7. nedeľa po Svätej Trojici

„Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“
J 12, 24 – 25

Keď sa niektorí kresťania pokúšajú priviesť ľudí do cirkvi a získať ich pre Krista, zdôrazňujú výhody života s Bohom. Predstavujú kresťanstvo ako návod k spokojnému životu a šťastiu. Zvesť, ktorú prinášajú, znie asi takto: „Nasleduj hlas Krista, plň Božie prikázania a budeš sa mať dobre.“ Alebo: „Prijmi Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, a všetky tvoje problémy sa razom vyparia.“ Alebo: „Odovzdaj svoj život Bohu a On ťa bude sprevádzať svojou priazňou, bude ťa chrániť a hojne požehnávať.“ Avšak takýto prístup je v ostrom protiklade k tomu, čo povedal Syn Boží: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“ Pokiaľ by sme hlásali také kresťanstvo, aké prinášajú kresťanskí populisti, možno by sme ľudí do cirkvi lákali týmto spôsobom: Keď uveríš v Ježiša, tvoj život sa od základov zmení k lepšiemu aj po duchovnej, aj po materiálnej stránke. Splnia sa všetky tvoje tajné sny a všetko, čo si si naplánoval, sa ti podarí s pomocou Božiu uskutočniť. Kamkoľvek vkročí tvoja noha, všade ťa bude sprevádzať Božie požehnanie a tvoje dni budú plné radosti a šťastia.

Ak túžime byť verní Božiemu slovu, potom musíme hlásať zvesť Ježiša Krista, nie svoju vlastnú. A On riekol: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom.“ Potom ešte dodal: „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ Sú to priam škandalózne vety, ktoré záujemcu o kresťanstvo a život s Ježišom skôr vyľakajú a odpudia, akoby ho pritiahli do cirkvi. Človek predsa túži po tom, aby sa mal dobre, aby žil v pokoji, aby nemal žiadne problémy a aby na svojich ramenách nemusel niesť žiadne ťažké bremeno. Syn Boží je však nekompromisný a tvrdí, že máme len dve možnosti: Buď budeme milovať tento život a všetky vymoženosti, ktoré k nemu patria, alebo budeme milovať Jeho a vyberieme si to, čo nás čaká vo večnosti. Preto upozornil tých, ktorí Ho chceli nasledovať, týmito slovami: „Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“

Ježiš svojim poslucháčom na tomto svete nesľúbil bohatstvo, úspech, krásu či bezstarostný život. Neťahal im medové fúzy popod nos, že s Ním sa vyhnú nepríjemným udalostiam, vážnym problémom, chorobám či sklamaniu. Práve naopak. Hovoril im, čo všetko ich čaká, keď sa rozhodnú Ho poslúchať: „Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás, keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal.“ O pár viet ďalej dokonca uviedol: „Vylúčia vás zo synagóg, áno, prichádza hodina, že každý, kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži.“ Ježiš nevyzdvihoval ľudí bohatých, úspešných, vysoko postavených, príťažlivých či vzdelaných. V kázni na vrchu to povedal celkom jasne, kto je v očiach Boha skutočne veľký a v akých ľuďoch má nebeský Otec zaľúbenie: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.

Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé, radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach, veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“

Zdá sa mi, že mnohí kresťania nepochopili kresťanský život správne. Pristupujú k Ježišovi ako k niekomu, kto bude zárukou toho, že budú zažívať jeden úspech za druhým a kto ich ochráni pred akýmkoľvek nebezpečenstvom, strádaním či bolesťou. Dokonca chcú na priateľstve s Kristom profitovať. Tak, ako apoštol Peter, ktorý raz Ježišovi povedal: „Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa!“ Cítite, čo sa v týchto slovách ukrýva? Peter vlastne týmto spôsobom Ježišovi naznačil, čo bude mať z toho, keď Ho bude nasledovať. Mnohí, ktorí uvažujú o tom, že by vstúpili do cirkvi, navštevovali chrám Boží a poslúchali Krista, si kladú presne tú istú otázku: „Čo z toho budeme mať?“ Hoci Syn Boží ihneď prekukol Petrovu vypočítavosť, odpovedal mu prívetivo a s pochopením: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku – keď aj s prenasledovaním – domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život.“

Vo všetkých týchto vetách Krista, ktoré som citoval, sa ukrýva prvok sebazaprenia. Ak Ježiša chceme naozaj nasledovať, musíme zaprieť samých seba, musíme na seba vziať Jeho bremeno a riadiť sa Jeho slovom. Čo to znamená? Znamená to zrieknuť sa všetkého, čo je v rozpore s Božiu vôľou a s tým, čo nám prospieva. Slovo Božie nám odhaľuje to, čomu máme povedať nie, aby sme mohli kráčať s Ježišom. Ako príklad nám môže poslúžiť prvé Božie prikázanie: Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Jedná sa o zreteľný príkaz, v ktorom nám Boh vraví, že musíme odmietnuť všetko, čo by mohlo zaujať miesto patriace jedine Jemu. Sú to peniaze? Sú to naše deti alebo náš manželský partner? Je to sláva alebo úspech? Je to naša kariéra alebo naša pýcha? Nech je to už čokoľvek, musíme tomu povedať nie, pretože nás to odvádza od Krista.

