Nevedomí hriešnici
Druhí hriešnici sú nevedomí. Nie je to síce tak, akoby Dávid nevedel, že je hriech odňať Uriášovi ženu a dať ho zabiť. On to dobre vie, ale hriech a diabol ho tak prudko napadol, že zhrešil prv, než by si rozmyslel, čo robí. A potom to vyzná, ľutuje, chce, kiež by to nebol urobil, a žiada milosť. Také hriechy máme všetci, že ľahko padneme, znenazdajky, súc posotení, niekedy zo strachu ako Peter, niekedy z nepredvídavosti a hlúposti, inokedy z domýšľavosti. Tieto hriechy prehltol Ježiš na kríži a za ne sa modlil, lebo sú to nahé, pusté hriechy, ktoré nie sú proti milosti, keď ich uznáme, vyznáme a prosíme o odpustenie. Tak často vidíme, že smilnici a lotri, vrahovia a iní zlí ľudia dostanú milosť, lebo vedia, že spáchali krivdu, a chceli by ju napraviť.
Tieto vyznateľné hriechy majú medzi sebou a Bohom Kristovu obeť, preto nám ich Boh nepočíta. Ale tamtí, ktorí vedome a samovoľne nechcú inak robiť a svoje hriechy ešte aj zastávajú, tí hrešia proti Duchu Svätému a zapierajú milosť Božiu. Za týchto Kristus na kríži neprosí, ale za tých, ktorí nevedia, čo činia, a padajú zo slabosti. Tí nech sa potešujú touto obeťou a modlitbou v tom vedomí, že sú im hriechy odpustené, lebo za nich sa Kristus modlil a iste bol vypočutý.
O tom nepochybujme, ale tomu sa tešme a radujme.
Toľko v krátkosti o Kristovej modlitbe na kríži, v ktorej On oznamuje, prečo trpí: Aby nevedomí hriešnici, ktorí svoje hriechy ľutujú, mali milostivého Boha, ktorý im odpustí hriechy. Amen.
„Jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: Či nie si Ty Kristus? Zachráň seba i nás! Ale druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, a si celkom tak odsúdený! A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého. Potom povedal Ježišovi: Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Odpovedal mu Ježiš: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!“
Evanjelium podľa Lukáša 23, 39 – 43
Lotor vie, že je hriešnik
Najprv je podivné, že ten úbohý človek netají svoje hriechy. On vie, že zhrešil, a, majúc pre svoje hriechy podstúpiť smrť, nemôže sa pochváliť pred Bohom žiadnym dobrým skutkom ani zásluhou, ako hovorí svojmu druhovi a karhá ho, že zlorečí Kristovi. Hovorí: „A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme popáchali, ale Tento neurobil nič zlého.“ Tu počuješ, čo o sebe sám vyznáva, že on si tú potupnú smrť zaslúžil. Udivujúce však je, že hoci pre svoje hriechy mal dôvod sa strachovať pred Bohom, predsa sa chytá nádeje, že vojde do Božieho kráľovstva.
Lotor vyzná Krista a nepohorší sa na Ňom
Je to tiež veľký div, že tento jediný človek sa nedá strhnúť veľkým pohoršením, keď sa celá jeruzalemská rada, svetská i duchovná správa posmieva a rúha Kristu Pánovi. Najvyšší v duchovnej správe hovoria: „Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený.“ Vojaci robia tak isto: „Ak si kráľ židovský, zachráň sa!“ Jeden zo zločincov, ktorí tam viseli, rúhal sa Mu a hovoril: „Či nie si Kristus, zachráň seba i nás!“ Toto nie je žiadosť o pomoc, ale rúhanie a posmech. Celý svet sa pohoršuje na Kristovi, ktorý visí na kríži, a nemá Ho za nič, lebo sami učeníci, z ktorých niektorí stáli pri kríži, nemali žiadnu nádej.
Jedine úbohý vrah na pravici, ktorý visí vedľa Krista, premôže pohoršenie a má odvahu nazvať Krista Pánom a Kráľom. Preto karhá a usvedčuje celý svet zo lži, nepozerá na to, čo si o Ňom druhí ľudia myslia alebo vravia, a vyhlasuje Ho za večného Kráľa. Lebo tak znejú jeho slová: „Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ten vrah Ho nazýva Pánom a hovorí, že má kráľovstvo, a žiada si, aby sa rozpomenul na neho, keď tam príde. Bolo to v tom čase, keď sa žiaden z nich nemal dožiť večera. Preto vidíme, že verí, že Kristus je Pánom iného, večného života. To je veľká, znamenitá viera a slávne vyznanie vtedy, keď celý svet má Krista za nič a pochybuje o Ňom.
