Transparentná kávička za veľa nestojí!
Hovorí sa, že dôvera sa ľahko stratí, ale ťažko buduje. Veľa škandálov, finančných strát a morálny úpadok výrazne narušili aj dôveru evanjelikov či celých cirkevných zborov vo vzťahu k vedeniu ECAV. Táto kríza dôvery zasahuje do každej oblasti života cirkvi, či už hovoríme o nových projektoch, financovaní cirkvi, správe majetku, alebo aj o bežnej cirkevnej agende.
Príčinou tohto stavu je najmä netransparentná a neefektívna správa majetku, často bez dodržiavania aj elementárnych pravidiel. Ďalej je to nerešpektovanie augsburského vierovyznania, právnej subjektivity cirkevných zborov, opakované porušovanie demokratických zásad pri voľbách aj zámer rušiť či spájať cirkevné zbory len na základe toho, že neplatia vyrubený príspevok, ktorý predtým nebol s konkrétnym cirkevným zborom vôbec prerokovaný a odsúhlasený. Nezáujem či neschopnosť komunikovať s evanjelikmi, ktorí požadujú nápravu pomerov v ECAV, je takisto úplne absurdná a za normálnych okolností – ak ide o blaho ECAV – nepochopiteľná!
Samozrejme, všetko sa dá napraviť. Len musí existovať reálny záujem spojený s reálnymi a adekvátnymi opatreniami, ktoré tento zámer pretavia do praxe. Tak je možné napraviť nielen spôsobené škody a zabezpečiť efektívnu správu nielen majetku, ale následne aj znovu vybudovať stratenú dôveru.
Čo sa (ne)urobilo
Doterajšie kroky vedenia ECAV však žiadnu zásadnú zmenu pri riešení vyššie uvedených problémov nepriniesli. Neboli prijaté ani žiadne systémové pravidlá so zámerom predchádzať zlyhaniam, ktoré sa opakovane udiali v minulosti. O transparentnosti a efektívnosti sa viac hovorí, ako reálne koná. Podľa vzoru politikov sa aj v našej cirkvi aplikuje výrok: „Nik vám nemôže dať toľko, koľko vám ja dokážem sľúbiť.“
Existuje viacero dôvodov sa obávať, že do tejto kategórie patrí aj nová relácia „Spolu na kávičke“. Krátke videoreportáže obsahujúce rozhovory s členmi predsedníctva ECAV majú vraj (naraz) vyriešiť problém informovanosti, úprimnosti, otvorenosti a transparentnosti. Lenže už na prvý pohľad musí byť jasné, že zvolený „prostriedok“ neodpovedá charakteru a vážnosti problémov, ktoré ECAV trápia!
Pri takejto relácii je zrejmé, že výber tém, respondentov a odpovedí bude riadený a moderovaný tak, aby sa tam žiadna nepríjemná, vecná, dlhodobo neriešená otázka neobjavila. Bude sa hovoriť o tom, čo predsedníctvu ECAV vyhovuje, kde sa cítia komfortne, a ak sa dotknú cirkevných zborov, tak len tých, ktoré napriek všetkým problémom v cirkvi (a teda aj na úkor smerovania ECAV) sú súčasnému vedeniu stále nekriticky „lojálne“. Ostatní, ktorí chcú vidieť praktické kroky (k náprave situácie v cirkvi), vernosť evanjelickej vierouke, a najmä jednotu slov a činov ostanú zrejme zas v nemilosti…
Nová relácia sa tak najskôr stane zas len reklamným klipom na zlepšenie imidžu súčasného vedenia ECAV. Zvolená metóda propagácie nedáva žiadnu záruku, že sa v ECAV niečo reálne zmení – ani v zmysle správy majetku, ani vo financovaní, ani vo voľbách, ani v komunikácii či vo vzájomnej úcte. Vyzerá to tak, že nové vedenie ECAV sa ani tak nespolieha na Bibliu a systematickú odbornú prácu, ale skôr na rady marketingových poradcov…
Prvá relácia
Čo môžeme od novej relácie čakať, sa ukázalo hneď v prvom rozhovore. Ivan Eľko sa tradične spoľahol na svoju až paranormálnu rétoriku, ktorej až príliš často chýba akýkoľvek (ale najmä zdravý) obsah. Je až komické, že v snahe sa hrať na transparentného v odpovedi na úvodnú otázku spomenul v prvých troch vetách slovo transparentnosť hneď šesťkrát! To malo zrejme vytvoriť dojem, že „my sme transparentní“, a to aj napriek všetkému, čo sa v cirkvi často až príliš netransparentne, za zatvorenými dverami, deje – alebo práve preto! Je tu zámer vytvárať imidž, riešiť veci marketingovo a mediálne, ale nie reálne – v praxi!