Pokúsme sa v túto chvíľu na seba vztiahnuť aj iné Božie prikázania, aby sme porozumeli tomu, čo to vlastne sebazaprenie vo vzťahu k Ježišovi je. Nezabiješ! Musíme sa zriecť túžby ublížiť inej osobe, pošpiniť jej dobré meno alebo dokonca siahnuť na jej život. Nescudzoložíš! Nesmieme prahnúť po žene, ktorá patrí inému mužovi, ani vyhľadávať mimomanželský pomer. Nepokradneš! Musíme zo svojej duše vykoreniť túžbu po majetku, ktorý patrí inému. Pokiaľ tomuto všetkému nedokážeme povedať nie, sotva budeme vedieť žiť s Kristom. Sebazaprenie znamená zriecť sa všetkého, čo nie je Božou vôľou pre náš život. Teraz si v duchu možno vravíte, že je to nesmierne ťažké. Áno, je to veľmi náročné. Má s tým veľké problémy najslabší hriešnik ako aj najsilnejší veriaci. No ak chceme získať spásu a večný život, ak na tomto svete chceme žiť v súlade s Ježišovými slovami, potom nemáme na výber. Buď budeme Kristov hlas poslúchať, alebo ho odmietneme a všetko si zariadime po svojom. Samozrejme s tým vedomím, že takto o kráľovstve nebeské prídeme.

V otázke sebazaprenia sa mi páči postoj stredovekého teológa Tomáša Kempenského, ktorý na túto tému napísal: „Pane, Ty vieš, čo je lepšie. Staň sa to či ono tak, ako Ty budeš chcieť. Daj, čo chceš, koľko chceš a kedy chceš. Nalož so mnou, ako uvážiš, ako sa Ti páči a ako to bude k Tvojej väčšej chvále. Postav ma, kam chceš a počínaj si so mnou vo všetkom podľa svojej vôle. V ktorej životnej situácii by so mnou mohlo byť zle, ak so mnou budeš Ty? Radšej budem chudobný pre Teba ako bohatý bez Teba. Radšej sa stanem na zemi pútnikom s Tebou, než aby som bez Teba vlastnil nebo. Kde si Ty, je nebo, a kde nie si, je smrť a peklo.“ Ako však spoznáme, že sme sa zriekli samých seba? Je to celkom jednoduché. Keď sa prestaneme sťažovať. Keď dokážeme s pokojom prijať aj to, čo nám pôsobí bolesť, pretože vieme, že jedného dňa Boh všetko zlé na dobré obráti.

Keď Ježiš riekol, že máme zaprieť samých seba a vziať na seba svoj kríž, nemyslel tým, že máme prestať existovať. Nabádal nás k tomu, aby sme z Neho v každodennom živote nestrácali zrak. Máme byť ochotní vzdať sa všetkého, čo by nás od Neho mohlo odvábiť. Pritom si treba uvedomiť, že Syn Boží od nás nežiadal viac, ako bol On sám ochotný učiniť. Zriekol sa nebeskej slávy, vstúpil do tohto hriešneho sveta, stal sa človekom a zomrel, aby nás vydobyl spásu. Poskytol nám dokonalý príklad toho, čo znamená nasledovať Boží hlas a odovzdať svoj život do rúk nebeského Otca. Našou úlohou teda nie je usporiadať si svoj život podľa vlastných predstáv, ale podľa Božej vôle.

Skúsme si teraz vstúpiť do svedomia a pozrime sa, ako sa nám v tomto smere darí. Nemáme problém odpustiť človeku, ktorý na nás spáchal krivdu? Dokážeme sa obetovať pre človeka, ktorý si nás neváži? Vieme dodržať to, čo sme sľúbili pred oltárom pri konfirmácii alebo pri sobáši? Tvárime sa pokojne aj vtedy, keď neprežívame šťastné obdobie svojho života? Vzdáme sa cigariet, alkoholu či prejedania sa, aby sme ukázali Kristovi, že si Ho vážime viac než čokoľvek iné? Sme ochotní pre Neho nezištne pracovať a slúžiť Mu aj vtedy, keď máme dosť svojich starostí? Odmietneme z lásky k Nemu ísť na miesta, kde sa pácha hriech? Uprednostníme chvíle strávené pri slove Božom pred klebetami a vyhľadávaním škandalóznych informácií?

Každý jeden z nás má niečo, čo mu bráni v tom, aby zaprel seba samého, vzal na seba svoj kríž a odovzdal sa Kristovi. Niekto slúži viac mamone ako Bohu. Pre iného je dôležitejší vonkajší vzhľad ako čistota srdca. Ďalší túži získavať slávu výhradne pre seba a nechce ju vzdať Ježišovi. Zamyslime sa nad tým, čo nás ovláda a čoho sa pre Boha nedokážeme vzdať. Iba ten, kto sa vie zaprieť a obetovať, môže prežívať naplno spoločenstvo s Božím Synom. Kto však s Bohom zjednáva, kto si vyberá, čo sa mu zo slova Božieho hodí a čo činiť nebude, ten nepatrí medzi víťazov, ale medzi porazených. Do raja nevedie cesta lemovaná kvetmi, ale tŕním, na ktorej okúsime mnoho sklamania, krivdy, bolesti aj strádania. A kríž a s ním Ježiš Kristus je presne to, čo na tej ceste potrebujeme najviac. Amen.

Mgr. Ivan Mucha
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: unsplash.com