Nežijeme ľahkú dobu. Dusivá atmosféra v štáte, cirkvi, obavy z pandémie i obavy v ekonomickej oblasti sa nás každodenne dotýkajú. No ani tak nemá u nás vládnuť beznádej a zúfalstvo. Apoštol Pavel nám môže slúžiť ako príklad.

Keď loď, na ktorej sa plavil, sa potápala a na lodi vládla beznádej, on dal spolu- cestujúcim dobrý príklad viery. Povedal:

„… buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu…“ (Sk 27) On vedel, komu patrí a komu slúži. Vzal chlieb, ďakoval Bohu a jedol. Svojím činom dal príklad, že verí Bohu. Ďalej čítame, že dobrá myseľ sa vrátila všetkým a zúfalí, roztrasení námorníci ho nasledovali a začali sa chystať na záchranu. Ruky bez nádeje opäť začali konať a na lodi zavládol iný duch, duch ná- deje a viery v dobrý koniec, čo sa neskôr aj naplnilo. Viera v Boha ho nesklamala.

Veriť Bohu a konať

Uvedená udalosť je príkladom pre veriacich i cirkev dnešných dní. Veriť Bohu a konať. Byť soľou a svetlom. Beznádej a zúfalstvo nemá miesta tam, kde vládne viera a dôvera v Boha. Niektorí sú sklamaní z toho, čo sa v cirkvi deje. Je to boj dvoch nezmieriteľných táborov v cirkvi – ako to niektorí tvrdia? Takýto názor je absolútnym nepochopením – a to už chceným alebo nechceným – toho, čo sa v skutočnosti deje! Je to veľmi povrchné, primitívne zmýšľanie! Cirkev sa dopustila závažných pochybení (pozri článok Evanjelici zobuďte sa, ukradnú vám cirkev! v Lutheruse č. 40 – 41/2021). Cirkev sa zosvetštila, odklonila sa od svojho poslania, zablúdila. Odkrytiu tohto poblúdenia sa cirkevná mafia snaží prekaziť. Táto snaha bola a je evidentná. Jalové skutky tmy v cirkvi mali byť utajené. Preto bolo niektorým zabránené kandidovať, preto sa porušovali a porušujú zákony, znetvoruje sa právny systém cirkvi, prenasleduje sa, hrozí sa atď. – ako za Lutherových čias. Klamstvo a podvody sú bežným nástrojom, s ktorým dnes vedenie našej cirkvi pracuje! K cirkvi sa niektorí prestali hlásiť a sú veľmi vážne obavy, ako dopadne sčítanie ľudu, koľko nás v cirkvi zostalo. V cirkvi, ktorá má takú slávnu históriu, ktorá dala národu významné osobnosti. Čím ďalej, tým viac sa ozýva volanie po náprave. Aj prebiehajúca podpisová akcia iniciovaná bratom JUDr. Čechom je toho dôkazom.

Duchovní mlčia

Volanie po náprave cirkvi nevychádza od duchovných, tí zaspali dobu – až na výnimky. Naši duchovní zaliezli do teplých fár opravených z peňazí cirkevníkov a čušia. Oni nič nevideli, nepočuli, čo sa v cirkvi deje, aká neprávosť v nej vládla a vládne. Čušia. Oni nič nevideli, nepočuli, sú hluchoslepí – a oni chcú viesť niekoho do neba! Je to tragikomické, je to smiech cez slzy. Ozaj, kam to svoje stádočko do- vedú? Do neba určite nie, veď na neprávosti a hriechu sa cirkev nedá stavať. Hriech rozhodne nie je vstupenkou do neba. Naopak. Niektorí duchovní sa tvária, že pracujú misijne, že budujú zbory – pritom dovolia kriviť a biť pravdu, potierať ju a mlčia tam, kde treba kričať. A pritom tak radi ohnivo kážu o Husovi či Lutherovi. Aké pokrytectvo! Kto vás môže brať vážne? Vaše predvádzanie sa, vaše pochybné herecké výkony a intrigy oklamú naozaj len niektorých. Dokedy?

Biskupské farizejstvo

Nestavajte dom na piesku – poznáme jeho koniec. Pri pohľade na dnešnú cirkev treba pripomenúť slova z Prvého listu Timoteovi 3, 7, kde čítame, aký má byť biskup: „A musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo…“ Aká to hanba pri pohľade na našich biskupov Eľka, Hroboňa a Mihoča. To si uvedomujú mnohí neordinovaní, ale určite aj duchovní. Ale mlčia. Radšej vypnú televízny prijímač či rádio… Nastal čas hovoriť pravdu na plné ústa! Nastal čas hovoriť pravdu otvorene. V cirkvi sa podivne hospodárilo, vládli temné praktiky zlodejského a mafiánskeho typu a naši spomínaní biskupi to kryli alebo kryjú. Zatajiť, spochybniť, zamiesť pod koberec – to je politika terajšieho vedenia. A to je to biskupské či farárske farizejstvo. Pozor, duchovný stav meníte na náboženských tárajov bez chrbtovej kosti a bez úcty zo strany okolia. Česť výnimkám, ktorým hovorím: Vydržte!

Pridajme sa k výzve

Vážení evanjelici, zobuďme sa! Pridajme sa k výzve brata JUDr. Čecha a Slovenskej evanjelickej jednoty (SEJ). Pričiňme sa o obnovu cirkvi. Nedovoľme jej krvácať, nedovoľme, aby nám ju ukradli a znetvorili – pozor, deje sa to! Vládnuci hriech z cirkvi vyhnal mnohých, a to ordinovaných aj neordinovaných. Nedovoľte, aby dokonali dielo skazy. Vyzývam a prosím, podporte podpisovú akciu brata JUDr. Čecha a SEJ. Nedovoľme cirkev zničiť, bráňme dedičstvo otcov. Raz nás už vedenie cirkvi označilo za teroristov (ASloZ), pamätáte? A keď sa nič nedokázalo, vari povedali: Prepáčte? Nie. Ak nepríde reakcia zo strany vedenia na podpisovú akciu a ak to epidemická situácia dovolí, poďme pred GBÚ! Kultúrne, slušne a disciplinovane zakričme pod oknami Eľkovi, Hroboňovi a Mihočovi: „Už toho bolo dosť, cirkev si zničiť nedáme!“ Pán Ježiš, keď čistil chrám, uplietol bič a peňazomencom poprevracal stoly (J 2, 13 – 25; L 19, 45 – 46). Povedal jasne, že chrám má byť domom modlitby a nie pelechom lotrov.

Evanjelici, zobuďme sa a konajme!

Slušne, jasne a s rozvahou. Ukážme, že nám na cirkvi záleží, ukážme, že za pravdu a spravodlivosť sa vieme postaviť. Nedovoľme z ECAV robiť pelech lotrov.

Imrich Lukáč
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

Text bol uverejnený v týždenníku Lutherus.

Stanovisko k výzve JUDr. Čecha je osobné stanovisko autora.
Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku svoje stanovisko zverejnila na svojich stránkach a prečítať si ho môžete tu: Stanovisko k iniciatíve SEJ

ilustračné foto: pixabay.com