O tom, že nové vedenie žiadnou sebareflexiou neprešlo, svedčí aj druhá odpoveď, ktorá bola abstraktne (ako ináč) venovaná „atmosfére v cirkvi“. Tam sa Renáta Vinczeová znova posťažovala na veci spojené s nedôverou a pochybnosťami, keď sa spochybňuje všetko, čo vedenie cirkvi navrhne alebo povie. Sekundoval jej (ako ináč) aj Ivan Eľko, ktorý hovoril o tých, ktorí si chcú nájsť nejakú tému a okolo tej témy budovať nejakú konšpiráciu alebo nedôveru. Problémom však je, že takéto témy vôbec netreba hľadať, pretože väčšina krokov vedenia ECAV je neštandardná, neprofesionálna a najmä v rozpore so záujmami ECAV! A prečo by za týchto okolností mali byť evanjelici, ktorým na cirkvi záleží, ticho a tolerovať tento stav? K tomu nás vedie slovo Božie? K falošnému pokoju, k tomu, aby sme sa mlčky pozerali na to, ako cirkev finančne a morálne upadá, pretože pre niekoho sú osobné záujmy viac ako záujem cirkvi?!
Predsedníctvo ECAV sa zjavne vôbec nezaoberalo sebareflexiou, a teda najmä tým, ako sa (ne)komunikuje, ako (ne)odborne a subjektívne sa prijímajú rozhodnutia, ako sa porušujú aj elementárne zásady správy majetku, financií či demokratické princípy, ktoré sú základným predpokladom fungovania každej zdravej inštitúcie!
Svetlo na konci tunela?
V odpovedi na tretiu otázku začal Ivan Eľko hovoriť niečo o tom, aby sme viac propagovali to, čo je dobré. Lenže aj táto téma má svoje dve „ale“…
Prvé je to, že chváliť sa tým, čo ešte funguje v cirkevných zboroch, nie je veľmi úprimné, pretože tie cirkevné zbory často fungujú aj napriek opatreniam, ktoré prijíma vedenie ECAV, a nie vďaka tomu, čo vedenie ECAV koná. Ak teda neberieme do úvahy selektívnu mediálnu a finančnú podporu „svojim verným“… Druhým problémom spojeným s uvedeným výrokom Ivana Eľka je to, že z neho nepriamo vyplýva výzva, aby sme sa nezaoberali tým, čo nefunguje – hoci práve tieto záležitosti potápajú cirkev, rozbíjajú dôveru a ničia cirkev vzťahovo aj finančne!
Trochu viac nádeje do budúcnosti dáva výrok Renáty Vinczeovej o tom, že je potrebné znovu budovať dôveru (ktorá je v troskách), a tiež o tom, aby sme vedeli akceptovať aj iný názor, ktorý vraj nie je hneď potrebné brať ako útok na seba. Hovorila aj o schopnosti prijať kritiku (to sme tu už tiež dlhšie nepočuli), aj o tom, že je nevyhnutné hovoriť o nepríjemných veciach, ktoré je potrebné pomenovať a vedieť ich prijať. Vraj má záujem na tom, aby sme ostali v pragmatickej rovine, aby sa aj konfliktné veci dokázali riešiť v pokoji a láske. Ak by to znamenalo, že ľudia, ktorí majú iný názor, nebudú generálnym biskupom automaticky označení za teroristov, bol by to určite pokrok…
Nevieme však, nakoľko vážne je možné brať tieto výroky Renáty Vinczeovej. Už je vo funkcii (najskôr zastupujúceho) generálneho dozorcu skoro dva roky, a preto je pokojne možné, že to sú iba falošné nádeje a (marketingovo) prázdne reči. Ak to však myslela vážne, tak sa veci v ECAV môžu konečne pohnúť vpred. No aj prípade takéhoto optimistického scenára je potrebné pripomenúť, že na vyriešenie vážnych problémov a obnovenie dôvery v ECAV nás čaká ešte veľmi dlhá a náročná cesta!
Záver
Diskusia pri kávičke je veľmi povrchný nástroj, ktorý môže problémy zakryť (resp. odviesť od nich pozornosť), ale určite nie vyriešiť. Je zbytočné v troch vetách šesťkrát spomenúť transparentnosť, keď v cirkvi absentuje normálna komunikácia, keď nevidíme transparentnosť ani pri takej základnej otázke, ako je financovanie v cirkvi, správa majetku či vyšetrovanie majetkových káuz! To, že sa hráme na transparentnosť pri správe Fondu finančného zabezpečenia (FFZ), nestačí, pretože už samotný fond vznikol za veľmi pochybných okolností, a rovnako pochybný bol i jeho ďalší vývoj; a o nepochopiteľnom (alebo účelovom) žonglovaní s tým, čo sa vypláca zo štátneho a čo z FFZ, ani nehovoriac! Ak to vedenie cirkvi s transparentnosťou myslí naozaj vážne, tak musí okrem plnej finančnej transparentnosti jasne stanoviť a dodržiavať zásady obstarávania služieb a výberových konaní, jasne stanoviť kompetencie a zodpovednosti (spojené s merateľnými cieľmi), zaviesť pravidelné a úplne výkazníctvo a tiež serióznu a nezávislú kontrolu!
So všetkými cirkevnými zbormi je potrebné komunikovať otvorene a priamo. Je potrebné ich počúvať a ich problémy a námety je potrebné riešiť. Nejaké vtipné alebo situačné bonmoty pri kávičke túto komunikáciu určite nenahradia!
Transparentná kávička za veľa nestojí – je odporná a ani neplní svoj účel. To, čo potrebujeme v ECAV, je transparentné hospodárenie a plná informovanosť o zámeroch a stave projektov, ktoré sa za cirkevné peniaze realizujú!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: pixabay.com
