14. nedeľa po Svätej Trojici
„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“
(Mt 7, 13 – 14)
Obraz dvoch ciest bol dosť rozšírený už v starozmluvnej dobe. Obraz cesty je znázornením spôsobu života toho-ktorého človeka alebo národa. Pán Ježiš tento obraz použil, aby si tí, ktorí Ho počúvajú, uvedomili tú bezpodmienečnú náročnosť života veriaceho človeka. Preto hovorí o ,,tesnej bráne a úzkej ceste“.
A pretože táto cesta – tento spôsob života vo vernosti Pánu Bohu – je namáhavá, málo je tých, ktorí na ňu vstupujú. Niežeby sa na ňu nezmestilo veľa ľudí, ale ľudia idú radšej po širokej ceste, na ktorej môžu bez sebakontroly a sebaobetovania ísť životom.
Ak je reč o o ľuďoch na ,,širokej ceste“ života, členovia cirkevných zborov majú dojem, že po nej idú tí, ktorí sú mimo cirkvi. Veď člen cirkvi určite musí byť ten, čo ide úzkou cestou k večnému spoločenstvu s Pánom Bohom. Ale nie je to tak. Aj člen cirkvi, dokonca i ten, ktorý chodí do kostola, môže byť tým, ktorý kráča pohodlnou, širokou cestou.
Je ľahké a pohodlné priniesť dieťa do kostola a ,,dať ho pokrstiť“. Je ľahké odpovedať na otázky: Áno, sľubujem. Ale je náročné potom, keď dieťa vníma hovorené slovo, sadnúť si s ním pravidelne, prečítať si s ním vhodnú stať z Biblie, vysvetliť mu význam biblických slov, preberať s ním to, čo urobilo, ako sa rozhodlo – vo svetle Božieho slova. Ale to by som ja – rodič – musel sám rozumieť tomu slovu z Biblie a pracovať na tom, aby moje poznanie rástlo. To je náročná práca ,,úzkej cesty“, a preto tak mnoho ,,kresťanských“ rodičov ide po širokej ceste: dajú dieťa starým rodičom, nech ho naučia aspoň nejaké modlitbičky, či pustia dieťaťu ,,náboženskú rozprávku“ a čakajú na školskú dochádzku, keď ho prihlásia na náboženstvo, a tam ho farár už naučí, čo treba. Omyl – nenaučí.
Je ľahké a dokonca aj ,,romantické“ zosobášiť sa v kostole. Ale je náročné potom – v každodennom spoločnom živote – skúmať, či konáme podľa Božej vôle, či sa rozhodujeme podľa Božej vôle, či sa k sebe správame podľa Božej vôle. Je náročné spoločne si čítať Božie slovo, navzájom sa posilňovať vo viere a v konkrétnych situáciách hľadať, ako sa zachovať, aby sme sa nespreneverili Božiemu slovu. Je náročné vyhradiť si čas na kresťanské spoločenstvo, kde môžeme rásť v chápaní Božieho slova. Preto tak mnoho kresťanských manželov prechádza na širokú cestu.
Je ľahké prísť k Večeri Pánovej a ,,správne“ odpovedať na spovedné otázky. Ale je náročné sledovať svoje slová, svoje reakcie, svoje postoje v každodennom živote, či obstoja pred Božím hodnotením. Preto tak mnoho členov cirkevných zborov odchádza po Večeri Pánovej do bežného života – po širokej ceste.
Široká a úzka cesta – to je obraz ľahkého a náročného. Je ľahké nebyť Ježišovým učeníkom a nedbať na Božiu vôľu, ale to vedie do zahynutia.
Je náročné žiť Božiu vôľu každý deň – v množstve situácií, keď musím hľadať, pýtať sa: ,,Čo je správne podľa Teba, Pane?“ Je náročné byť Ježišovým učeníkom – ale to vedie k životu.
Nie mnohí idú po úzkej ceste. Koľkokrát sme znechutení: klesá nám počet členov v cirkevnom zbore, čo bude s naším zborom?
Tu nejde ani tak o to, čo bude s naším zborom. Ide o to, ČO bude s mojím synom, s mojou dcérou, s manželom, manželkou, so sestrou, s bratom, so švagrom, s priateľom, so susedom, ktorí idú širokou cestou!
Byť malým cirkevným zborom – malým stádočkom – nie je problém: pozri Lukáš 12, 32. Problém je kráčať s mnohými po širokej ceste.
Modlitba:
Všemohúci Pane Bože, prosím Ťa o múdrosť a schopnosť rozpoznať, kedy sa vzďaľujem od Teba, kedy zľahostajnievam v poslušnosti Tvojej vôli, kedy si volím pohodlnú nečinnosť a nevšímavosť alebo sebecké upriamenie sa na to, čo chcem ja. Prosím Ťa o silu a odhodlanie k zásadnému presadzovaniu Tvojej vôle v mojom živote. Amen.
Mgr. Daniela Kissová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy