2. slávnosť Svätodušná

Suspírium:
Duchu svätý Duchu sily, skloň sa ku nám v tejto chvíli premeň srdcia zapáľ vieru a buď s nami tešiteľu. Amen. A Hajduk 77/39

„Mužovia izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami, Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž. Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci. Tak zaiste hovorí o Ňom Dávid: Videl som Pána ustavične pred sebou, veď mi je po pravici, aby som sa neklátil. Preto rozveselilo sa mi srdce a jazyk zaplesal, áno, aj telo mi bude odpočívať v nádeji, pretože neprenecháš ma ríši smrti a svojmu Svätému nedáš vidieť porušenie; oznámil si mi cesty života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou. Mužovia, bratia! Môžem vám otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi, že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami. Ale keďže bol prorok a vedel, čo mu Boh pod prísahou sľúbil, totiž, že z jeho potomstva posadí na jeho trón, predvídal a predpovedal vzkriesenie Kristovo, že ani Jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie. Tohto Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho. Keď ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete. Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie. Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali. Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.“
Sk 2, 22 – 39

Milí bratia a milé sestry!

V dnešnej dobe sme doslova zaplavení správami. Každý deň ich počúvame zo sveta, z našej krajiny, z nášho okolia, ale i z našej cirkvi. Niektoré potešia, ale väčšina z nich nie je príjemných. A tak je asi aj dobré, že veľa z nich nám prechádza z jedného ucha do druhého. No, niektoré nám zvonia v ušiach dosť dlho. Zamestnávajú našu myseľ a dotýkajú sa nášho srdca. Môžu to byť správy pekné a príjemné, ale našim srdcom môžu prechádzať aj správy nepríjemné. Ak niekto zrazu dostane správu o milovanej osobe, že práve zomrel. Vtedy nebude schopný myslieť na nič iné.

A takto sa do našich uší sa dostáva aj Božie slovo. A Božím želaním a Božím zámerom je, aby sa dostalo aj do nášho srdca. Tak sa to stalo. aj na prvé Letnice. Tento Boží zámer sa stal skutočnosťou, lebo kázeň Šimona Petra vyvolala reakciu, o ktorej sme čítali: „Keď to počuli, bodlo ich to v srdci …“ v. 37.

Táto Petrova kázeň znie z Božieho slova dnes aj nám. A mali by sme skúmať svoje srdcia a pýtať sa, prešlo to až do môjho srdca? Pretože práve toto od nás Pán Boh očakáva, aby Jeho slová zneli v našich ušiach a dotkli sa nášho srdca. Nikto to samozrejme nemôže urobiť sám; to nie je v moci ľudskej vôle. Ale môžeme o to požiadať Boha Ducha Svätého. Príď Duchu Svätý a v našich srdciach zapáľ vieru!

Počúvajme preto Božie slová v Petrovej kázni v duchu tejto žiadosti o zoslanie Ducha Svätého! Vo svojich úvodných slovách Peter odmietol názor, že apoštolovia boli opití. Vysvetlil, že v ten deň Boh vylial na nich Svojho Ducha Svätého. Potom začína hlavná časť jeho kázne, ktorú sme práve počuli. Hovorí v nej o Ježišových zázrakoch, ale prekvapujúco iba stručne: ,,Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami.“ v. 22. Nemal tu Peter pôsobivo opísať, ako Ježiš utíšil búrku, nasýtil zástupy ľudí, uzdravil slepých, malomocných, či vzkriesil mŕtvych? Neboli by také zázračné správy vhodnejšie na to, aby sa dostali k ľudským srdciam? Veď ľudia nielen dnes, ale aj vtedy túžili po zázrakoch a senzáciách.

Peter sa však rýchlo ponáhľa k tomu najväčšiemu a najdôležitejšiemu zázraku, konkrétne k Ježišovej smrti na kríži a k Jeho zmŕtvychvstaniu. Áno, takto by sme mali mať v mysli Ježiša, aby to preniklo do nášho srdca, totiž, že Ježiš je Boh na kríži, ktorý vstal z mŕtvych v tretí deň.

Peter ďalej hovorí: „Toho … ste vy zamordovali, takže ste ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.“ v.23. Tieto slová mnohí zneužili a vysvetlili si ich po svojom, aby mohli ospravedlniť v svoj postoj voči Židom, napríklad za 2. svetovej vojny. Tieto slová však nehovoria iba o Židoch, ale aj o rukách pohanov.

A ak dnes dovolíme, aby v nás pôsobil Duch Svätý, zistíme, že k tomu rozsudku sme prispeli aj my. Uvidíme, že my sami sme Ježiša ukrižovali, hoci je tomu už takmer dvetisíc rokov. Pán Ježiš musel tak kruto zomrieť, pretože Ho aj naše hriechy pribili na kríž. Ak sa táto veta dostane až do našich sŕdc potom nás musí zaručene bodnúť: Aj ty, brat a setra, si zabil Ježiša Krista.

Nemusíme ísť ďaleko do sveta, aby sme našli nejaké tie hriechy chyby a nedostatky. Stačí sa pozrieť do vnútra našej cirkvi, stačí sa pozrieť do zrkadla. Nie sme úprimní. Škodíme jeden druhému. Robíme chyby, ktoré sa nedajú napraviť . Nepomáhame, kde pomôcť môžeme. Sme príliš pohodlní na to aby sme Boha uctievali ako sa patrí. Nechávame sa viesť našimi sebeckými túžbami. Tým všetkým sme prispeli k tomu, že Ježiš zomrel na kríži. A tým všetkým Ho stále zraňujeme. To sa má dotknúť nášho srdca že nie sme v tom tak nevinne, ale že naše hriechy nás obviňujú.

