Vynález kníhtlače
Marec je dlhé roky známy ako Mesiac knihy. Dnes si už niekoho, kto nevie čítať, nevieme ani predstaviť. No v minulosti to tak nebolo. Čítať vedeli len vzdelanci a ľudia z vyššej spoločenskej vrstvy. Obyčajní ľudia pokladali čítanie za nepotrebnú vec a vtedajšie knihy neboli pre nich ani cenovo dostupné. Všetko sa zmenilo s vynálezom mechanickej kníhtlače, ktorá zmenila dostupnosť kníh pre široké masy ľudí.
Ako sa to celé začalo
Ľudia majú odnepamäti potrebu zachovávať svoje myšlienky a nápady pre ďalšie generácie. Jedným so spôsobov, ako zachovávať informácie, sa stala výroba kníh, spisov a listov.
Historici nevedia presne určiť, kedy bola vytvorená prvá kniha. Najstaršia známa kniha bola vytlačená v Číne v roku 868. Nazvali ju Diamantová sútra a bola kópiou posvätného budhistického textu.
V roku 932 čínski tlačiari pravidelne používali na tlač zvitkov vyrezávané drevené bloky. Tieto drevené bloky sa však rýchlo opotrebovávali a pre každý použitý znak, slovo alebo obrázok bolo potrebné vyrezať nový blok.
Ďalšia revolúcia v tlači nastala v roku 1041, keď čínski tlačiari začali používať tzv. pohyblivé písmo, jednotlivé znaky boli vyrobené z hliny, ktoré bolo možné spájať a vytvárať slová a vety.
Kníhtlač v Európe
V Európe sa začiatkom 14. storočia objavila drevotlač. Nie je známe, kto ju prvý použil. Bola nákladná, pretože sa drevorytiny sa veľmi rýchlo opotrebovávali.
Jednou z najvýznamnejších osobností v histórii tlače kníh je Johannes Gutenberg. V 50-ych rokoch 14. storočia tento nemecký vynálezca zdokonalil tlač tým, že vymyslel jmechanizmus, pomocou ktorého mohli byť malé kovové časti s vyrytými jednotlivými znakmi (písmenami) usporiadané tak, aby tvorili slová a vety. Prvý lis bol použitý na tlač Biblie. Čoskoro sa po celej Európe začali objavovať tlačiarenské lisy. Gramotnosť rýchlo rástla a vedomosti sa šírili, keďže literatúra bola po prvýkrát cenovo dostupná mnohým ľuďom.
Johannes Gutenberg
![Johanes Gutenberg](https://i0.wp.com/asloz.sk/wp-content/uploads/2023/03/Gutenberg.jpg?resize=236%2C300&ssl=1)
Johanes Gutenberg
Vlastným menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil okolo rokov 1394 až 1404 v nemeckom meste Mainz a zomrel 3. februára 1468. Vyvinul prvý mechanický pohyblivý tlačiarenský lis na svete. Tento vynález je považovaný za jeden z míľnikov v modernej histórii ľudstva. Zohral kľúčovú úlohu v rozvoji renesancie, protestantskej reformácie a osvietenstva. Vďaka jeho vynálezu sa stali informácie dostupné pre všetkých ľudí. Gutenbergova tlač bola použitá na vytvorenie jednej z prvých a najznámejších kníh západného sveta – Gutenbergovej Biblie, známej aj ako „42-riadková Biblia“.
Presný dátum Gutenbergovho narodenia nie je známy. Symbolický deň jeho narodenia stanovili na 24. júna 1400, keď sa v roku 1900 pri príležitosti 500. výročia slávneho vynálezu konal v Mainzi Gutenbergov festival.
Gutenberg bol druhé z troch detí patricijského obchodníka Friele Gensfleischa zur Laden.O jeho ranom živote sa vie veľmi málo. Dokázaným faktom je, že ako malé dieťa a neskôr aj ako dospelý žil v dome Gutenbergovcov v Mainzi.
V roku 1411 bola rodina Gutenbergovcov po povstaní remeselníkov nútená odísť z rodného mesta. Predpokladá sa, že sa presťahovali do Eltville am Rhein (Altavilla) v Nemecku. Žili na panstve, ktoré zdedila jeho matka. Tam Gutenberg študoval zlatníctvo na univerzite v Erfurte. Mladý Gutenberg pracoval so svojím otcom v cirkevnej mincovni ako zlatnícky učeň. Tam získal aj formálne vzdelanie, naučil sa čítať a písať v nemčine a latinčine.
Gutenbergova tlačiareň
Začiatkom 14. storočia európski kovotepci ovládali drevotlač a rytie. Jedným z týchto kovotepcov bol aj Gutenberg, ktorý začal experimentovať s tlačou počas života v Štrasburgu. V tom istom čase s tlačiarenskými strojmi experimentovali aj kovotepci vo Francúzsku, v Belgicku, Holandsku a Taliansku.
Nie je známe, či sa v tom čase skutočne pokúsil o tlač a či sa mu to podarilo. V roku 1448 sa Gutenberg presťahoval späť do Mainzu, kde pomocou pôžičky od svojho švagra Arnolda Gelthusa začal montovať funkčný tlačiarenský lis. V roku 1450 dal do prevádzky svoj prvý lis.
Aby rozbehol svoje nové podnikanie, požičal si 800 guldenov od bohatého úžerníka. Jedným z prvých ziskových projektov, ktoré uskutočnila Gutenbergova nová tlačiareň, bolo vytlačenie tisícov odpustkov pre katolícku cirkev – návod, ako znížiť množstvo pokánia, ktoré človek musí urobiť, aby mu boli odpustené rôzne hriechy.
Gutenbergova Biblia
V roku 1452 Gutenberg uzavrel obchodné partnerstvo s Fustom, aby mohol pokračovať vo financovaní svojich tlačových experimentov. Pokračoval v zdokonaľovaní procesu tlače a do roku 1455 vytlačil niekoľko kópií Biblie. Gutenbergova Biblia, pozostávajúca z troch zväzkov textu v latinčine, obsahovala 42 riadkov na strane s farebnými ilustráciami.
Gutenbergove Biblie boli obmedzené iba na 42 riadkov na stranu veľkosťou písma, ktoré umožnilo extrémne ľahké čítanie. Táto ľahkosť čitateľnosti sa ukázala obzvlášť populárna medzi duchovnými.
![Gutenbergova Biblia](https://i0.wp.com/asloz.sk/wp-content/uploads/2023/03/Gutenberg_bible_Genesis_Chapter_XI_Volume_I-9r_-_Harry_Ransom_Center_-_University_of_Texas_at_Austin_-_DSC08418.jpg?resize=1024%2C663&ssl=1)
Gutenbergova Biblia
Finančné problémy
Bohužiaľ, Gutenberg si svoj vynález dlho neužil. V roku 1456 ho jeho finančný podporovateľ a spoločník Johann Fust obvinil zo zneužitia peňazí, ktoré mu požičal v roku 1450, a požadoval ich splatenie. Pri 6 % úroku 1 600 guldenov, ktoré si Gutenberg požičal, vtedy predstavovalo 2 026 guldenov. Keď odmietol alebo nebol schopný pôžičku splatiť, Fust ho zažaloval na arcibiskupskom súde. Súd rozhodol v neprospech Gutenberga a Fustovi bolo dovolené zabaviť tlačiareň ako záruku. Väčšina Gutenbergových lisov a tlačiarenských strojov sa dostala jeho zamestnancovi a budúcemu Fustovmu zaťovi Petrovi Schöfferovi. Fust pokračoval v tlači Gutenbergových 42-riadkových Biblií; nakoniec vydal asi 200 kópií, z ktorých dnes existuje len 22.
Preferovaná tlač
Nastavenie jednotlivých strán na tlač pohyblivým kovovým typom sa ukázalo oveľa rýchlejšie a hospodárnejšie ako drevotlač. Vysoká kvalita a relatívna cenová dostupnosť Gutenbergovej Biblie zaviedla do Európy pohyblivý kovový typ a ustanovila ho ako preferovaný spôsob tlače.
Po roku 1460 sa asi prestal venovať tlači, možno v dôsledku slepoty. V januári 1465 Adolf von Nassau-Wiesbaden, arcibiskup z Mainzu, uznal Gutenbergove úspechy tým, že mu udelil titul „Hofmann“ (Pán dvora). Pocta poskytla Gutenbergovi stále peňažné štipendium.
Gutenberg zomrel 3. februára 1468 v Mainzi. Bez povšimnutia a uznania jeho zásluh bol pochovaný na cintoríne františkánskeho kostola v Mainzi. Keď boli kostol a cintorín počas druhej svetovej vojny zničené, Gutenbergov hrob sa stratil.
Projekt Gutenberg
Dnes Gutenbergovo meno a úspechy pripomína Project Gutenberg, najstaršia digitálna knižnica obsahujúca viac ako 60 000 bezplatných elektronických kníh.
Revolúcia v tvorbe kníh
Dedičstvo Gutenbergovho vynálezu pohyblivého tlačiarenského lisu umožnilo, aby sa masová komunikácia stala rozhodujúcim faktorom európskej renesancie a protestantskej reformácie. Šírenie informácií prudko zvýšilo gramotnosť v celej Európe. Zvyšujúca sa gramotnosť postupne prispela k rozvoju národných kultúr a sebaurčenia jednotlivých národov, aj k používaniu zrozumiteľného jazyka pre všetkých ľudí. Gutenbergova technológia tlače zapríčinila revolúciu v tvorbe kníh. Postupne sa rozšírila do celého sveta. Používala sa až do začiatku 19. storočia, keď bola nahradená parnými rotačnými strojmi, ktoré umožňovali rýchlu a hospodárnu tlač.
Pripravil:
Ivan Debnár
Zdroj: Thoughtco, Encyclopedia, History, Britanica
Foto: Wikipedia.org, wikimedia.org