Píše sa rok 2014 a vedenie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v zastúpení Miloša Klátika a Imricha Lukáča iniciatívne, na základe návrhov a podpory začína nový, perspektívny projekt. Na jedno z prvých zasadnutí Generálneho presbyterstva v roku 2015 plánuje zaradiť „rozhodnutie o ďalšom postupe pri zavádzaní centrálneho elektronického informačného systému v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku“, ktoré má priniesť kvalitatívne nový pohľad nielen na spracovanie dát, ale aj na procesy a organizáciu cirkvi vo všeobecnosti.
Evanjelici sa tak prvýkrát stretávajú so skratkou EIS, ktorá má zmeniť, zlepšiť a zmodernizovať pomery v cirkvi. Na februárovom zasadnutí Generálneho presbyterstva bola táto myšlienka podporená, a tak už v marci 2015 vedúci tímu Milan Gál zvoláva účastníkov na prvé stretnutie. Bola to rôznorodá, ale dobrá skupina. Politika šla bokom, pretože vtedajšie vedenie cirkvi v prvom rade ukázalo toleranciu, nadhľad a záujem o cirkev, ktorý dnes tak bolestne novému vedeniu chýba. Členovia sa aktívne a so záujmom zúčastňovali na zasadnutiach tímu, príkladne a iniciatívne spolupracovali, aby priniesli pre Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku to najlepšie. Tím to bol rôznorodý – boli tam mladší aj starší, so skúsenosťami z ekonomiky, IT, manažéri, zástupcovia zborov, dištriktov či Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ďalej len GBÚ). A myslím, že vôbec nevadí, keď si zloženie tímu tak trocha pripomenieme: Milan Gál, Jaroslav Mervart, Marta Stašiniaková, Roman Žilinčík, Peter Mihoč, Stanislav Grega, Ján Ruman, Ivan Debnár a ja, Miroslav Klima. Postupne sa pridali ďalší: Anna Drobná, Rastislav Stanček či traja prizvaní IT odborníci z Bratislavy s cieľom odborne posúdiť pripravené podklady.
Bol to dobrý tím, a aj keď problematika bola značne široká a náročná, začali sme prezentáciou toho, čo v cirkvi funguje, resp. ako vyzerajú podobné softvérové riešenia v zahraničí. Snažili sme sa definovať funkcionalitu, čo má tento systém robiť, ktoré oblasti života zborov, seniorátov, dištriktov a GBÚ má podporovať. Bola snaha, aby sa stal nielen podporou procesov, ktoré v cirkvi prebiehajú, ale aby sa stal aj komunikačnou platformou, „nástenkou na výmenu informácií“, a pod. Na jednotlivé stretnutia boli prizývaní aj externí hostia s cieľom lepšie spoznať požiadavky „užívateľov“, resp. navrhnúť nové, alternatívne spôsoby, „ako na to“. Na konci roka, na 5. zasadnutí komisie, ktoré sa uskutočnilo 23. 11. 2015 vo Zvolene, sme už mali predbežný materiál – analýzu, čo od riešiteľskej firmy požadujeme, resp. podklady na výber. Začali sme sa zaoberať tým, ktoré firmy oslovíme a ako budeme po právnej stránke definovať zmluvné podmienky projektu. Komisia po odsúhlasení postupu na Generálnom presbyterstve znova zasadla v januári 2016 a rozhodla, že do užšieho výberu postúpia dve zo štyroch pôvodne oslovených firiem. Išlo o firmy UnionSoft a SunSoft. Rokovaním s týmito firmami boli poverení Milan Gál a Jaroslav Mervart. Rokovalo sa viackrát a cieľom bolo zabezpečiť pre cirkev čo najlepšie podmienky. Doteraz si pamätám na už skoro nočné rokovanie v priestoroch GBÚ, kde boli prizvaní aj seniori s cieľom zabezpečenia objektívneho a transparentného výberu. Tam už bolo tej politiky viac a znova sa začalo upodozrievanie, že „Klátik si určite chce presadiť svoju firmu“ s tým, že SunSoft nemá šancu. Generálny biskup má vraj v komisii svojich členov a my s tým nič neurobíme, určite to tak dopadne. Ako sa hovorí: Podľa seba súdim teba…
No a ako to dopadlo? Ja som presvedčený, že napriek konšpiračnej atmosfére všetci členovia pracovnej skupiny hlasovali slobodne a odborne a vyhrala naozaj tá najlepšia ponuka. Vyhrala firma SunSoft s lepšími referenciami, ponukou aj cenou. Za Sunsoft hlasovalo 8 členov, za UnionSoft dvaja. Generálny biskup sa naozaj potešil, pretože vyhral najlepší a projekt sa mohol posunúť do realizačnej fázy. Začala sa príprava zmluvy a po jej podpísaní ďalšie stretnutia, tentoraz už v sídle firmy SunSoft v Dolnom Kubíne, kde vedenie tejto firmy preukázalo naozaj ako vysoký „drive“, tak aj odbornosť. Neoceniteľná bola pomoc miestneho farára, „samozvaného“ IT fanúšika a softvérového analytika Rastislava Stančeka, ktorému chcem za celú cirkev ešte raz aj touto