Veľký piatok
„Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi.“
Iz 53, 1 – 7
Dnešný deň nám pripomína vrchol Kristovho utrpenia – Jeho potupnú smrť na dreve golgotského kríža. Preto je Veľký piatok dňom hlbokého smútku všetkých veriacich. Každý rok sa vraciame k onej smutnej udalosti, ktorá sa stala pred viac ako dvetisíc rokmi a ostane navždy zapísaná do dejín ľudstva ako deň smutný, prežalostný, na ktorý nemôžeme zabudnúť.
Zvesť o trpiacom služobníkovi Hospodinovom sa od začiatku stretávala s nepochopením. Na prvý pohľad nebolo rozdielu medzi krížom Kristovým a krížom lotrov. Popravený stráca v očiach divákov úctu a vážnosť. Takéhoto počínania nebol ušetrený ani Ježiš. Počítali Ho medzi zločincov, posmievali sa Mu, vykrikovali na Neho, nech zostúpi z kríža. Vonkajší zjav nenaznačoval, čo sa na kríži deje. Prizerajúci sa akoby nechápali, že tu ide o tragický prípad neviny, o ktorom sa aj sudca vyznal slovami: „Ja na tomto človeku nenachádzam vinu.“ (L 23, 4)
Aj keď sa mohlo zdať, že služobník Hospodinov prijímal utrpenie a poníženie pasívne a všetko bolo v rukách tých, čo Ho bili a trápili, skutočnosť bola iná. Jeho pokora bola poslušnosťou v službe, ktorou Ho Boh poveril. Bola to služba zmierenia, ktorá si vyžadovala tú najväčšiu obeť. Ježiš pokorne trpel – nesťažoval sa. Jeho utrpenie bolo dobrovoľnou cestou, ktorú si sám vybral z poslušnosti voči Bohu, ktorý Ho poslal, aby svojou smrťou spečatil lásku Božiu k človeku a hriešnemu svetu.
Nestáva sa, aby súdený nevyužil možnosť svojej obhajoby. Ježiš však neprotestoval, lebo si bol vedomý, že nebude trpieť za seba, ale za nás, za naše hriechy, za naše viny. On stál na mieste, kde sme mali stáť my – lebo my všetci sme zhrešili. Pohľad na trpiaceho Krista odhaľuje hĺbku našej biedy a bohatstvo lásky, ktorá nás z tejto biedy vytrhuje a učí nás novému pohľadu na trpiaceho služobníka Hospodinovho.
Milí bratia a milé sestry, na hroby tých, čo priniesli obete za slobodu, prinášame kvety vďaky. Veľký piatok nás stavia pod kríž, aby sme precítili vďaku a upevnili sa vo viere, ku ktorej dospeli aj tí, čo stáli pred krížom: „Naozaj, Syn Boží bol tento.“ (Mt 27, 54) Amen.
Modlitba
Na Golgote Boh ukázal, ako veľmi nás má rád, skrze Krista nám ukázal, že je verný priateľ náš. Znášal hanu, poníženie, len aby nás zachránil. Otvoril nám dvere raja a miesto nám pripravil. Vzdajme Kristu úctu, chválu za milosť, čo nemá páru, veď tým zjavil svoju lásku ku človeku neskonalú. Amen.
Mgr. Ján Ďurov
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: wikimedia.org
Spätné odkazy