Na nedávnej Synode ECAV 2020 sa generálny biskup Ivan Eľko znova raz rozhorlil, tentokrát na tému, ktorej sa donedávna vyhýbal “ako čert krížu”, a to transparentnosť. Vraj keď chceme byť transparentnou cirkvou, musíme byť transparentní vo všetkom, vždy a všade. Dokonca v tejto súvislosti netreba ani veľmi brať ohľad na citlivé údaje, pretože čo je to vlastne citlivý údaj, v cirkvi predsa všade robíme s citlivými údajmi. Inými slovami (vraj) všetko treba zverejniť!

Je to nepochybne zvláštny „prerod” človeka, ktorý je známy tým, že úplne odmieta komunikovať s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Človeka, ktorý je členom predsedníctva ECAV, ktoré má problém so zverejňovaním zápisníc nielen z rokovaní cirkevnoorganizačných jednotiek (COJ), ale aj z rokovaní výborov. Toho predsedníctva, ktoré nielenže nezverejnilo všetky fakty, ale doteraz nevyriešilo žiadnu z majetkových káuz!

Takže predsa metanoia, zmena mysle, prístupu a konania? Ak sa chceme dopátrať odpovede na túto otázku, musíme sa pozrieť bližšie na to, na akom príklade túto svoju novú teóriu generálny biskup prezentoval. Či išlo o spomínané informácie z vedenia cirkvi, známe kauzy, alebo o niečo iné.

Relativizácia pojmov

Kto si prečítal správu predsedníctva cirkvi na Synodu 2020, ten sa veľa informácií o stave a činnosti cirkvi nedozvedel. Čitateľ znalý pomerov možno akurát zachytil nepodarený pokus o relativizáciu vážnych zlyhaní, ktoré dobre poznáme z Reformaty, a tiež pokus o vysvetlenie dvoch káuz, avšak aj to iba pochybný a nedostatočný. Z toho je zrejmé, že predsedníctvo sa ani tak nesnažilo riešiť “to veľké”, ako skôr nafukovať “to malé”, a tak “kompenzovať” zlyhania v Reformate do roku 2014 tým, čo sa údajne našlo po roku 2014. Ak tento prístup považujete za nebiblický, nemýlite sa. Namiesto toho, aby vedenie cirkvi išlo pri objasňovaní starých káuz príkladom, snaží sa nám dokázať, že nik nie je dokonalý.

Lenže balónik nikdy nenafúknete do veľkosti vzducholode. A tak zopár malých cca 30-eurových pokút (v celkovej výške 630 eur za 4 roky), ktoré dostal vtedajší konateľ Reformaty za pár hodín meškajúce podanie výkazov, nikdy nebude možné porovnať s dorubením dane a pokutou vo výške 72 000 eur! Pritom však najväčším problém nie je len samotná výška, ale najmä to, že tieto zlyhania nik, ani konatelia, ani účtovníčka, doteraz nevysvetlili!

Divadlo na Synode

To však nebola jediná vec, ktorá sa do biskupovho “transparentného balíka” dostala. V podobnom duchu ─ nik nie je dokonalý, a tiež v rámci dlhodobého zámeru diskreditácie svojho predchodcu ─ nezabudol ani na opravu fary v Dunajskej Lužnej. Je už takou tradíciou, že zasadnutia Synody boli “opozíciou” po minulé roky pomerne dobre režírované, na čo svojho času poukázal jeden člen GHV. Podelil sa s nami o svoju skúsenosť, keď mal ”tú česť” sedieť na Synode v Nimnici v zadných laviciach pri jednej dáme z Biskupského úrade Západného dištriktu, ktorá inštruovala “hercov”, kedy a ktorý a, samozrejme, aj s akou témou má vystúpiť, aby sa dostavil požadovaný “mediálny” efekt a cieľ.

Podľa dostupných informácií to nebolo ináč ani na tejto Synode v Ružomberku. Predstavenie sa začalo už pri kontrole uznesení. Kvalita výsledných uznesení bola priamo úmerná “hercovi”, ktorý ich navrhol. Predstavenie pokračovalo diskusiou k správe predsedníctva, kde najmä vo veci obžaloby a prijatia uznesenia proti trom členom Asociácie nebolo nič ponechané na náhodu. Hlavnú úlohu stvárnil starý divadelník z východu, ktorý sa nebál, jeho vlastnými slovami vyjadrené, vyložene klamať, aby obvinil a zdiskreditoval členov Asociácie. Vďaka takejto predpríprave bolo prijatie vopred dohodnutých uznesení proti Asociácii slobodných zborov už len niečo ako povinná jazda.

