3. nedeľa po Zjavení

Suspírium: Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Amen. Ž 121, 1 – 2

„Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni, Hospodine, pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili. Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť? Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás!“
Jeremiáš 14, 7 – 9

Milí bratia a milé sestry!

Prežívame nedele po Zjavení Krista Pána mudrcom. V nich si pripomíname, že Boh sa zjavil a dal sa poznať tomuto svetu vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. No nemáme niekedy dojem, že aj keď medzi nami žije Boh dlho, je stále viac cudzejší?

Pravdou je, že pre väčšinu ľudí už nie je vítaný. Vzťah k Nemu je narušený a stáva sa pre nich príťažou. Mnohí ľudia tiež mlčia, keď sa ich spýtajú na vieru a nevedia takmer nič o Bohu, kvôli ktorému naši predkovia dokázali postaviť toľko kostolov, skoro v každom meste, či dedine.

Aj my, ktorí ešte niečo o tomto Bohu vieme, máme niekedy dojem, že sa nám stáva cudzím. Vieme o Ňom tak málo. Na jednej strane oslavujeme Jeho zjavenie, no na druhej strane máme dojem, že sa pred nami skrýva. Máme o Ňom toľko otázok a tak málo odpovedí.

Prepadajú nás podobné pocity, ktoré opísal prorok Jeremiáš v rozhovore s Bohom:

„Prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? Prečo si ako človek v rozpakoch, ako hrdina, ktorý nevládze pomôcť?“

Áno, prečo sa stále dejú strašné veci a Boh nezasahuje? Prečo sa zdá, že Boh už nemá záujem o človeka i o svoju cirkev?

Takéto obdobia, kedy si ľudia mysleli, že Boh ich už načisto opustil, už existovali. Už za proroka Jeremiáša, kedy boli mnohé politické nepokoje a vládlo i náboženské napätie. Tiež v prvých troch storočiach po Kristovi, kedy bol čas veľkého prenasledovania kresťanov. Alebo čas strašných vojen a čas veľkých hladomorov. Tiež minulé storočia, kedy boli mnohí ľudia presvedčení o tom, že Boh sa zoči-voči pokroku čoskoro stane nadbytočným, a skôr či neskôr ľudský rozum dostane všetko pod kontrolu a nezostane nič nadprirodzené. Boli tiež časy, kedy mnohí ľudia verili, že cirkev vychádza z módy a vymrie s tými niekoľkými nenapraviteľnými starými ľuďmi, ktorí boli ešte zbožní.

Potom prišiel bod zlomu, ktorý žiaden politik, ani žiadna mocná osoba nevymyslela a nepredvídala; prišlo to ako dar od Boha. Boh sa tam ukázal ako silný hrdina, a človek si z Neho opäť mohol niečo všimnúť.

Veríme, že takýto zlom nastane aj v našej dobe. Lebo by sme mohli povedať, že

história sa opakuje. Lebo aj dnes sa dejú podobné veci. Ľudí trpia vojnou, chorobami, možno je len otázkou času, či aj nie nedostatkom potravín. Mnohí pociťujú biedu hmotnú i duchovnú. Viera v Boha vymiera. Cirkev sa zmenšuje. Cirkevné zbory sú tlačené k zemi, bojujú z posledných síl o finančné prežitie. Uskutočňujú sa mnohé nezmyselné, zarážajúce a mocenské rozhodnutia cirkvi. Ľudia strácajú vieru v súdnosť a spravodlivosť. Duchovno musí byť nahrádzané obyčajným ľudským bojom o prežitie.

Už vtedy za Jeremiáša bolo veľa zbožných ľudí smutných, že Boh to príkorie jednoducho znášal. Že sa dokázal pozerať na toľkú nespravodlivosť a biedu. Možno nariekali s Jeremiášom: „Prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah?“ Ale potom Duch Boží nohých posilnil vo viere, prebudil k istote o Božej prítomnosti a dal im radostnú istotu o svojej blízkosti. Posilnil ich aj vedomím, že Jeho slovo v Biblii je pravdivé a spoľahlivé.

Takéto otázky, prečo, pravdepodobne trápili Boží ľud po celé veky. Tak sa pýtame aj my dnes. O to viac venujme pozornosť odpovedi, ktorú nám Pán Boh prostredníctvom svojho proroka dáva.

Jeremiáš sa modlil: „Ak naše viny svedčia proti nám, zasiahni Hospodine pre svoje meno, lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili.“ Keď sa Boh stáva cudzím a keď sa nám zdá veľmi vzdialeným a bez záujmu o nás, je to pre náš hriech. Dalo by sa to povedať aj takto: Potom je to preto, že sme sa my odcudzili Bohu. Lebo, keď sa nám darí, myslíme si, že sa bez Boha zaobídeme a necháme Ho byť okrajovou postavou v našom živote. Ale keď sa nám nedarí, fňukáme, ako málo o Ňom vieme. Potom túžime po Jeho pomoci a sme podráždení, keď neprichádza okamžite tak, ako sme očakávali. Namiesto toho by sme si mali najskôr priznať, že Boh sa nám stal cudzím, pretože sme sa Mu odcudzili my. „…lebo nesčíselné sú naše odpadnutia; proti Tebe sme zhrešili.“

No, Jeremiáš sa modlil aj slovami:

„Však Ty si uprostred nás, Hospodine, a Tvoje meno nosíme. Neopúšťaj nás!” Pán Boh slávnostne sľúbil svojmu vyvolenému národu, Si môj. A nám, ktorí sme pokrstení a povolaní menom nášho Pána Ježiša Krista, sľúbil: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta!“ (Mt 28,20)

To znamená, že aj v časoch súženia sa môžeme s dôverou držať nášho Boha. Zasľubuje nám svoju prítomnosť uprostred choroby, nedostatku, zlých a ťažkých životných situácií. Rátajme s Jeho blízkosťou i teraz v týchto nepriaznivých časoch pre nás obyčajných ľudí i pre cirkev. On je našou jedinou pomocou.

A nikdy nezabúdajme, že Božia pomoc sa veľmi často deje v skrytosti, a nám sa zdá presný opak, akoby Boh na nás zabudol. Veď vieme, že Pánu Bohu sa zaľúbilo vykúpiť nás v zdanlivej bezmocnosti, totiž utrpením a smrťou svojho Syna Ježiša Krista na kríži. Takto môžeme vidieť, že tu nejde o ľudskú pomoc, ale o pomoc Božiu. Amen.

Modlitba:

Drahý náš nebeský Bože, veľakrát vo svojom živote, ale najmä v týchto nepriaznivých časoch cítime, že si nás opustil, že si od nás ďaleko. Neuvedomujeme si pritom, že to naše hriechy nás od Teba vzďaľujú. O to viac Ti ďakujeme, že nás hriešnych a nevďačných ľudí neopúšťaš, ale stále sa o nás zaujímaš, i keď náš záujem je neraz chladný a odmietavý. Ďakujeme Ti, že Ti na nás záleží, že sa nás ujímaš v našich ťažkostiach, že si uprostred nás, aj keď Ťa nevidíme. Pomôž nám, Ťa lepšie spoznať, aby sme Ti lepšie rozumeli, poznávali Tvoju svätú vôľu a žili životom, ktorý bude Tebe na česť, radosť a slávu a našim blízkym ako dobré svedectvo života. Ďakujeme, že naše prosby vypočúvaš a že budeš konať pre naše dobro. Amen.“

Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: pixabay.com