Veľká je tvoja viera

2. pôstna nedeľa

„Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! I ozdravela jej dcéra v tú hodinu.“
Mt 15, 28

Evanjelium 2. pôstnej  nedele rozpráva príbeh z krajov Týra a Sidona, kde sa Ježiš dostal pri svojom putovaní a kde sa stretol s kanaánskou ženou. Žena mala dcéru, ktorá prechádzala utrpením. V reči evanjelia utrpenie dcéry je označené „posadlá démonom“. Povedali by sme dnes, že bola psychicky chorá? Alebo inak nemocná? Rôzne sú príčiny ľudského utrpenia a nebolo to utrpenie len pre dcéru, ale aj – a možno predovšetkým – pre mamu. Vidieť vlastné dieťa v zdravotných ťažkostiach je možno väčším utrpením, než samotné ťažkosti dieťaťa. Mama hľadá pomoc. V jej blízkosti je Ježiš, o ktorom idú chýry, že vie pomôcť. Ide k nemu s prosbou a túžbou po záchrane dcéry. Ale Ježiš neodpovedá. Nevšíma si ju. Jej neodbytnosť však vadí učeníkom a prihovárajú sa za ňu, tiež prosia Majstra, aby ju odbavil – vybavil, niečo pre ňu urobil, aspoň sa s ňou rozprával.

„Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského“ je Ježišova odpoveď, ktorá vyjadruje Ježišovu obmedzenú pôsobnosť. Len pre určitý okruh ľudí.  Výlučnosť potom zaznie aj v krátkom rozhovore o chlebe určenom pre deti a nie pre šteňatá a o omrvinkách padajúcich z pánskeho stola. A vtedy zaznie Ježišovo: „Ó, žena, veľká je tvoja viera.“

V tomto príbehu o Kanaánke sú pre nás podané dve dôležité veci:  1. Je tu konkretizovaná pravda Pánových slov o tom, že kto hľadá, nájde – skutočnosti Božieho kráľovstva – nebeského sveta  sú na dosah každého človeka;  dôležitá je však túžba, chcenie a horlenie človeka po nich. 2. Kristus a Jeho svet patrí všetkým bez rozdielu;  akékoľvek obmedzovanie na vybranú skupinu je mylné.

1. Často prepadáme falošnému a povrchnému prístupu, čo všetko by sme mali dostať a mať akosi prirodzene samo od seba, Boh by nám to mal zabezpečiť, Pán by nám mal požehnať, akoby sme mali na to nárok už tým, že nás stvoril. Zdravie, dostatok, mier, porozumenie, múdrosť, silu, úspech, šťastie bez námahy, bez hľadania, bez nášho pričinenia. Ako keby si kanaánska žena doma sadla, počula o tom, že do jej kraja prišiel Ježiš a čakala, kedy príde do jej domu, aby pomohol jej dcére. Ako keby to bola predsa Jeho úloha a poslanie. Hľadať Ho, ísť za Ním, snažiť sa dostať do Jeho blízkosti, prekonať prekážky, nedopriať si pokoja, zápasiť? Ježiš v uznaní Kanaánkinej viery vyslovuje rozhodné ocenenie jej úsiliu. Ona vykonala pre záchranu a pomoc dcére všetko tak, ako to má človek, ktorý usiluje o Pánovo požehnanie konať.
2. Delenie ľudí na vyvolených a druhoradých nie je do Boha, ale od ľudí. Keby učeníci neboli dostali túto lekciu Kristovho mlčania, asi by sa boli ozvali hlasy, že čo je to za Mesiáša, ktorý si všíma pohanov, tých druhoradých. Ježiš sám vysloví námietky, ktoré bežne ľudia medzi sebou používajú, námietky onoho nadraďovania sa a s ním spojeného ponižovania iných. A potom pochváli tú, ktorá o nich dobre vie. Ukáže, že sú nemiestne a pomôže.

Príbeh o Kanaánke by nám mal slúžiť ako prostriedok vyháňania démona ľahostajnosti a povýšenosti, ktorý si nás veľmi rád osedlá, aby priniesol trápenie do nášho spolužitia s blížnymi.

Modlitba:

Pane, zostávaj s nami, aby sme Ťa mohli nachádzať každý deň a prijímať sa vospolok tak, ako si nás prijal Ty – bez výhrad a obmedzení.

Amen.

Mgr. Daniel Midriak
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com