Prenasledovanie pokračuje

Aká by to však bola Synoda, ak by si predsedníctvo cirkvi znova “nekoplo” do bývalého vedenia? Urobme si aspoň krátku rekapituláciu týchto pokusov:

  • ničím nepodložené obvinenie z rozdeľovania cirkvi v pastierskom liste,
  • odobratie titulov emeritných biskupov, ako aj práva nosiť biskupské kríže, a s tým spojené pokrytectvo, keďže v čase ich pozvania na inštaláciu nového vedenia už o tom bolo rozhodnuté,
  • snaha zastaviť obľúbený titul zamyslení na každý deň Hrad prepevný”, vydávaný pod gesciou vtedajšieho generálneho biskupa Miloša Klátika,
  • na Synode 2019 Ivan Eľko reagoval na sťažnosť niektorých synodálov, že odobratie titulov a biskupských krížov, ako bolo realizované, je v rozpore s cirkevnoprávnymi predpismi, znova iba ďalším vyhrážaním…,
  • kontrola investícií do obnovy farského úradu v Dunajskej Lužnej,
  • výsluch bývalého generálneho biskupa Miloša Klátika na Zbore biskupov, zrejme s cieľom ho zastrašiť,
  • dodatočné vyžiadanie si odpovedí na otázky k výsluchu a pod.

Za týchto okolností asi nikoho neprekvapí, že aj na Synode 2020 sme sa dočkali pokračovania. Otázku hospodárenia v zbore emeritného biskupa Miloša Klátika sa Ivan Eľko podujal riešiť už v správe predsedníctva cirkvi, kde však túto pasáž záhadne ukončil výrokom “bez komentára”. Túto “malú domov” však zachytil útočník z Liptovsko-oravského seniorátu, ktorý hru znova naplno rozohral.

Podľa seniora Stanislava Gregu je totiž trojnásobné prekročenie pôvodného rozpočtu vo výške 60 000 eur pri oprave fary takým vážnym porušením, že si vyžaduje disciplinárny trest. Je zaujímavé, že ten istý útočník (senior) rozohral podobnú hru o disciplinárne tresty vo vzťahu k emeritným biskupom aj na minulej Synode…

Na jeho otázku odpovedala protiotázkou seniorka Bratislavského seniorátu Sidonia Horňanová. Odkiaľ má predsedníctvo cirkvi informácie o oprave fary v Dunajskej Lužnej? Za seniorálny hospodársky výbor (SHV) bol na kontrole v tomto zbore predseda SHV a zároveň vtedajší predseda Generálneho hospodárskeho výboru Martin Kováč a vo výslednej správe bolo konštatované, že pri kontrole hospodárenia neboli zistené žiadne nedostatky! Niečo iné však už Martin Kováč prezentoval na seniorálnom konvente, kde sa prezentované údaje vôbec nezhodovali s tými, ktoré boli uvedené v zápisnici z kontroly! Poukázala tiež na to, že v tom čase údaje z kontroly nedostala ona ako zástupkyňa seniorátu, ale bez vedomia predsedníctva BAS boli postúpené priamo na Generálny hospodársky výbor! Aj napriek tomu, že kontrola SHV bola vykonaná v šiestich zboroch, v správe na  seniorálnom konvente bolo komentované len hospodárenie CZ v Dunajskej Lužnej. Položila teda otázku, či tu nejde o citlivé informácie, ktoré podľa nej nemali byť prednesené bez súhlasu predsedníctva. Túto otázku položila už skôr seniorálnemu právnemu zástupcovi, ktorý potvrdil, že brat Martin Kováč svoje kompetencie prekročil. Na záver ešte raz zdôraznila, že podľa oficiálneho výsledku kontroly troch členov SHV je v zbore Dunajská Lužná všetko v poriadku.

Podľa Ivana Eľka však v tomto kontexte nerozlišujeme nič také ako citlivé údaje, zverejniť je potrebné všetko! Dokonca aj správa predsedníctva cirkvi je vraj plná citlivých údajov. Vzhľadom k doterajšiemu správaniu predsedníctva cirkvi či generálneho biskupa by sme tento posun teda mohli nazvať “z extrému do extrému”! Je vysoko pravdepodobné, že jediným zmyslom tejto slovnej hry bolo obhájiť spôsob, akým sa predsedníctvo cirkvi k informáciám zo zboru dostalo a na základe čoho si dovolili ich zverejniť!

Ak sa pozrieme na problém prekročenia rozpočtu ako taký, môže to byť problém vtedy, ak má organizácia limitované zdroje a je potrebné ho dofinancovať z iných zdrojov organizácie, ktoré boli pôvodne určené na iné aktivity či projekty. Financie na opravu fary boli však zabezpečované na sponzorskej báze – bez toho, aby sa čerpali zdroje na úkor iných zborov. Podstatné je predovšetkým to, že týmto spôsobom bol zhodnotený majetok, ktorý patrí Cirkevnému zboru Dunajská Lužná!

