Trojica Svätá. Sancta Trinitas.

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“

Tu znovu máme za čo Bohu ďakovať, že o tom vážnom článku viery máme tak jasné, pekné a spoľahlivé svedectvo z Písma Svätého, na ktoré sa môžeme odvolať, a diablovi i celému svetu odporovať. Nepotrebujeme sa spoliehať na ľudí, ale sám náš Pán Ježiš Kristus svedčí najjasnejšie, že Duch Svätý je večným všemohúcim Bohom. Ináč by neprikazoval krstiť v mene Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Pretože tak výrazne to prikázal, vyniká z toho nutne, že Duch Svätý je pravým večným Bohom, rovným v moci s Otcom i Synom od večnosti. Ináč by Ho Kristus v takom diele, na ktorom stojí odpustenie hriechov a život večný nepostavil vedľa seba a svojho Otca.

Tak teda veríme v jedného Boha, ale pri tom vyznávame, že tento jeden Boh, je Bohom Otcom, Bohom Synom, Bohom Duchom Svätým, a to od večnosti, a nie ako kacíri splietali, že tieto mená označujú iba jednu osobu, ktorá sa v rôznom čase inak javila. Ak sa tento článok viery zdá rozumu hlúpym, čo mňa do toho? Keby tu išlo iba o rozumkárčenie /sofistiku/, to by som mohol aj ja a možno lepšie ako Židia a Turci. Ale ďakujem Pánu Bohu za milosť, že sa o tom nehádam, či je tento článok viery pravdivý a v súlade s rozumom, ale vidiac, že ako stojí na Písme Svätom, verím Pánu Bohu viacej, ako vlastnému rozumu, a nič sa netrápim, ako to môže byť, že je iba jedna bytosť, a v tej bytosti tri rôzne osoby, Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý. Lebo tu sa nejedná o to, či je to pravda, ale či tak učí Božie slovo.

Ak takto hovorí Božie slovo, nič nepochybuj, ono ťa nesklame. A pretože, ako sme doteraz počuli, slovo Božie isto a jasne tak učí, a svätí otcovia tento článok viery tak hrdinsky vybojovali, zostaň pri tom, a nehádaj sa, ako Otec, Syn i Duch Svätý môžu byť jedným Bohom. Predsa, biedny človeče, hoci by si zobral na pomoc múdrosť všetkých mudrcov tohto sveta, nemôžeš vysvetliť, odkiaľ to pochádza, že sa smeješ alebo na desať kilometrov vidíš vysokú horu. Alebo povedz mi, čo sa deje, keď v spánku si akoby zomretý, a predsa žiješ? Najmenšie veci na sebe nedokážeme pochopiť a chceme prísť do neba a Boha v jeho majestáte našim rozumom pochopiť a preskúmať, kým On je. Čo robia naše oči, uši i ostatné údy v spánku, to môžeme bez akéhokoľvek nebezpečenstva diskutovať a špekulovať, ale článok viery o Svätej Trojici neznesie, aby sme ho rozumom pochopili, ako traja môžu byť jedno. Tu musíme jednoducho zostať pri slove.

A slovo nás učí o Ježišovi Kristovi, že je „obrazom Boha, prvorodeným všetkých stvorených veci,“ čo značí, že nie je stvoreným, ale večným Bohom, o čom tiež svedčí veľa výrokov v evanjeliách svätého Jána. „Všetko mi dal Otec. Kto mňa vidí Otca. Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne?“ Kto môže takému slovu odporovať? Boh sám oznámil, že niet rozdielu medzi Otcom a Synom, pretože Syn je od Otca splodený. Ako sa to deje, to nevieme. Toľko vieme, čo hovorí Písmo: že je prvorodeným všetkých veci stvorených, i obrazom Boha.“

V dobe Jána evanjelistu žil kacír menom Ceryntus, ktorý prvý sa postavil proti náuke apoštolov o Pánovi Ježišovi a rúhal sa, že nie je Bohom. Toto rúhanie sa tak rozmohlo, že evanjelista Ján, po iných evanjeliách musel napísať svoje evanjelium, a v ňom predovšetkým ako obranca božstva Kristovho proti Ceryntovi a jeho podporovateľom. Evanjelista Ján začína svoje evanjelium vysoko, akoby v nebi, a neopisuje veľa divov Kristových, ale tým viacej prináša Jeho učenie a reči, v ktorých Kristus Pán s veľkou mocou svedčí o sebe, že je pravdivým Bohom od Otca vo večnosti splodený, rovný Otcovi v moci, cti, múdrosti, spravodlivosti i iných božských prejavoch.

A tak článok viery o Svätej Trojici, najprv cez Písmo, potom cez zápasy apoštolov a cirkevných otcov, nakoniec cez divy až doteraz zostal zachovaný a naďalej zachovaným zostane. Nič teda nepochybuj, ale každodenne i my i naše deti vo „Viere všeobecnej vyznávajme, verím v Boha Otca, v Boha Syna i v Boha Ducha Svätého, a nerobme z toho iba jednu osobu“. K tomu tiež, pridané sú ku každej osobe jej diela, aby aj ten jednoduchý vedel rozlíšiť osoby, a predsa mal jedného, v svojej podstate nerozdielneho Boha. To sa káže v dnešnú nedeľu, aby každý vedel, že sme na toto učenie neprišli cez sen, ale z milosti Božej cez slovo Božie, i cez svätých apoštolov a otcov.

Modlitba:
Pomôž nám Pane Bože, aby sme v tejto náuke a viere nájdení boli tichí a zostali v nej až do konca. Amen.

Dr.Martin Luther
z kázania na nedeľu Svätej Trojice 1535
pripravil Ján Meňky

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: