Uplynulo 195 rokov od narodenia Jána Bottu
Bol jedným z najvýznamnejších a najznámejších básnikov a autorov lyrických balád. Patril medzi predstaviteľov štúrovskej generácie, ktorá výrazne zasiahla do slovenskej literatúry prostredníctvom svojej rozsiahlej literárnej tvorby. 27. januára sme si pripomenuli 195 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa 27. Januára 1829 v roľníckej rodine Juraja a Kataríny Bottovcov. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa stal aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. Tam popri vlastnej literárnej tvorbe pracoval aj v kultúrno-osvetovej a zapisoval ľudové povesti. V rokoch 1847 až 1851 študoval zememeračstvo v Pešti. Pracoval ako zememerač v Turci, Tisovci, Zvolenskej Slatine, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Finančne podporoval Maticu slovenskú aj prvé slovenské gymnázium v Revúcej.
Tvorba
Básnicky sa začal prejavovať počas svojich levočských štúdií. Prispieval do študentských zábavníkov (Život, Holubica, Považja). V rokoch 1845 až 1847 napísal takmer tretinu svojho básnického diela, v ktorom sa usiloval o svojský umelecký prejav a originálny výraz. Čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz života premietal do alegorického sveta povestí. Prispieval aj do dobových literárnych časopisov (Sokol, Orol). V jeho banskobystrickom byte sa schádzala slovenská mládež študujúca na tamojšom gymnáziu, proti čomu sa postavili maďarskí predstavitelia mesta.
Ján Botto je autorom rozsiahlych alegorických skladieb (Svetský víťaz, Poklad Tatier, Obraz Slovenska), romantických balád a baladických ľudových povestí (Dva hroby, Žltá ľalia, Lucijný stolček, Margita a Besná. Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca). Najznámejším dielom je jeho básnická skladba Smrť Jánošíkova, ktorá je nielen baladickou apoteózou „junáka slobody“, ale aj alegorickým obrazom porevolučnej doby. Toto lyrickoepické dielo oslavujúce voľnosť a odsudzujúce nevoľu. Je poémou o živote, o veľkých snoch a túžbach, o hľadaní pravej otčiny „prasvetla i krásy“. Je reflexívnou poémou o bytostných otázkach a posledných veciach človeka. V 70-tych rokoch začal písať filozoficko-historickú skladbu Čachtická pani, zomrel však skôr, ako mohol tematicky sceliť. Na svojich „merníckych“ cestách sa Ján Botto neprestajne stretal s bolesťami a bedárstvom života. Prechovával v sebe činnú vieru v Boha a vo víťazstvo národnej pravdy nad vlčími zákonmi nepriateľov.
Bottova tvorba je bezprostredne spojená s ľudovou poéziou. Tvorivo zužitkoval jej symboliku i obraznosť. Ukázal nové možnosti básnického výrazu, do alegorických polôh transponoval ľudové myslenie a cítenie, oživoval ľudové tradície, ktoré sú nevyčerpateľným zdrojom pre básnickú tvorbu, a tvorivým nadviazaním na ľudový prejav vystihol dikciu i melódiu. Radí sa medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského literárneho romantizmu. Zomrel 24. apríla 1881 v Banskej Bystrici.
Zdroj:
Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986.
Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. 1-2. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2005.
Encyklopédia slovenských spisovateľov 1. zväzok (A-O). Bratislava: Obzor, 1984.
Foto: wikimedia.org
