1. slávnosť svätodušná

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.

„Vietor veje, kam chce: počuješ jeho hlas, ale nevieš odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je s každým, kto sa narodil z Ducha.“
(J 3, 8)  

Rôzne záhady a tajuplnosti sveta dokážeme vedecky objasniť a pochopiť rozumom. Božie tajomstvo však zostane tajomstvom. Aj Duch Svätý je takým tajomstvom. Preto ho nedokáže obsiahnuť a definovať ani najdômyselnejšia teologická poučka. Čo však môžeme zachytiť, je Jeho pôsobenie, Jeho účinky. Už prvá strana Biblie podáva svedectvo, že „zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Boží Duch vznášal sa nad vodami“ (1M 1, 2). Áno, všetko, čo žije a existuje, žije vďaka trvalej starostlivosti Stvoriteľa. Boh sa o svoje dielo stará, tajomne ho riadi a zasahuje do dejín prostredníctvom svojej tvorivej činnosti.

Boh nechce, aby prejavy Jeho pôsobenia išli mimo človeka, aby bol človek len divákom v hľadisku, ktorý nezúčastnene sleduje, čo sa deje na javisku Božieho stvoriteľského diela. Naopak, Boh nás chce pozvať k osobnej spoluúčasti na svojom diele. A robí to práve Duchom Svätým. Preto Ježiš prišiel po vzkriesení k učeníkom, „dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého“. Tak splnil, čo sľúbil, keď im v lúčení pred svojou smrťou povedal: „Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ (J 14, 26)

Je tu však otázka, ako spoznáme, či je pri nás Duch Svätý, a ako Ho obdržíme?

Ježišova odpoveď je zvláštna: „Vietor veje, kam chce.“ V našom texte, ktorý je úryvkom z nočného rozhovoru Ježiša s Nikodémom, robí Pán Ježiš paralelu medzi Duchom a vetrom. Vietor veje, kam chce, i Duch duje, kam chce. Ježišov výrok však pokračuje: Počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.“ Vietor síce vnímame, cítime a počujeme vanúť, ale nemôžeme zistiť, odkiaľ prichádza a kam odchádza. Duch, rovnako ako vietor, sa nedá ani vystihnúť, ani ovládnuť. Vanie do tohto sveta z iného sveta. Človek sám zo seba nemôže uchopiť a preniknúť pôsobenie Ducha Svätého, ale Duch sám je vstave priviesť človeka do oblasti svojej činnosti a dať mu k tomu aj potrebné dary a vlastnosti.

V tejto súvislosti si pripomeňme, ako sa starozmluvní proroci spočiatku vyhovárali a bránili svojmu povolaniu, ale napokon pod vplyvom Božieho Ducha idú a zvestujú Hospodinovu vôľu Izraelu. Ján Krstiteľ o niekoľko storočí v sile tohto Ducha volá ľudí k pokániu a obzory nového veku sa objavujú pri Jordáne, kde krstil, a nie v uzavretých priestoroch jeruzalemskej náboženskej obce.

A Duch Svätý hovorí dokonca aj ústami veľkňaza Kaifáša na tajnej porade kňazov a farizejov o tom, ako zatknúť Ježiša. Tam Kaifáš povedal: „Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie.“ (J 11, 49 – 52) Kaifáš tak nechtiac vyriekol proroctvo z moci Ducha Svätého. Skutočne, vietor veje, kam chce. Preto Duchu Svätému neurčujme ciele a plány podľa našich prianí a predstáv – bolo by to márne. Radšej sa dajme Ním viesť, kam On chce. Potom možno prežijeme znovuzrodenie z Ducha k novému životu.

Na druhú časť otázky, ako obdržíme Ducha Svätého, môžeme odpovedať Ježišovým podobenstvom o človeku, ktorý o polnoci žiada priateľa o chlieb pre náhlu návštevu. Priateľ je rozospatý a neochotný, ale pre jeho dotieravosť mu nakoniec vyhovie. A Ježiš končí podobenstvo slovami: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?“ (L 11, 13)

Tak ako potrebujeme a prosíme o každodenný chlieb v Modlitbe Pánovej, tak potrebujeme i Ducha Svätého. On je životodarný vzduch, vietor a dážď, On dáva život, dýchanie a všetko (Sk 17, 25). On nás, slovami nášho reformátora Luthera, povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva. Preto denne prosme o Jeho dary a prítomnosť obyčajnými tromi slovami: „Príď, Duchu Svätý!“ Amen.

Modlitba

Všemohúci Bože, ktorý si nás povolal, aby sme sa v Ježišovi Kristovi stali Tvojimi deťmi, prijmi nás, keď sa Ti v dnešný sviatok v modlitbe odovzdávame. Daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme sa vnútorne obnovovali a žili Tebe na česť a chválu. Posilňuj nás svojou milosťou, nech verne konáme dielo, na ktoré si nás povolal. Naplň nás hlbokou oddanosťou k Tebe, aby sme zotrvávali v Tvojej láske a napokon prišli do Tvojej nebeskej slávy pre Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Amen.

doc. ThDr. Peter Gažík
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com