Zopár poznámok ku kávičke

Už skôr sme na internetovej stránke Asociácie slobodných zborov upozorňovali na to, že jednostranný, krátky, a teda svojím obsahom povrchný formát „Kávičky“ na www.ecav.sk nie je vhodný na vážne a seriózne témy. A už vôbec nie na také, ktoré už mnoho rokov – na základe preukázateľných a preukázaných zlyhaní a strát – rozdeľujú cirkev. A takou témou je aj správa cirkevného majetku, ktorá bola obsahom najnovšej „Kávičky“..

Už na prvý dojem bolo zrejmé, že obidvaja členovia predsedníctva ECAV, a to ako Ivan Eľko, tak aj Renáta Vincezová, akosi nie sú vo svojej koži. Ich správanie pripomínalo študentov, ktorí sa naučili 5 otázok z 30 a dúfajú, že dostanú len tie „správne“. Samozrejme, v tomto prípade však nebol dôvod na obavy, pretože otázky dávali predsedníctvu ECAV len ich vlastní, a boli to otázky vopred pripravené. Avšak obidvaja protagonisti veľmi dobre vedeli, že práve s touto témou je spojených veľa naozaj vážnych problémov, a práve to bolo zrejme príčinou ich nervozity…

Príkladom idú skôr cirkevné zbory

Už samotný začiatok bol dokonale formálny, pretože sme sa dozvedeli, že cirkevný majetok je v zboroch a dištriktoch a že nejaký majetok vlastní aj generálna cirkev. V závere sa predsedníctvo cirkvi dokonca snažilo vyvolať dojem, že generálna cirkev ide ostatným príkladom: kvôli úspore energií mení vykurovacie kotly, okná a pod., a nechýbala ani výzva, že takto by mali postupovať aj cirkevné zbory. V tomto kontexte však musíme spomenúť minimálne dve ALE…

To prvé je, že práve opak je pravdou: väčšina cirkevných zborov môže ísť generálnej cirkvi v správe cirkevného majetku príkladom. Pretože veľa z toho, čo sme za uplynulé roky videli v Reformate (v podstate už od jej vzniku) nemalo nič, resp. iba málo spoločné s efektívnou, transparentnou a trhovo-porovnateľnou správou majetku generálnej cirkvi. Dokonca aj pokus o nápravu v roku 2014 sa skončil bezdôvodným odvolaním konateľa a dozornej rady v roku 2019. Množstvo škandálov, pochybných zmlúv a strát sprevádzalo nielen Reformatu, ale – ako sa v posledných rokoch zistilo – aj Evanjelickú diakoniu. Aj na Synode ECAV 2021 senior Jaroslav Matys poukázal na to, že tieto závažné zlyhania pri správe cirkevného majetku sa týkajú skoro výhradne len generálnej cirkvi!

Druhý problém sa týka tzv. Fondu finančného zabezpečenia cirkvi. Ten vznikal veľmi chaoticky a bez riadnej diskusie s cirkevnými zbormi, ktoré až do dnešných dní nadmieru zaťažuje. Nadmieru preto, lebo na zvýšenie platov duchovných na súčasnú úroveň by stačila podstatne nižšia čiastka – ktorú si vo vzťahu k svojmu farárovi vedia mnohé zbory vyriešiť aj samy. Výška odvodov do „centrály“ spôsobuje, že vzhľadom na zložitú situáciu v spoločnosti (inflácia a recesia) ju viaceré zbory nie sú schopné ani zrealizovať. A na „Kávičke“ tí, ktorí tieto peniaze od zborov vyžadujú, im zároveň radia, že – ak im ešte niečo ostalo, aby si tiež vymenili kotol (resp. kúrenie) alebo aj okná. Viaceré zbory by to aj rady urobili (a to aj samy – a oveľa skôr, ako prišla táto „rada“ z predsedníctva ECAV), ale jednoducho niet z čoho!!! Za týchto okolností preto táto „rada“ od tých, ktorí takýto fond „finančného zabezpečenia“ vytvorili (a ktorí pod hrozbou sankcií vyžadujú jeho platenie), vyznieva ako výsmech!

Pasportizácia

Ivan Eľko v úvode svojho príspevku zdôraznil, že na Synode ECAV 2022 bola predložená tzv. pasportizácia cirkevného majetku, ktorej základom je zoznam, kde a ktoré nehnuteľnosti generálna cirkev vlastní. Tu je potrebné dodať, že tento prehľad majetku bol prevzatý zo Zmluvy o správe majetku z roku 2017, ktorú za Reformatu podpisoval ešte Štefan Sabol, a práve na tomto základe bolo realizované rozšírenie do formy, ktorú spomína Ivan Eľko. Lenže okrem niektorých dodatočných informácií (nejaké mapky a popisy) tam žiadna nová pridaná hodnota nevznikla! Zámerom bolo zrejme skôr vzbudiť zdanie, že sa v správe majetku predsa len niečo robí…

Nasledovala opäť všeobecná informácia, tentokrát od Renáty Vinczeovej, o tom, kde a na čo sa ktorá budova využíva. Nedá sa nekomentovať informácia o stave budovy na Panenskej 25, kde generálna dozorkyňa uviedla, že táto budova je v havarijnom stave a vyžaduje si okamžitú rekonštrukciu, pretože je poškodená aj strecha. Tu je potrebné dodať, že podobný stav konštatoval statik už pri obhliadke v roku 2015 za konateľa Štefana Sabola! Tento konateľ nechal vypracovať aj štúdiu rekonštrukcie strechy s doplnením dvoch mezonetových bytov, ktorá bola v tom čase odhadnutá na 287 000 eur. Iba pripomíname, že vtedajší konateľ Štefan Sabol nechal k dispozícii z podnikateľskej činnosti aj z vyhraného súdneho sporu – po svojom odvolaní – na účte ECAV viac ako 538 728 eur, čo znamená, že aj finančné zdroje na rekonštrukciu boli zabezpečené!

Prečo sa teda od roku 2019 v tejto veci nič neurobilo? Prečo v roku 2023 konštatujeme v podstate to isté, čo v roku 2015? Ako sa súčasné vedenie ECAV na Slovensku a Reformaty stará o cirkevný majetok? Čo za ten čas robili? A môžeme sa v zastúpení celej evanjelickej verejnosti spýtať, koľko peňazí do ECAV Reformata odviedla od nástupu Branislava Rybnikára (a následne Tomáša Hybena a Petra Gärtnera)? Koľko zanechal na opravy Štefan Sabol, to vieme, a preto sa pýtame, koľko financií na opravy a rekonštrukcie cirkevného majetku je pripravených dnes?!

Následne Renáta Vinczeová pokračovala tým, že v súčasnosti sa rieši otázka, či túto rekonštrukciu bude cirkev realizovať vo vlastnej réžii, alebo zváži nejakú formu dlhodobého prenájmu, kde by rekonštrukciu financoval budúci nájomca. Pozrime sa teda na to, čo z tohto vyjadrenia vyplýva:

  1. Po prvé z toho, že nič nie je rozhodnuté, je zrejmé, že nič nie je ani pripravené – v zmysle prípravy prípadnej rekonštrukcie!
  2. Po druhé to, že cirkev by nepochybne – po výsledku, ktorý predviedol Štefan Sabol – mala mať pripravenú dostatočnú sumu na to, aby túto opravu zrealizovala sama. Otázne však je, ako reálne hospodárila a či naozaj tieto peniaze má!
  3. Po tretie, keď v ECAV počujeme o dlhodobom prenájme, kde si rekonštrukciu zaplatí budúci nájomca, tak asi každému napadne nájomný vzťah na budovu na Svoradovej 1. Ten bol v správe synodálnej komisie hodnotený ako pre cirkev mimoriadne nevýhodný, netransparentný a hlavne úplne mimo trhových parametrov! Sme toho názoru, že po tejto skúsenosti by malo predsedníctvo cirkvi najskôr ukázať, ako vie riešiť staré problémy, a až potom – ak vôbec – začínať iný podobný projekt, kde logicky visí „vo vzduchu“ rovnaké podozrenie, ako to (znova) dopadne!