cestou poďakovať, čo platí aj pre obchodného riaditeľa firmy SunSoft Norberta Kustru a technického riaditeľa Ivana Barťáka. V danom čase už bolo potrebné riešiť aj financovanie projektu, ktorého cena dosiahla kumulatívne viac ako 40 000 eur, čo zabezpečoval naslovovzatý odborník a cirkvi oddaný človek, ktorým bol vtedajší riaditeľ GBÚ Dušan Vagaský. A či to bolo z napätého rozpočtu (ktorý bol tak často nezmyselne niektorými členmi Generálneho presbyterstva kritizovaný), zo zahraničných fondov či z peňazí sponzorov, Dušan aj túto úlohu úspešne zvládol. Cieľom bolo uprednostniť financovanie z centrály, aby sa finančná záťaž neprenášala na často chudobné zbory a nebránila tak plnému rozšíreniu EIS. Aký to rozdiel voči dnešnému stavu, keď je vedenie cirkvi nedotknuteľné a všetka finančná záťaž sa presúva práve na zbory. Práve na tie zbory, ktorým v tieto dni berú aj tie posledné kompetencie…
V polovici roka 2016 bola dokončená detailná analýza a firma SunSoft začala s programovaním aplikácie. V januári 2017 boli komisii už prezentované prvé výsledky. V tejto fáze bola veľmi dôležitá aj hardvérová a technická podpora, ktorá nám bola poskytnutá už na začiatku roku 2016 z firmy Chemosvit, a to zadarmo. Týkala sa najmä prípravy virtuálneho servera, internetového prepojenia, riešenia konfigurácie a nakupovania licencií. Vďaka dobrej komunikácii Ing. Rudolfa Krejčího z Chemosvitu s poskytovateľom terminálových licencií sme dokonca tieto pre našu cirkev získali zdarma! Uvedená hardvérová podpora spojená s poradenskou pomocou trvala cca rok a pol, a ako Chemosvitu, tak aj pánovi Krejčímu patrí za túto službu veľká vďaka. Už to netrvalo dlho a v druhom kvartáli roku 2017 po odovzdaní nosnej časti softvérovej aplikácie sme mohli pristúpiť k implementácii do zborov.
V piatom mesiaci neúnavný motivátor evanjelickej cirkvi na pozícii generálneho dozorcu Imrich Lukáč naliehal, aby sa práce urýchlili a aby sa čím skôr začal pripravený softvér využívať v zboroch. Táto podpora sa pre prácu komisie hodila a už v šiestom mesiaci roku 2017 bola v Dolnom Kubíne zvolaná porada s cieľom rozhodnúť o implementácii EIS do zborov. Následne na základe návrhu pracovnej skupiny predsedníctvo cirkvi menovalo tzv. implementačnú skupinu, vedením ktorej bol poverený Peter Mihoč, do ktorej každý seniorát menoval svojho zástupcu. Implemenácia sa teda mohla začať. Tento projekt ešte viac podporilo včasné odovzdanie webovej verzie EIS firmou SunSoft v druhej etape projektu, ktoré úspešne prebehlo v septembri 2017. Poslednou vecou, ktorú bolo potrebné zabezpečiť, bol výber poskytovateľa hardvéru, čo zahŕňalo najmä server a internetovú linku, na ktorú boli zvlášť veľké nároky. Výber sme realizovali spolu s Rastislavom Stančekom a výsledkom bola najlepšia cena pri splnení všetkých nárokov na bezpečnosť, stabilitu, výkon a kapacitu internetovej linky. Hotovo!
Zaujal vás tento príbeh? Ak áno, tak musím povedať, že pre mňa to bolo stretnutie so zaujímavými ľuďmi, nadšenými pre vec, ktorí napriek iným povinnostiam vo svojej práci splnili všetko, čo sa od nich očakávalo. Bolo mi radosťou a cťou pracovať v tomto tíme. Lenže to nie je všetko…
Píše sa rok 2020, teda ubehli už skoro tri roky od času, keď mal byť softvér implementovaný do zborov. Nič sa však nestalo. Príprava aplikácie trvala od prvého stretnutia do jeho odovzdania necelé tri roky, no odvtedy celý proces, a vlastne aj hotový produkt, už tri roky bez využitia stojí. Pýtate sa prečo? Lebo politika, lebo voľby, lebo zmena vedenia cirkvi… Lenže aj tie voľby prebehli už dávno, v roku 2018, a stále nič. Nové vedenie má zrejme iné priority. Dalo by sa povedať, že keby toľko času a peňazí, koľko venuje na súdne spory proti vlastným členom (okrem iného aj proti tým, čo sa aktívne podieľali na príprave EIS), už dávno by bol EIS nasadený v praxi. Škoda. Škoda námahy, úsilia, nadšenia, škoda peňazí. Škoda a hanba pre celú evanjelickú cirkev. Keď ma nabudúce bude niekto z duchovných poúčať o tom, že cirkev nie je firma, tak mu odpoviem, že určite nie. Keby to bola firma, a nie štátom platená cirkev, tak by už dávno skrachovala. A zakrývanie sa evanjeliom a duchovnými hodnotami nepomôže. Pretože aj na tomto projekte vidíme, v čo veríme.
Miroslav Klima
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy