Sčítanie začalo
Začalo sa ďalšie sčítanie obyvateľov, ktoré býva pravidelne každých desať rokov. V rámci neho je možnosť vyjadriť aj svoju príslušnosť k viere, k cirkvi. Hneď od začiatku celého procesu sa na internete a v iných médiách stretávam so zvláštnym trendom brojenia proti veriacim a cirkvám. Nerešpektuje sa tu ich slobodné rozhodnutie, ale automaticky všetkých hádžu do jedného vreca. Dochádza doslova k odsúdeniu za vieru a za príslušnosť k určitej cirkvi. Je to tak dokonca i v našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Dokonca i v jej vnútri začali kolovať rôzne názory − od prihlásenia sa k ECAV cez prihlásenie sa ako veriaci, ale bez uvedenia príslušnosti k ECAV na Slovensku, až k nepriznaniu sa vôbec.
Dokonca sa začali objavovať podľa mňa až extrémne myšlienky. Nielen sa neprihlásiť k ECAV, ale dokonca výzva, aby sa vytvorila skupina ľudí a farárov, ktorá by sa odčlenila od ECAV a vytvorila by si vlastnú cirkev. Na podporu svojich tvrdení títo ľudia uvádzajú príklady z minulosti zo zahraničia, keď skupina členov danej cirkvi nesúhlasila s jej cestou a bratsky sa rozdelili.
Obnova a očistenie
Celú túto myšlienku sa niektorí snažia už dlhší čas podsúvať aj Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku. Poznám názory jej členov, rozprával som sa s viacerými jej sympatizantmi a pravidelne čítam aj príspevky na jej stránkach. Podľa mňa ASloZ nikdy nechcela rozdelenie cirkvi, ale, naopak, chce obnovu a očistenie, transparentnú cirkev postavenú na dodržiavaní Písma a pevne stojacu na Augsburskom vyznaní.
Chce cirkev bez ľudí (nielen vo vedení), ktorí ju zneužívajú na svoje zvrátené ciele pomocou zakrývania prešľapov a nezákonných praktík. Z tohto dôvodu AsloZ nikdy neplánovala zakladať svoju vlastnú cirkev a ísť proti svojej cirkvi, ktorej meno nesie aj vo svojom názve. Naša ECAV bola založená, postavená na mozoľoch, drine a viere našich prenasledovaných a zabíjaných predkov, ktorí si udržali svoju vieru za každých okolností a v podmienkach, aké si dnes nevieme ani predstaviť.
Dôvera v Pána Boha
Bol som vychovaný, aby som si ctil a vážil ľudí, svojich predkov i svoju cirkev. Je pravda, že v jej vedení sú momentálne ľudia, s ktorých mnohým konaním a názormi nesúhlasím. Oni tam však nebudú naveky. Oni nie sú cirkev. Dôverujem Pánu Bohu, že sa všetko dá na správnu cestu a všetko má svoj význam. Pre mňa je neprijateľné už len pomyslenie na to, že by som sa k ECAV neprihlásil, nieto ešte vytvorenie inej odnože cirkvi.
Rozbíjanie jednoty
Takéto názory sa začali podľa mňa šíriť len preto, aby znova vzplanula ďalšia nenávisť, aby sa zasialo ďalšie zlo, aby sa vytvorila ďalšia senzácia, na vlne ktorej by sa dokázala zviditeľniť určitá skupina ľudí. Sledujú tým len vlastné ciele, aby práve oni boli na vrchole všetkého, mali svoj pocit nenahraditeľnosti a boli pri „korýtku“ bez väčšej námahy a vydanej energie, ako to robili doteraz. Mám čím ďalej, tým silnejší pocit, že v pozadí sa odohráva iná hra a niekto sa snaží rozbíjať všetko, počnúc ECAV, ASloZ, rozbíjať základy a hodnoty, na ktorých sú postavené, teda Augsburské vyznanie i všetko, čo bolo dlhé roky budované a udržiavané našimi predkami.
Nerozdeľovať
Riešením podľa mňa nie je rozdelenie cirkvi, ale prihlásenie sa k Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a s Božou pomocou, na základe Písma svätého a Augsburského vyznania jej pomôcť, aby bola taká, ako ju vybudovali a udržali generácie pred nami na základe života nášho Pána Ježiša Krista. Aby bola transparentná, aby svojím konaní priťahovala úprimne veriacich ľudí, aby pomáhala všetkým blížnym, ktorí to potrebujú, aby rozdávala lásku, nádej a istotu v tomto svete, a tým aby bola príkladom ostatným ľuďom.
Ivan Debnár
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy