Zjednodušenie

Zjednodušenie, ktoré veci iba skomplikuje a predraží

Ak by sme situáciu v ECAV chceli pomenovať lekárskou terminológiou, určite by sme mohli hovoriť o chronických, dlhodobo neliečených problémoch a tiež o akútnom nedostatku pokánia, sebareflexie a nápravy – či už v morálnej, alebo aj hospodárskej oblasti. To sme mohli pozorovať na neschopnosti nového vedenia ECAV vysporiadať sa s majetkovými kauzami, s účtovníctvom neodovzdaným v elektronickej forme aj s netransparentným a zmanipulovaným priebehom volieb. Neschopnosť rýchlo a profesionálne riešiť odborné záležitosti však veľmi dobre vidno aj na činnosti Komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV, ktorá už mnoho rokov o niečom rokuje, ale výsledky stále nevidno.

Niečo o činnosti tejto Komisie sme sa mohli dozvedieť zo správy predsedníctva ECAV, ktorá bola predložená na júlovú Synodu ECAV 2021:

“1. 2. 2020 sa v Prešove konalo zasadnutie Komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV. Jeho najdôležitejším výťažkom bolo rozhodnutie preniesť zamestnávateľské kompetencie na dištrikty. Dva dištrikty, ktoré by mali plné pastorálne a zamestnávateľské kompetencie. Generálny biskupský úrad a Predsedníctvo ECAV, ktorého „neúzemnou parochiou“ by bola správa spoločných tém a nehralo by politickú úlohu voči suverénnym dištriktom.”

Na základe tohto vyjadrenia je možné konštatovať, že problém spojený s činnosťou Komisie nie je len v slabej produktivite, spojenej s neúmerným naťahovaním času “riešenia”. Ak sa predsa len niekam názorovo posunie, tak očividne zlým smerom. Prečo? Pretože takto navrhovaná “zmena” by v skutočnosti žiadnou zmenou nebola! Skôr naopak, situáciu v ECAV by ešte viac zhoršila.

V prvom rade preto, lebo z pohľadu organizácie riadenia to žiadna zmena nie je. Tandem (či existencia) predsedníctva ECAV a generálneho biskupského úradu totiž pokračuje ďalej, pričom pojem „neúzemná parochia“ skôr pripomína akúsi neidentifikovateľnú štruktúru plávajúcu v priestore a čase. Väčšina reálnej práce má odísť na dištrikty, pričom nie sú jasné ani kompetenčné vzťahy, ani to, za čo bude takto nastavený generálny biskupský úrad vlastne zodpovedať, resp. čo bude jeho náplňou práce. Bude to reprezentácia, kontakty s verejnosťou, hoci s obmedzenou možnosťou ovplyvňovať záležitosti v dištriktoch, a teda aj seniorátoch a zboroch? Takéto nejasné kompetenčné, ale aj nákladové nastavenie popisu práce generálneho predsedníctva podporuje niektoré konšpiračné teórie, že vedenie ECAV už nebude volené priamo, ale cez nejaké cirkevné konzílium, ako bola napr. neslávne známa kandidačná porada, resp. cez synodu. Ak by sa tieto obavy potvrdili, predstavovalo by to ďalší odklon od kresťanských a demokratických princípov, na ktorých je naša evanjelická cirkev postavená, a potvrdenie toho, že ECAV postupne smeruje k centralistickej až totalitnej štruktúre.

 Druhým problémom je nezmysluplnosť vytvorenia dvoch paralelných štruktúr na územnom princípe, ktoré by reprezentovali “posilnený” Východný a Západný dištrikt. Na možné problémy v nastavení kompetencií medzi dištriktami a GBÚ sme už poukázali, ale do popredia tu vystupuje aj praktický problém v nákladovej rovine! Keďže dnes celú zamestnávateľskú agendu zvláda generálny biskupský úrad, prečo potom Komisia navrhuje vytvoriť dve nové paralelné centrá v dvoch dištriktoch? Veď to bude evidentne nákladovo náročnejšie, a teda drahšie riešenie! S tým je úzko spojený aj ďalší problém, a to udržanie štandardizácie, resp. koordinácie zamestnávateľskej agendy v ECAV: výšky platov, legislatívnych noriem, princípov, zamestnaneckých benefitov, školení a podobne. Postupne tak v ECAV môže nastať stav, kde vôbec nebude zrejmé, že Západný a Východný dištrikt patria do tej istej cirkvi! Je vysoko pravdepodobné, že sa neudrží spravodlivosť, rovnaký meter či rovnaké princípy v odmeňovaní, rovnako ako ani platové podmienky či iné benefity, čo k pokoju v ECAV určite neprispeje, skôr naopak.

Prečo teda Komisia navrhuje takúto zmenu? Tak z pohľadu organizácie riadenia, ako aj z pohľadu nákladov je to veľmi pochybné, ak nie doslova zlé a neefektívne riešenie. O nejakom “zjednodušení štruktúry” a ani o znížení nákladov tu nemôže byť ani reč! Skôr to vyzerá tak, že namiesto odborných argumentov prevládli znova tie subjektívne (osobné) a politické! A prečo to je možné? Nuž preto, lebo cirkev nie je platená podľa toho, ako efektívne pracuje a nakladá s peniazmi, ale, naopak, je platená stále rovnako bez ohľadu na to, či hospodári múdro, efektívne a spravodlivo, alebo nie. Peniaze zo štátu – a teraz aj z niektorých zborov – tečú stále rovnako, a teda žiaden tlak na efektivitu a znižovanie nákladov nevidíme. A to ani zo strany štátu (pozri nadštandardné odmeňovanie v Evanjelickej diakonii, ale zďaleka nie iba tam), ani zo strany zborov. A to je škoda, lebo bez toho, aby sa “sponzori” zaujímali o to, kam idú ich peniaze, sa nič nezmení. Ani v hospodárení, a zrejme ani v morálnom profile takto “riadenej” cirkvi.

Asociácia slobodných zborov jednoznačne podporuje zníženie úrovní riadenia zo štyroch na tri. Sme toho názoru, že má ostať jedno – efektívne a štíhle – centrum, ktorého úlohou je pastoračne či procesne slúžiť cirkevným zborom. Navrhujeme zrušenie dištriktov, čím by došlo k podstatnej úspore nákladov, a to od 800 000 do jedného milióna eur ročne. Čísla, ktoré v správe predsedníctva ECAV uvádza Ivan Eľko, považujeme za veľmi (a zrejme účelovo) poddimenzované. Je totiž iba veľmi málo pravdepodobné, že generálne presbyterstvo či synoda, kde sú zastúpení najvyšší predstavitelia dištriktov, budú súhlasne hlasovať o návrhu, ktorý ich osobne “ohrozuje”. A to aj napriek tomu, že podľa nášho názoru je tento návrh správny a je v záujme ECAV.

Podľa návrhu Asociácie by teda pod generálny biskupský úrad priamo patrili jednotlivé senioráty a v nich zoskupené zbory. Podporujeme samosprávny princíp riadenia ECAV, ktorý je založený na veľkých kompetenciách, ale aj aktívnej práci v cirkevných zboroch. Pretože bez aktívnej evanjelizačnej a misijnej práce v cirkevných zboroch nám ostanú len veľkolepé, drahé, ale prázdne podujatia organizované z direktívne riadeného centra. Ale to s cirkvou Kristovou nemá skoro nič spoločné.

Na záver by sme chceli ešte pripomenúť stále aktuálny text z Charty 2017 na ochranu hodnôt reformácie, ktorý pred voľbami v roku 2018 podpísali viacerí členovia súčasného vedenia ECAV vrátane Ivana Eľka:

“Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc.”

Bolo by vhodné, aby si členovia vedenia ECAV aj členovia Komisie pre zjednodušenie štruktúry ECAV tento text opakovali častejšie, a zároveň sa ho aktívne snažili uviesť do praxe. Pretože predložený návrh vo svojej podstate len presúva (a duplikuje) “škatule” medzi treťou a štvrtou úrovňou riadenia!

Sme toho názoru, že všetky takéto aktivity, ktoré nesmerujú k posilňovaniu zvrchovanosti cirkevných zborov, ale, naopak, k posilňovaniu byrokratického, netransparentného a neefektívneho centra, sú v skutočnosti protireformáciou!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: ecav.sk