Demagógia našich biskupov

Ide o ťažký omyl či demagógiu našich biskupov, keď tvrdia, že:

Od úrovne cirkevných zborov až po generálnu cirkev sa uprázdnené miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov obsadzujú prostredníctvom kandidačných porád, ktorých cieľom je výber osvedčených kandidátov v duchu slov zo Skutkov apoštolov 6, 3: „Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba… osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu“.

Z tohto omylu ich usvedčuje toto:

1. Treba, aby aj naši biskupi rešpektovali spravodlivú zásadu, ktorú máme uzákonenú aj v našom cirkevnom zákone, že rozhodnutia cirkevných orgánov  a nižšie cirkevné predpisy (cirkevné zákony, nariadenia, štatúty) musia byť v súlade s vyššími cirkevnými predpismi a tiež v súlade s Písmom svätým vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh a nesmú im odporovať.
2. Uprázdnené miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov sa obsadzujú nie prostredníctvom kandidačných porád, ale voľbou alebo menovaním, o čom svedčí Cirkevná ústava v mnohých svojich ustanoveniach. Na základe čoho naši biskupi tvrdia, že miesta cirkevných predstaviteľov a funkcionárov sa obsadzujú prostredníctvom kandidačných porád?!
3. Odvolávku našich biskupov na: Skutky apoštolov 6, 3: „Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba… osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu“, považujem za zneužitie Písma svätého na ospravedlnenie nespravodlivého zostavenia kandidačnej listiny predsedníctvami seniorátov, dištriktov a ústredia ECAV.

Prečítajme si celé znenie zo Skutkov apoštolov o voľbe diakonov, v duchu ktorého podľa našich biskupov prebiehajú voľby generálneho dozorcu:

1. V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní.
2. Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch.
3. Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu; ⁴ my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova.
4. Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie.
5. Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich.
6. A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.

Z predchádzajúceho textu Skutkov apoštolov 1 až 5 je zrejmé, že „všetci učeníci“ sú všetci  pokrstení veriaci  (v Jeruzaleme), ktorí tvorili kresťanské spoločenstvo spolu s apoštolmi. K zvoleniu a ustanoveniu diakonov viedli tieto kroky:

1. Apoštoli vyzvali týchto všetkých pokrstených veriacich, aby si vyhliadli spomedzi seba osvedčených mužov, teda samotní apoštoli nenavrhovali učeníkom, koho majú voliť (kandidátov),  ponechali toto v kompetencii všetkých učeníkov, ktorí sami navrhovali kandidátov, ktorí spĺňali apoštolmi stanovené kritériá – museli to byť muži osvedčení, plní Ducha a múdrosti.
2. Z kandidátov, ktorí spĺňali stanovené kritériá, si potom vyvolili sedem diakonov.
3. Po ich zvolení ich postavili pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich (uviedli ich do funkcie).

Vidíme, že súčasné voľby generálneho dozorcu neprebiehajú v duchu volieb diakonov opísaných v Skutkoch apoštolov tak, ako  sa nás usilujú o tom presvedčiť naši biskupi.

Kandidátov na funkciu generálneho dozorcu celej Evanjelickej cirkvi si nevyhliadajú  členovia celej cirkvi spomedzi seba, ale vyhliadajú ich výlučne členovia kandidačnej porady – predsedníctva seniorátov, dištriktov a ústredia ECAV. Týmto je upreté právo člena Evanjelickej cirkvi byť volený, zaručené v čl. 7 Cirkevnej ústavy a právo člena Evanjelickej cirkvi predkladať návrhy cirkevným orgánom, zaručené v čl. 7 Cirkevnej ústavy.

Pokiaľ si kandidátov do celocirkevnej funkcie (generálneho dozorcu), ktorí spĺňajú zákonné kritériá,  nemôžu vyhliadnuť a navrhnúť členovia cirkvi, nemôžu naši biskupi tvrdiť, že výber kandidátov na túto funkciu  výlučne členmi kandidačnej porady je v duchu Skutkov apoštolov o voľbách diakonov!

Ďalej naši biskupi tvrdia:

Úlohou kandidačnej porady je na jednej strane skontrolovať všetky zákonné predpoklady ku kandidácii, na strane druhej majú členovia kandidačnej porady právo v hlasovaní rozhodnúť nadpolovičnou väčšinou, kto spomedzi navrhnutých kandidátov postúpi do volieb. Nikde im nie je uložená povinnosť predložiť kandidatúru kohokoľvek, kto sa na nich s takouto požiadavkou obráti. V tom je ich právomoc a kompetencia veľmi silná. Cirkev sa spolieha na to, že práve oni, naši regionálni vodcovia a autority majú toľko múdrosti, prehľadu a skúseností, že dokážu rozpoznať kvalitu kandidatúr a osvojiť si a predložiť skutočne iba tú, s ktorou sú stotožnení.

Týmto naši  biskupi demagogicky obhajujú to, čo sa v Symbolických knihách odsudzuje: zakazuje sa odlúdiť niečo blížnemu (právo byť volený), i keď by sa to mohlo stať poctivým spôsobom pred svetom, takže by nikto nemohol nikoho obviniť, ani by sa nikto neopovážil nikoho karhať, že sa tak stalo nespravodlivo.  Má byť ospravedlnením výhovorka biskupov na to, že aj v minulosti boli voľby podobné?!

Vieme, že nie každý právny predpis musí byť aj spravodlivý. Skúmajme, či ustanovenia v súčasnosti platného zákona o voľbách (aj iných CPP) sú  v súlade s vyššími predpismi – Cirkevnou ústavou a základným pravidlom života – Písmom svätým vysvetľovaným v duchu Symbolických kníh, lebo určite nie sú podľa príkladu Písma svätého o voľbách diakonov. Uvidíme, ako nám v tom pomôže múdrosť, prehľad a skúsenosti našich regionálnych vodcov a autorít, o najvyšších nehovoriac.  Myslím, že nijako, keď úprimné a kvalifikované snahy o nápravu vyjadrené prostredníctvom SEJ  v Otvorenej výzve viac než 2 500 signatárov z viac než 300 cirkevných zborov zostávajú bez odozvy.

A. D.

ilustračné foto: pixabay.com

Článok je uverejnený so súhlasom autora