Zvestujem vám veľkú radosť…

Minuloročné vianočné sviatky sme mohli konečne svätiť v chráme Božom, aj keď sme museli dodržiavať určité hygienické opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19, ktoré zasiahlo celý svet. Izolácia v domácom prostredí nás duševne ubíjala.

Nespočetné množstvo modlitieb bolo vysielaných Pánu Bohu s prosbou o ukončenie tejto choroby, ktorá postihla mnohé naše domácnosti a podľahli jej i niektorí naši najbližší. Ustupujúce šírenie vírusu umožnilo opätovné otvorenie kostolov. Preto sme s vďakou oproti Pánu Bohu prijali správu, že sa môžeme opäť stretávať ako spoločenstvo bratov a sestier v chráme Božom. Prosili sme, aby táto ťažká skúška, ktorá na nás doľahla, skončila a my sme mohli opäť normálne žiť.

Ani sme si poriadne nestihli uvedomiť ústup vírusu a prišla ďalšia skúška v podobe vojny na Ukrajine. To ovplyvnilo našu ekonomickú, politickú i spoločenskú situáciu. Rôznorodosť názorov rozdelila rodiny, priateľov, spoločnosť… K ekonomickej kríze sa pridala kríza energetická, hospodárska, politická, kríza v zdravotníctve, morálna, ale najhoršia je tá duchovná. Uvedomujeme si vážnosť situácie a našu myseľ zamestnávajú otázky: Čo bude s mojimi deťmi, vnúčatami, s mojou rodinou? Neprídem o prácu? Budem mať finančné prostriedky na tie základné a najnutnejšie potreby života? Čo bude s naším cirkevným zborom?

Do týchto obáv a neistoty nám zaznieva Božie slovo:

„Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes, v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“ (L 2, 10 – 11)

Nebojte sa, nestrachujte sa! Toto Božie slovo zaznelo na prvé Vianoce. Zvestoval ho anjel prestrašeným pastierom na betlehemskom poli. Dodnes toto slovo nestratilo na aktuálnosti. Platilo vtedy a rovnako platí aj pre nás dnes. Práve v tomto čase, keď sme sa ocitli v nezávideniahodnej situácii, keď nás starosti o budúcnosť, o našich blížnych, nad stavom sveta, nad tým, čo príde, okrádajú o radosť, nám znie: Nebojte sa, odhoďte svoj strach! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetkých ľudí. Radosť pre každého. Radosť, ktorá spája ľudí napriek rôznym bariéram a ťažkostiam.

Pri narodení Pána Ježiša bol celý svet v pohybe. Ľudia tiež prežívali rôzne starosti, mali obavy o svoj život či strach z budúcnosti. Vtedajšie nariadenie sčítania ľudu naznačovalo cisárovu túžbu ovládnuť všetkých bez výnimky a mať všetko pod kontrolou, aby sa nikto nemohol vymknúť spod okruhu cisárovej moci. Z týchto cisárových nárokov tiež neboli všetci nadšení. Zbožní Židia určite prežívali horkosť z podrobenia svojej krajiny moci cisára, ktorý až rúhavo prekračoval hranice vymedzené človeku.

Keď sa dejú podobné veci, môže sa nám zdať, že cisár si robí, čo chce, a skutočná Božia moc sa v našom svete neprejavuje. Alebo že Boží ľud zostane napospas cudzím vládam, či potom zase iným vplyvom, epidémiám, krízam a ďalším udalostiam, ktoré hýbu svetom. To Mesiášovo narodenie sa však udialo v pravý čas a na správnom mieste. Cisár, ktorý chcel zneužiť sčítanie obyvateľov na upevnenie vlastnej moci, zostal iba blednúcim odkazom k neobmedzenej sláve a moci, ktorá patrí tomu Dieťatku narodenému v nehostinnom prostredí, v jednoduchej rodine na okraji ríše, v Betleheme, v meste Dávidovom, tak ako to predpovedali proroci. Pravý človek a pravý Boh prišiel na svet, v ktorom sa iní ľudia hrajú na iných bohov. Prišiel do sveta, ktorý sa stavia proti Nemu alebo ho svojvoľne ignoruje.

