Zoslanie Ducha Svätého
1. slávnosť svätodušná
„V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa. Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch Svätý totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.“
J 7, 37 – 39
Milí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
keď dnes vchádzame do chrámu na 1. slávnosť svätodušnú, otvára sa nám pred očami deň, ktorý prináša radosť z Božej prítomnosti. Deň, ktorý nám pripomína, že Pán nechcel zostať vzdialený, ale rozhodol sa prebývať uprostred svojho ľudu, svojej cirkvi. V deň Letníc, boli učeníci pospolu, ich srdcia boli plné očakávania, a vtedy prišiel Duch Svätý. Vietor, ktorý rozvíril atmosféru očakávania a s hrmotom naplnil miestnosť. Plameň, ktorý nezháral, ale zrazu mocne osvecoval. Od tej chvíle sa už nikto nemohol tváriť, že Božia blízkosť je iba minulosťou. Duch Svätý je tu. Bol zoslaný. A býva nám nanovo zosielaný podľa zasľúbenia. Pri krste, vždy keď sa Pánu Bohu otvoríme, vždy keď sa zohýbame v pokání, i keď len túžime po Božom dotyku. Evanjelista Ján nám dnes prináša Spasiteľove slová, ktoré boli povedané ešte pred Letnicami, počas veľkého sviatku. Pán Ježiš tam vstal a zvolal: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa!“ Vyrieknuté slová neboli len výzvou – ale boli zasľúbením. A my dnes vieme, že sa naplnilo. Pán Ježiš vedel, že po svojom Vstúpení príde chvíľa, keď bude Duch Boží vyliaty nie len na prorokov, kňazov či kráľov a kedysi, ale bude zoslaný podľa vôle Božej na každého, kto uverí. A kto v Krista verí, z jeho vnútra potečú rieky živej vody. Je to veľmi zaujímavý obraz. Ním nám chcel povedať, že tieto vody nebudú podobné potokom pozemským, ktoré vysychajú, ale budú ako nevyčerpateľné rieky, ktoré prúdia z Božej lásky. A tu sa k nám dnes dostáva dôležité pozvanie. Nie k nábožnosti ako ku zvykom či tradícii, ale k dôvernému vzťahu. Duch Svätý neprichádza, aby nás nútil k poslušnosti. Prichádza, aby nás viedol k životu viery. K novému životu, ktorý nesie silu odpustenia a obnovy. A práve dnes, keď si pripomíname Jeho zoslanie, máme možnosť sa zastaviť a znovu sa otvoriť tomuto daru.
Milí bratia, milé sestry, my vskutku na tomto svete nie sme ponechaní sami na seba. Je medzi nami Duch Svätý – Božia prítomnosť, ktorá nás vedie, keď nevieme kam ísť. Utešuje, nás keď je naše srdce zronené. Posilňuje nás, keď cítime slabosť. A čo viac, je to Duch, ktorý nás privádza k pokániu. Práve preto býva dnešná slávnosť úzko prepojená aj so sviatosťou Večere Pánovej a spoveďou. Lebo keď sa Duch Svätý dotkne srdca človeka, nie je možné, aby zostal nezmenený. Prichádza túžba po čistote. Po odpustení. Po novom začiatku. Prichádza vedomie, že nie sme schopní žiť bez Božej milosti. A tak niet lepšieho spôsobu, ako osláviť Letnice, než keď prídeme pred oltár, vyznáme svoje viny a prijmeme odpustenie z Božích rúk.
Žalm 118, ktorý dnes zaznel v rámci liturgie, nás učí slávnostne zvolať: „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom!“ Áno, dnešný deň, je dňom radosti pre nás i pre cirkev. Ale to zároveň aj deň obnovy. Deň, keď môžeme s istotou povedať: Pane, Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať! Lebo nie zo seba samých, ale z Tvojho Ducha žijeme. Duch Svätý nie je pre nás neznámou silou, ani nejakým symbolom, ktorého si pripomíname raz v roku. Duch Svätý je Božia prítomnosť, ktorá koná i v tejto chvíli. On nie je len duchom spomienky, ale Duchom života. A Pán Ježiš to už dávno zasľúbil – že kto v Neho verí, z jeho vnútra potečú rieky živej vody. Keď Duch Svätý pôsobí, nejde však len o silné city, ani o mimoriadne udalosti. Ide o premieňanie nášho srdca. Ide o to, že sa človek vie pokorne skloniť a povedať: „Pane, potrebujem Ťa. Nevládzem v živote kráčať sám.“ Duch Boží prichádza, kam chce a ako chce, avšak nikdy neobíde srdce, ktoré po ňom úprimne túži. A preto – dnes, teraz, v tejto chvíli – skloňme sa pred Pánom. Oslávme Ho nie iba spevom, ale otvorenosťou. A pokánie nech nie je pre nás strachom, ale návratom.
V dnešnom kázňovom texte náš Vykupiteľ hovorí: „Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa!“ Tento smäd nie je len telesný. Je to smäd duše. Smäd po láske, ktorú svet nevie dať. Smäd po pokoji, ktorý sa nedá kúpiť. A tento smäd máme všetci. Pán vie, čo nám chýba. A preto nám dáva svojho Ducha. Nie je to vec neznáma. Aj prorok Joel kedysi predpovedal, že Hospodin vyleje svojho Ducha na každé telo – na mladých i starých. A to sa deje. Duch Svätý neprichádza len k vyvoleným. On prichádza tam, kde je pokorné srdce. A zvlášť dnes, keď sa pripravujeme na Večeru Pánovu a spoveď, je čas nanovo sa otvoriť. Nielen ústami vyznávať, ale aj srdcom túžiť a s vierou prosiť: Ó, Pane, obnov ma a zošli na mňa znovu svojho Ducha.