Riadili sme to my – a budeme to riadiť my

Renáta Vinczeová pri výpočte nehnuteľností spomenula aj dom (skôr vilu) na Vlčkovej ulici, ktorú používa generálny biskup. Keďže pri vzniku Fondu finančného zabezpečenia sa často argumentovalo nedostatkom financií v cirkvi vo všeobecnosti, viacerí evanjelici navrhovali vrátiť sa ku komerčnému prenajímaniu tohto lukratívneho objektu. S tým, že pre rodinu generálneho biskupa by sa našiel byt priamo v cirkevnej budove na Palisádach, ako sa aj on sám v čase pred voľbami zaväzoval. Generálny biskup by tak išiel celej cirkvi – v šetrení – príkladom. Keďže sa v tomto smere nič neudialo; zrejme to s tou finančnou situáciou v ECAV (a ohrozením financovania zo strany štátu) nebude až také zlé…

Veľmi zaujímavá bola aj téma, ktorá sa zaoberala formou správy cirkevného majetku. Renáta Vinczeová uviedla niečo v štýle, že „všetok majetok je spravovaný cez spoločnosť Reformata, s. r. o. Niekedy sa tak rozhodlo, malo to nejaké výhody právne a ekonomické, ale v dnešnej dobe takmer žiadne výhody takejto formy správy nevidíme, je to skôr organizačná a ekonomická komplikácia, a okrem toho je to aj téma, ktorá dlhodobo rezonuje v cirkvi ako nejaká problematická“…

Takýto štýl vyjadrovania sa však nedá označiť ináč ako laický a vysoko neprofesionálny! Kde je porovnanie výhod a nevýhod riadenia spoločnosti cez samostatnú spoločnosť a priamo? Kde je diskusia na túto tému? Na základe čoho sa tak rozhodlo? Kde je vysvetlenie pre verejnosť, prečo sa rozhodlo práve pre túto zmenu? Nie je to skôr snaha jednoducho zamiesť stopy, aby s Reformatou „zanikli“ aj všetky problémy (kauzy a straty), ktoré v minulosti vznikli a ktoré vedenie ECAV po roku 2018 (ako jediný spoločník) nevedela či skôr nechcela riešiť?

Renáta Vinczeová ďalej uviedla: „Preto sa rozhodlo, aby správa majetku bola presunutá priamo pod gesciu priamo cirkvi, v rámci GBÚ, kde bude vytvorené samostatné pracovisko alebo oddelenie…“ A Ivan Eľko zas pokračoval: „V súčasnosti prebiehajú administratívne a právne kroky, ktoré vedú k tomu, aby od januára 2024 toto naše oddelenie na GBÚ spravovalo majetok, neviem presne či celý, alebo podstatnú časť z neho, … to bude po odbornom posúdení, ale teda chceme majetok spravovať sami…

Veta o tom, že si chceme cirkevný majetok spravovať sami, je naozaj veľmi zvláštna. Budí to dojem, že doteraz ho spravoval niekto „iný“. Avšak je to práve generálne predsedníctvo ECAV, ktoré je ako jediný spoločník zároveň Valným zhromaždením Reformaty. Ak nie je s prácou konateľa (konateľov) spokojné, môže ho, resp. ich odvolať. Rovnako ako aj vedúceho oddelenia, ktorého chcú od januára 2024 vymenovať do funkcie na GBÚ. Oddelenie správy majetku do samostatnej spoločnosti používa viacero organizácií preto, lebo sa tak vytvoria lepšie podmienky pre profesionálnu správu majetku. Lenže, samozrejme, základným predpokladom je vylúčenie akýchkoľvek politických nominácií. Organizačná zmena v zmysle „predtým to bolo v Reformate, teraz to bude v GBÚ“ teda nerieši podstatu problému – neprofesionálnu alebo, ak chcete, neefektívnu správu majetku!

Budú teda v budúcnosti lepším správcom cirkevného majetku štatutári ECAV Ivan Eľko a Renáta Vinczeová ako predtým tí istí Ivan Eľko a Renáta Vinczeová v pozícii jediného spoločníka Reformaty?

Ďalším aspektom tohto rozhodnutia je deľba, resp. popis práce. Milí evanjelici, bude sa vám páčiť, keď generálny biskup ako „duchovná autorita ECAV“ bude viac hovoriť o výmene kotlov, kúrenia, okien či šetrení energií ako o Augsburskom vyznaní a vierouke ECAV?!