Prišiel do sveta, kde hrozí nešťastie, nepokoj, smrť. Prišiel do sveta, kde si ľudia niekedy pripadajú veľmi opustení a Boh im niekedy pripadá veľmi vzdialený… Ale nedajme sa pomýliť. To narodené betlehemské Dieťa je vo všetkom s nami. V tomto svojom hlavnom vstupe na scénu dejín nevyužíva žiadne uľahčenie alebo skratku, čo by taký cisár Augustus, keby mohol, s radosťou využil. Neuľahčuje si život medzi nami. Prichádza medzi nás krehký, chudobný a bezbranný, aby nám ukázal, že práve naším neľahkým životom vedie Jeho cesta. Božie Dieťa je s nami v obdobiach, ktoré sa nevyvíjajú podľa našich plánov, ale, samozrejme, je s nami aj v obdobiach radosti a pokoja.

Vianoce sú východiskom v našej beznádejnosti. Práve prostredníctvom úzkostí a starostí môžeme spoznávať, že Boh je tu s nami, prišiel z lásky k nám, dáva nám uistenie, že má o nás záujem. Môžeme si to predstaviť na situácii, ktorú poznáme asi všetci. Keď človek nesie ťažké bremeno, väčšinou pozerá na zem, priamo pred seba, aby sa nepotkol a čím skôr to, čo nesie, zložil. Vianočné stretnutie s anjelmi je, ako keď to bremeno, ktoré nesieme, môžeme odrazu položiť, narovnať sa a zdvihnúť hlavu.

A potom odrazu človek zistí, že vedľa neho stojí niekto, kto mu chce pomôcť, kto to s ním i s nami chce všetko zdieľať, kto nám je nablízku. Vďaka tejto chvíli môžeme zabudnúť na našu dôležitosť, obavy a starosti či snahy zabezpečiť si svoju budúcnosť. Môžeme si uvedomiť, že život nemá iba jeden rozmer – ten rozmer, ktorý sme schopní dať mu my sami. Ale práve tam, kde nedovidíme, nedosiahneme, na čo nestačíme – práve tam sa môžeme spoľahnúť na Božiu lásku, ktorá sa rozhodla stretnúť s nami. Môžeme svoje starosti, obavy, strach vložiť do Jeho rúk.

Dnes sa vám narodil Spasiteľ. Áno, dnes. To znamená, že pre všetkých, ktorí sú zovretí dobou i životom, je tu východisko. Núdzový východ. Je tu šanca na záchranu. Je tu Božie zasľúbenie, ktoré môžeme využiť a rozhodnúť sa preň. Znamená to vyraziť na cestu. Tak ako pastieri. Uverili osloveniu a vyšliapali nám jednu z ciest vedúcu k betlehemskému Dieťaťu – Božiemu Synovi.

Uprostred vtedajšieho zmätku a uprostred vtedajších obáv a vo vtedajšej zvláštnej dobe zaznelo celou zemou:

„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! (L 2, 14)

Ľudia dobrej vôle sú tí, v ktorých má Boh zaľúbenie. Nemyslí sa tým zaľúbenie iba v tých, ktorí pokladajú za dôležité dokázať, že práve oni sú tí dobrí, slušní, zbožní. Boh má totiž zaľúbenie v ľuďoch sám od seba, pretože nechce byť ako imperátor, ktorému by mali poddaní preukazovať oddanosť, aby mali právo na život. Boh sa chce nad všetkými zmilovať a začať od našich začiatkov. Práve tam, kde sa nachádzame. Od nemluvniatka medzi nami. Od novej bytosti ako nepopísaného listu vydaného druhým ľuďom do rúk. Pastieri si to všetko, čo na vlastné oči videli, počuli a zažili, nenechali iba pre seba, ale oslavujúc a chváliac Boha ohlasovali to ďalej.

Milí bratia a milé sestry, aj my dostávame príležitosť šíriť Božiu lásku a Jeho slávne skutky aj uprostred neslávnych časov i v neradostných obdobiach. Vyžaduje si to však pozitívnu zmenu v našich srdciach i životoch. Pri betlehemských jasličkách sa pýtajme: V čom sa mám zmeniť? Uvedomme si, že sa máme stávať ľudskejšími a že aj na nás má byť viditeľná Božia sláva. Ježiš Kristus, ktorý sa k nám priblížil, nech nás urobí ľudskejšími. Ježiš Kristus sa pre nás narodil v Betleheme. Boh Ho tam položil pre naše spasenie. Prijmime tento dar, aby sme mohli naplno prežívať radosť zo spasenia. Potom Vianoce budú mať pre nás oveľa väčší zmysel a význam.

ThDr. Eva Juríková
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com