Kristus má svoju cirkev, ktorá Ho vyznáva
Tak udržuje Boh svoju kresťanskú cirkev až dodnes. Keď aj všetci odpadnú: cisár, kráľ, pápež a biskupi, predsa Boh zachová stádočko, ktoré má Jeho Ducha a vyzná Ho pred svetom. Keď učeníci, spolu s druhými, ktorí utekajú od Krista, Ho zo strachu zapierajú, neveria v Neho a nevyznávajú Ho, musí predstúpiť vrah, aby vyznal Krista, kázal o Ňom, poučoval druhých, za koho Ho majú považovať a ako sa Ním potešovať.
Lebo Boh nenechá Krista bez ľudí, nech je to hoci zlodej na šibenici alebo vrah na kolese.
Akú má Kristus cirkev?
Preto je potešiteľná udalosť, kde vidíme, akých ľudí má Kristus, ktorí sú pri Ňom a ktorým On udeľuje milosť. Sú to hriešnici vyznávajúci hriechy a prosiaci o milosť. Tí dosiahnu milosť a odpustenie hriechov. Lebo ako sa Kristus na kríži za nich modlil, tak to tu skutkom dokazuje, odpúšťajúc hriechy.
A to je jeho prvý skutok, že lotra – vraha vykúpi z hriechu a večnej smrti. Udelí mu spásu.
Kristus trpí za hriešnikov
Buďme si istí a nepochybujme, že Kristus sa na kríži obetuje za hriešnikov, nestalo sa to kvôli svätým a pobožným. Lebo prišiel, aby volal k pokániu, ako sám hovorí v Matúšovi 9: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí.“
Preto, kto si myslí, že príde do neba ako svätý, bezhriešny, ten sa klame. Lebo kto nechce byť hriešnikom, ten nepotrebuje Krista Pána, lebo On nezomrel pre seba, ale pre hriešnikov.
Preto majme túto udalosť pred očami: On spraví z vraha na šibenici svätého a nenechá ho v hriechoch ani v zahynutí. Nerobí to preto, že má zaľúbenie v hriešnikoch, alebo preto, aby sme v hriechoch zotrvali a pokračovali. Nie, lebo On trpí za hriešnikov, nechce, aby ďalej takí zostali, ale aby boli pobožní a svätí. Aby sa obrátili, ako vidíme na lotrovi, ktorý sa obráti a samého seba obviňuje z hriechu, ale dúfa, že mu hriechy v živote večnom nepoškodia a že bude žiť s Kristom Pánom.
Hriešnici sa majú obrátiť a nepokračovať v hriechoch
Tak sa z vraha stáva úplne iný človek a jeho smrť, ktorú si potupne zaslúžil, sa teraz stáva službou Bohu. Potom netrpí ako vrah, ale ako pravý svätý, lebo zomiera v pravom vyznaní a v dôvere srdca v milosť Božiu skrze Krista a úprimne ľutuje svoje hriechy. A keby ho Boh ponechal pri živote, nikdy by nerobil to, čo predtým. Táto viera v Krista ho robí nielen svätým, ale privedie ho aj do raja a k životu večnému, ako mu Kristus Pán sľubuje: „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji!“
Tento príklad nasledujme a nemyslime si ako bezbožní ľudia: Ja budem hrešiť, aby ma Kristus vykúpil a na mne dokázal svoju milosť. Nie, v žiadnom prípade. Ale zmýšľajte takto: Ja som sa v hriechoch narodil, som plný nečistoty a zlých žiadostí, preto nesmiem začínať s hrešením, aby som sa mohol vychváliť za hriešnika. Ja som od počiatku hriešnik. Ležím vždy v hriechu smrti. Preto sa budem držať Toho, ktorý svojím utrpením zaplatil za hriešnikov a vykúpil ma svojou nevinnou smrťou od zaslúženej a dávno zavinenej smrti, zmieriac ma s Bohom.
Kto túto milostivú kázeň zneužíva, od hriechov neupustí, nevyznáva ich ani neľutuje, ten nech sa pozrie na toho prvého lotra po ľavici, na biskupov a žoldnierov, a nech zváži, čo svojím nekajúcim životom dosiahli a čo si zaslúžili. Lebo ak chceš mať úžitok z utrpenia Krista Pána a Jeho modlitby, musíš nasledovať spôsob druhého lotra, ktorý svoje hriechy vyznáva, prosí o milosť a Krista nazýva Pánom a Kráľom večného života. To nech nám dopraje náš drahý Kristus Pán. Amen.
Pripravil
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: wikimedia.org
Spätné odkazy