„Historicky citlivé“ riziko je možné vnímať aj pri slovách Ivana Eľka, že na generálnom biskupskom úrade budú priamo spravovať majetok „neviem presne či celý, alebo podstatnú časť z neho“. Odvoláva sa síce na odborné posúdenie, ale evanjelici majú stále v pamäti snahu Jána Brozmana, resp. Martina Kováča vyčleniť budovu č. 1 na Svoradovej ulici pod správu Beckovskej Viesky, ktorú v tom čase ešte stále riadil Vladimír Daniš! Aj preto si aj teraz treba dať pozor, čo bude presunuté do priamej správy ECAV a čo nie. Čo bude patriť do tej „nepodstatnej časti“, a najmä to, kto ju bude spravovať! A čakáme tiež na zdôvodnenie, prečo sa tak rozhodlo.

Svoradova 1

Renáta Vinczeová hovorila aj o dlhodobom prenájme budovy č. 1 na Svoradovej ulici do roku 2028. O výhodnosti či skôr nevýhodnosti tohto nájmu, ako to uvádza správa synodálnej komisie, však nehovorila vôbec nič. A tiež nehovorila nič o tom, aké kroky pre nápravu tohto stavu podnikli. Iba pripomíname, že za konateľa Štefana Sabola bola spracovaná právna analýza tejto pre ECAV nevýhodnej zmluvy. V roku 2020 (dva roky po svojom nástupe do funkcie) sa Ján Brozman na synode vyhováral, že sa na tom pracuje, že túto zmluvu majú na stole právnici… A ako vidíme dnes, doteraz na nič neprišli…

Predsedníctvo cirkvi sa pri „Kávičke“ viac venovalo novému projektu, a to výstavbe multifunkčného objektu, ktorý plánujú postaviť majitelia susedného pozemku, kde majú byť byty, kancelárie a obchody. Tí na minulej synode predstavili možnosť združenej investície – kde by ECAV vložila budovu a pozemok. Ako uviedla Renáta Vinczeová, „naša budova by bola následne zbúraná a na spoločnom pozemku by bola postavená nová multifunkčná budova, v ktorej by ECAV mala adekvátny podiel odpovedajúci minimálne vo výške vloženého podielu“.

Ako sama ďalej uvádza, kľúčovou úlohou je vyrokovať čo najlepší podiel pre ECAV. Ten súvisí najmä s ocenením hodnoty nášho majetku. Rokuje sa už skoro celý rok, a tak uvidíme, s akým výsledkom na generálne presbyterstvo, resp. na synodu predsedníctvo ECAV, resp. konatelia Reformaty prídu. Závažným problémom je aj to, že cirkev zrejme nemá spracované a finančne ohodnotené žiadne ďalšie alternatívy okrem spomínanej združenej investície. Pritom existencia takýchto alternatívnych návrhov by nepochybne prispela aj k zvýšeniu hodnoty tejto budovy pri prípadnom vyjednávaní.

Ivan Eľko na záver tejto témy uviedol, že „stále sa rokuje, stále sa vyhodnocujú tie podmienky a možnosti, nebol zatiaľ urobený žiadny krok, administratívny, právny či účtovný, ktorý by tento majetok ovplyvnil, resp. limitoval Iba pripomíname, že to povedal člen predsedníctva ECAV, ktorý pred časom podpísal súhlas s čiastočným zatienením tejto budovy, a to bez vedomia a súhlasu cirkevných orgánov. A tento generálny biskup teraz hovorí, že „majetok si chceme spravovať sami“!

Záver

Otázky a odpovede na „Kávičke“ nepriniesli žiadne podstatné, ale iba všeobecné informácie o správe cirkevného majetku. Nedotkli sa žiadnych vážnejších problémových bodov a rozpracované projekty tiež hodnotili iba všeobecne – v rovine zámerov. Aj spomínaný prevod správy majetku pod generálny biskupský úrad vzbudzuje viac otázok ako odpovedí.

Znova musíme konštatovať, že v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku chýba profesionálna správa cirkevného majetku a chýba aj nezávislá kontrola činnosti všetkých zainteresovaných (a zodpovedných).

Ak to s efektívnou a transparentnou správou cirkevného majetku myslíme naozaj vážne, čaká nás ešte veľa práce. Je potrebné sa modliť za to, aby sa v cirkvi našli profesionáli, ktorým na ECAV skutočne záleží!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com