Ale aj o Ježišovej smrti apoštol Peter nehovoril až tak dlho. Najväčšiu pozornosť venoval Kristovmu vzkrieseniu, víťazstvu nad smrťou. Hovorí: „Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolesti smrti ako ani nemohol zostať v jej moci.“ v. 24. A potom spomína slová 18. Žalmu, ktorý napísal kráľ Dávid. S presvedčivými argumentmi dokazuje týmto počúvajúcim ľuďom, že už Dávid prorokoval zmŕtvychvstanie Mesiáša Syna Božieho. Sám apoštol Peter aj s ostatnými apoštolmi svedčí o vzkriesení Ježiša Krista a tiež hovorí o Jeho vstúpení na nebesá: „Tohto Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho. Keď Ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to teraz vidíte a počujete. Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: riekol Pán môjmu Pánovi: posaď sa mi po pravici, dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie.“ v. 32- 35.

Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, urobil Ho Pánom nad všetkým. Dokonca samotný kráľ Dávid to už predpovedal a nazval Ježiša skrze Ducha Svätého svojim Pánom. Po vstúpení Pána Ježiša po dohode so svojim nebeským Otcom posiela tohto Ducha ľuďom. Je to ten istý Duch, ktorý nám bol daný už pri krste. Je to ten istý Duch, ktorý nám dáva vieru, aby sme tiež mohli vyznať: Ježiš vstal; Ježiš je živý Pán!

Tento Duch odomyká naše srdcia, a prináša nám do nich istotu o tom, že Ježiš je Vykupiteľ, Mesiáš, ktorého Boh oznamoval dávno predtým skrze Dávida a skrze mnohých prorokov. Ježiš je Pán, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Ježiš vládne ako Kráľ nebies a zeme a sedí na pravici Božej. Tieto Petrove slová môžu rozptýliť všetky pochybnosti a vložiť do našich sŕdc radostnú istotu viery. Peter sám na konci svojej kázne povedal: ,,Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.“ v. 36

Skôr než Peter dokončil kázeň, jeho slová prešli srdcami prvých poslucháčov, a kládli apoštolom otázky: „Čo robiť: mužovia, bratia?“ K tomu dochádza, keď sa Boh dotkne srdca človeka. A ten človek chce niečo urobiť, chce niečo zmeniť vo svojom živote.

Potom Peter žiada zmenu, ktorá by zodpovedala tomu čo ich naučil Pán Ježiš: „Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého. Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim dietkam a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh.“

Bratia a sestry, určite sme všetci pocítili, že aj my sami sa nachádzame priamo v Biblii, v tomto príbehu o Letniciach. Prechádza to len z jedného nášho ucha do druhého alebo aj našim srdcom? Veď my patríme medzi tých, ktorých povolal Pán Ježiš. Takže aj žiadosť: Kajajte sa! parí nám. My sme už boli pokrstení. Krstom sme dostali odpustenie hriechov a závdavok Ducha Svätého. Ale tiež vieme, že sa musíme každý deň vracať ku krstu skrz pokánie. Ako to hovorí náš reformátor Dr. M. Luther, každý deň mám topiť starého Adama a každý deň má v nás. povstávať nový človek.

Ak naše hriechy priviedli Ježiša na kríž, potom potrebujeme počuť aj to, že naše hriechy sú odpustené! A ako Kristus vstal z mŕtvych potom aj my môžeme žiť z milosti Božej.

Ak toto všetko prechádza cez naše srdcia, potom nemôžeme robiť nič iné, len náš život dať do služby tomuto Pánovi. Naučiť sa milovať podľa Jeho príkladu. A podľa vzoru apoštolov svedčiť o tom, že Ježiš je živý Pán. Duch Svätý nech sa dotkne aj našich sŕdc a zapáli v nich oheň Božej lásky.

Lebo hoci sa každý deň snaží upútať našu pozornosť mnoho správ. Táto, ktorú sme dnes počuli je tá najdôležitejšia, pre náš život časný a potom aj ten vo večnosti. Amen.

Modlitba

Všemohúci večný Bože, oslavujeme Ťa, že si skrze svojho Syna a nášho Spasiteľa zasľúbil zoslať svojho Svätého v Ducha. Ďakujeme Ti, že si tak urobil a založil si svoju cirkev, v ktorej neustále pôsobíš. Prosíme zošli Ducha Svätého aj na nás, na svoju cirkev, aby Jeho darmi bol preniknutý celý náš život. Naprav blúdiacich, ktorí stratili cestu k Tebe, otvor uši, aby dokázali pustiť Tvoje slová aj do ľudských sŕdc. Nech Ťa všetci spoznáme ako jediného Pomocníka a Záchrancu. Duchu Svätý zapáľ ohňom viery aj naše srdcia, posilni nás k lepšiemu životu, daj silu na zápas proti zlu, nespravodlivosti hriechu. Pomôž vzývať Tvoje sväté meno, aby si nás mohol raz priviesť tam, kde teraz žiješ a kraľuješ, požehnaný na veky. Amen.

Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com