Bratia a sestry, keď pristupujeme k oltáru, nesieme pri tom v sebe rôzne starosti a bolesti. Ale Pán Boh nečaká, že sa snáď očistíme sami. On nás pozýva, aby sme Mu toto všetko odovzdali. A cez Ducha Svätého nás nielen očisťuje, ale aj posilňuje. Preto môžeme povedať: i „Toto je deň, ktorý (pre nás) učinil Hospodin.“ Nie preto, že by bolo všetko v poriadku. Ale preto, že Boh je s nami. Keď náš Spasiteľ zasľuboval svojho Ducha, čítame slová u evanjelistu: „To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho.“ A my v pravde veríme. Aj keď niekedy slabou vierou. Aj keď nie vždy dokážeme všetko pochopiť. Ale srdce, ktoré verí, je pripravené a Duch si ho nájde. I keď sme mladí ale aj starší, Duch vždy prichádza. Nezabúda. Neukladá nás niekam bokom. Naopak – čím dlhšie sme s Pánom, tým viac môžeme rozumieť tomu, ako veľmi nás miluje. I keď je to len v tichu, v modlitbe, či v slove, ktoré nás zasiahne. Nebojme sa toho. Zoslaný Duch je Duchom pokoja. Neprišiel nás zneistiť, ale uistiť. Nie nás obviniť, ale obnoviť. Nie zlomiť, ale uzdraviť. Prichádza znova a znova, tak ako slnko, ktoré každé ráno vychádza. A tak buďme za to vďační. Dovoľme mu v nás konať dobré dielo. V tichu. V pokání. V dôvere. A keď príde chvíľa prijať sviatosť, pristúpme so srdcom otvoreným. Lebo rieky živej vody nemajú ostať za dverami chrámu – ale, majú tiecť z nás. Nie pre našu slávu, ale pre požehnanie sveta. Mnohí z vás si pamätajú časy, keď bolo ťažké rozprávať o viere. Keď kresťan musel mlčať. Ale Duch pôsobil aj vtedy. Možno ticho, ale predsa vytrvalo. A pôsobí aj v dnešnej rozdelenej spoločnosti. Nie je totiž viazaný na moc alebo slávu. Prichádza tam, kde je tichý hlas modlitby, kde je vyznanie, kde je nádej, že Kristus je viac než len historické meno – že je živým Pánom. A tak si dnes pripomeňme: keď Pán Ježiš hovorí o „riekach živej vody“, nehovorí len o daroch pre nás, ale aj o dare, ktorý máme niesť ďalej. Keď odídeme z tohto chrámu, máme byť nositeľmi pokoja. Máme hovoriť dobre, odpúšťať rýchlejšie, modliť sa vytrvalejšie, byť láskavejší. Nie preto, aby nás iní obdivovali, ale preto, že Duch Svätý žije v nás. A keď On žije v nás, máme čo dať aj druhým.
Drahé slávnostné kresťanské zhromaždenie! Dnes nám Pán Boh ponúka svoje dary. Otvára nám dvere svojej milosti. Príďme k Nemu s pokojným srdcom. V modlitbe, v dôvere, v ochote nechať sa viesť. A On nám dá – nie len raz, ale znova a znova – to, čo potrebujeme. Odpustenie, posilu i pokoj. Lebo taký je Boh Otec. Verný, milostivý a blízky. Nezabúdajme, že Duch Svätý nie je len zasľúbený, ale skutočne zosielaný. A On neodchádza. On prichádza i dnes a prináša to najdôležitejšie: živý vzťah s Pánom Bohom, ktorý nás pozná, rozumie nám a vedie nás. S Ním tak môžeme ísť ďalej ako cirkev i jednotlivci – v radosti, v odpustení i v novom živote. Amen.
Modlitba
Pane náš, ďakujeme Ti za Tvojho Svätého Ducha, ktorého si zoslal na učeníkov a ktorého stále zosielaš aj na svoju cirkev, aby nás viedol, potešoval a obnovoval. Prosíme Ťa, naplň Ním aj naše srdcia, nech nám pripomína Kristove slová, nech nás vedie k pravde, pokániu a viere, ktorá nesie ovocie. Otvor, ó, Pane, naše vnútro, aby sme prijali Tvoje pôsobenie. Daj, nech sa nebojíme zmeny, ktorú v nás spôsobuje Tvoj Duch. Daj nech zanecháme tvrdosť, sebaistotu, pýchu a obrátime sa k Tebe s úprimným srdcom. Zostávaj s nami aj v nasledujúcich dňoch. Daj, nech nezabúdame na to, čo si nám dnes vo svojom slove povedal, a nech Tvoje slovo v nás rastie ako semeno v úrodnej pôde. Veď nás v Duchu Svätom, skrze Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa naveky požehnaného. Amen.
Bohuznámy evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Mateus Campos Felipe on Unsplash