Ján Kalinčiak
spisovateľ, kritik, pedagóg

 

 

Ján Kalinčiak

Ján Kalinčiak

Narodil sa v rodine evanjelického farára 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí, kde otec pôsobil ako evanjelický kazateľ. Matka pochádzala z vrútockého zemianskeho rodu. Základnú školu navštevoval v Záturčí, Necpaloch, v Liptovskom Jáne a v Gemeri. Študoval na lýceách v Levoči a v Bratislave a filozofiu na univerzite v Halle. Po štúdiách pôsobil ako profesor a rektor evanjelického lýcea v Modre a ako riaditeľ evanjelického lýcea v Tešíne, kde bol predčasne penzionovaný.

 

Bol súčasťou štúrovskej generácie, ktorá mala najväčší vplyv na jeho osobné a literárne formovanie. Úzko sa priatelil a spolupracoval s Ľudovítom Štúrom. Aktívne pôsobil ako člen Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej. Bol prenasledovaný pre svoje národné presvedčenie a dokonca obvinený za uverejnenie svojej novely Bozkovci, pre jej „krajine odporný zmysel“.
Bol najsčítanejším a najvzdelanejším z generácie štúrovcov, uznávaný literárny kritik a teoretik.

Svoju tvorivú činnosť začal ako básnik. Základnými motívmi Kalinčiakových prvých prác boli slovanstvo, jeho osudy, folklór, slovensko v rámci Uhorska.
Hlavnú časť tvorby tvorí próza, ktorej stredobodom je človek, ktorý je v rozpore so svojim okolím, nepochopením a cudzími záujmami. Vidí potrebu ľudu, národa, ako aj osobnú tragiku jednotlivcov. Jeho vrcholným dielom je humorno-historické svedectvo o politických kortešačkách, nevraživých bojoch slovenského zemianstva.
Okrem toho sa venoval aj kritickej činnosti, v ktorej posudzoval literárne diela na pôde Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej.

Zomrel 16. júna 1871 v Martine. Dnes si pripomíname 150. od smrti tohto významného a aktívneho evanjelika svojej doby.

 

Zdroj: Encyklopédia slovenských spisovateľov, Slovenský biografický slovník, Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry

Foto: wikipedia.org