Podľa Ivana Eľka je však to, čo sa udialo, precedens, ktorý sa vraj nemal stať, pretože ináč dávame zelenú všetkým. Ak platí to, čo je napísané vyššie, tak sa niet čoho obávať! Predstavte si, že rovnako bude v roku 2021 postupovať Cirkevný zbor Hybe. Naplánuje opravu strechy vo výške 20 000 eur, ale keďže sa mu z externých zdrojov podarí získať ďalších 40 000 eur, rozšíri po zasadnutí presbyterstva rozsah opráv a generálne opraví celú faru. Čo je na tom zlé, ak za získané zdroje opraví zbor viac, ako pôvodne plánoval? Je to zlý príklad pre celé Slovensko? Určite nie. Každá akcia, keď sa na základe sponzorských peňazí podarí niečo vybudovať či opraviť, by predsa mala byť vítaná. A ten, kto sa o to zaslúžil, by mal byť pochválený. A nie disciplinárne stíhaný!

Podľa nášho názoru však daný prípad nemal so snahou o transparentnosť nič spoločné. V skutočnosti išlo len o vyprovokovanie evanjelikov k nízkym pudom založeným na závisti, keď uvidia, aké zdroje boli investované do opravy farského úradu!

Eurofondy pre CZ Nitra

To, že v prípade generálneho biskupa je vnímanie transparentnosti naozaj subjektívne a účelové, potvrdzuje aj skutočnosť, že o inom, podobnom prípade, dokonca s podstatne väčšou finančnou dotáciou, Ivan Eľko už niekoľko mesiacov mlčí. A pritom ide práve o Cirkevný zbor Nitra, v ktorom Ivan Eľko pôsobil predtým, ako sa stal generálnym biskupom, a výška tejto dotácie patrí medzi najväčšie v histórii ECAV. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok s názvom “Zariadenie pre seniorov a Denný stacionár Cirkevného zboru ECAV v Nitre” bola totiž schválená 25. 2. 2020, a to vo výške 1 799 627,62 €!

Je nepochopiteľné, prečo 10-krát vyšší príspevok, ako bola investícia do fary v Dunajskej Lužnej, Ivan Eľko vo svojej správe nespomenul. A pritom podľa princípu, ktorý sme uviedli vyššie, je aj táto aktivita a dotácia pre Evanjelickú cirkev či Cirkevný zbor Nitra prínosom! Uberá z cirkevných peňazí? Nie. Prináša novú pridanú hodnotu pre ECAV? Áno. Tak prečo to veľké, ohlušujúce ticho?

Alebo to nebola tak celkom len zásluha Cirkevného zboru Nitra? Niečo podobné, čo vidíme aj v pozadí Cirkevného zboru Dunajská Lužná? A neudialo sa niečo podobné aj po skončení biskupského mandátu Júliusa Fila, resp. Pavla Uhorskaia? To, na čom v skutočnosti záleží, je, ako a kde boli tieto zdroje investované, či bol tento proces transparentný a kto je konečným užívateľom výhod. Určite by malo ísť o zhodnotenie cirkevného majetku, nie súkromného!!!

V prípade dotácie pre Cirkevný zbor Nitra je možné vidieť, že podnikanie v tomto segmente má na Slovensku rastúci trend a je zvlášť obľúbené medzi zástancami súčasného vedenia ECAV, či už po cirkevnej, alebo súkromnej línii. Ostáva len dúfať, že nové zariadenie ECAV bude riadené zodpovedne a transparentne. Že tam nebude taký problém dostať sa na kontrolu ako v iných strediskách Evanjelickej diakonie, o čom by veľa vedeli hovoriť súčasní aj bývalí členovia generálneho hospodárskeho výboru.

Ostáva už iba dúfať, že Ivan Eľko ocení aj tento náš pokus o transparentnosť tam, kde on sám zlyhal. A že pochopí, že dvojitý meter a účelové (situačné) vyťahovanie toho, čo sa mu hodí, v žiadnom prípade nepatrí medzi nástroje veriaceho človeka, a už vôbec nie biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!

Záver

Predsedníctvo cirkvi, a zvlášť Ivan Eľko, sa tak viac ako nezodpovedne zahráva so slovom transparentnosť, ktoré je však kriticky dôležité aj z pohľadu financovania cirkvi. Účelové a situačné používanie toho pojmu totiž výrazne znižuje beztak nízku dôveryhodnosť predsedníctva cirkvi, a to práve vo chvíli, keď požaduje 1,5 milióna eur z cirkevných zborov!

Za dva roky totiž predsedníctvo cirkvi nevysvetlilo nič z toho, kde cirkev prišla, resp. stále prichádza o desiatky až stovky tisíc eur. Doteraz neboli transparentne a dôsledne vyšetrené kauzy, ako bol byt na Panenskej, chýbajúce zdroje v Beckovskej Vieske, neuplatnená inflačná doložka či nevýhodná zmluva na Svoradovej, predražené investície a pod. A to aj napriek tomu, že cirkvi tak vznikli veľké finančné straty a tieto peniaze v cirkvi reálne chýbajú!

Ak túto toxickú kombináciu netransparentnosti a neefektívnosti mieni predsedníctvo cirkvi podporovať aj naďalej, nech nečaká, že zbory budú takéto aktivity cirkvi podporovať! Pretože za týchto okolností nemajú žiadnu záruku, ako sa s ich peniazmi naloží a kde skončia!

Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto:

 

%d blogerom sa páči toto: