Vynález kníhtlače

Vynález kníhtlače

Marec je dlhé roky známy ako Mesiac knihy. Dnes si už niekoho, kto nevie čítať, nevieme ani predstaviť. No v minulosti to tak nebolo. Čítať vedeli len vzdelanci a ľudia z vyššej spoločenskej vrstvy. Obyčajní ľudia pokladali čítanie za nepotrebnú vec a vtedajšie knihy neboli pre nich ani cenovo dostupné. Všetko sa zmenilo s vynálezom mechanickej kníhtlače, ktorá zmenila dostupnosť kníh pre široké masy ľudí.

Ako sa to celé začalo

Ľudia majú odnepamäti potrebu zachovávať svoje myšlienky a nápady pre ďalšie generácie. Jedným so spôsobov, ako zachovávať informácie, sa stala výroba kníh, spisov a listov.

Historici nevedia presne určiť, kedy bola vytvorená prvá kniha. Najstaršia známa kniha bola vytlačená v Číne v roku 868. Nazvali ju Diamantová sútra a bola kópiou posvätného budhistického textu.

V roku 932 čínski tlačiari pravidelne používali na tlač zvitkov vyrezávané drevené bloky. Tieto drevené bloky sa však rýchlo opotrebovávali a pre každý použitý znak, slovo alebo obrázok bolo potrebné vyrezať nový blok.

Ďalšia revolúcia v tlači nastala v roku 1041, keď čínski tlačiari začali používať tzv. pohyblivé písmo, jednotlivé znaky boli vyrobené z hliny, ktoré bolo možné spájať a vytvárať slová a vety.

Kníhtlač v Európe

V Európe sa začiatkom 14. storočia objavila drevotlač. Nie je známe, kto ju prvý použil. Bola nákladná, pretože sa drevorytiny sa veľmi rýchlo opotrebovávali.

Jednou z najvýznamnejších osobností v histórii tlače kníh je Johannes Gutenberg. V 50-ych rokoch 14. storočia tento nemecký vynálezca zdokonalil tlač tým, že vymyslel jmechanizmus, pomocou ktorého mohli byť malé kovové časti s vyrytými jednotlivými znakmi (písmenami) usporiadané tak, aby tvorili slová a vety. Prvý lis bol použitý na tlač Biblie. Čoskoro sa po celej Európe začali objavovať tlačiarenské lisy. Gramotnosť rýchlo rástla a vedomosti sa šírili, keďže literatúra bola po prvýkrát cenovo dostupná mnohým ľuďom.

Johannes Gutenberg

Vlastným menom Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg sa narodil okolo rokov 1394 až 1404 v nemeckom meste Mainz a zomrel 3. februára 1468. Vyvinul prvý mechanický pohyblivý tlačiarenský lis na svete. Tento vynález je považovaný za jeden z míľnikov v modernej histórii ľudstva. Zohral kľúčovú úlohu v rozvoji renesancie, protestantskej reformácie a osvietenstva. Vďaka jeho vynálezu sa stali informácie dostupné pre všetkých ľudí. Gutenbergova tlač bola použitá na vytvorenie jednej z prvých a najznámejších kníh západného sveta – Gutenbergovej Biblie, známej aj ako „42-riadková Biblia“.

Presný dátum Gutenbergovho narodenia nie je známy. Symbolický deň jeho narodenia stanovili na 24. júna 1400, keď sa v roku 1900  pri príležitosti 500. výročia slávneho vynálezu konal v Mainzi Gutenbergov festival.

Gutenberg bol druhé z troch detí patricijského obchodníka Friele Gensfleischa zur Laden.O jeho ranom živote sa vie veľmi málo. Dokázaným faktom je, že ako malé dieťa a neskôr aj ako dospelý žil v dome Gutenbergovcov v Mainzi.

V roku 1411 bola rodina Gutenbergovcov po povstaní remeselníkov nútená odísť z rodného mesta. Predpokladá sa, že sa presťahovali do Eltville am Rhein (Altavilla) v Nemecku. Žili na panstve, ktoré zdedila jeho matka. Tam Gutenberg študoval zlatníctvo na univerzite v Erfurte. Mladý Gutenberg pracoval so svojím otcom v cirkevnej mincovni ako zlatnícky učeň. Tam získal aj formálne vzdelanie, naučil sa čítať a písať v nemčine a latinčine.

Gutenbergova tlačiareň

Začiatkom 14. storočia európski kovotepci ovládali drevotlač a rytie. Jedným z týchto kovotepcov bol aj Gutenberg, ktorý začal experimentovať s tlačou počas života v Štrasburgu. V tom istom čase s tlačiarenskými strojmi experimentovali aj kovotepci vo Francúzsku, v Belgicku, Holandsku a Taliansku.

Nie je známe, či sa v tom čase skutočne pokúsil o tlač a či sa mu to podarilo. V roku 1448 sa Gutenberg presťahoval späť do Mainzu, kde pomocou pôžičky od svojho švagra Arnolda Gelthusa začal montovať funkčný tlačiarenský lis. V roku 1450 dal do prevádzky svoj prvý lis.

Aby rozbehol svoje nové podnikanie, požičal si 800 guldenov od bohatého úžerníka. Jedným z prvých ziskových projektov, ktoré uskutočnila Gutenbergova nová tlačiareň, bolo vytlačenie tisícov odpustkov pre katolícku cirkev – návod, ako znížiť množstvo pokánia, ktoré človek musí urobiť, aby mu boli odpustené rôzne hriechy.

Gutenbergova Biblia

V roku 1452 Gutenberg uzavrel obchodné partnerstvo s Fustom, aby mohol pokračovať vo financovaní svojich tlačových experimentov. Pokračoval v zdokonaľovaní procesu tlače a do roku 1455 vytlačil niekoľko kópií Biblie. Gutenbergova Biblia, pozostávajúca z troch zväzkov textu v latinčine, obsahovala 42 riadkov na strane s farebnými ilustráciami.

Gutenbergove Biblie boli obmedzené iba na 42 riadkov na stranu veľkosťou písma, ktoré umožnilo extrémne ľahké čítanie. Táto ľahkosť čitateľnosti sa ukázala obzvlášť populárna medzi duchovnými.

Finančné problémy

Bohužiaľ, Gutenberg si svoj vynález dlho neužil. V roku 1456 ho jeho finančný podporovateľ a spoločník Johann Fust obvinil zo zneužitia peňazí, ktoré mu požičal v roku 1450, a požadoval ich splatenie. Pri 6 % úroku 1 600 guldenov, ktoré si Gutenberg požičal, vtedy predstavovalo 2 026 guldenov. Keď odmietol alebo nebol schopný pôžičku splatiť, Fust ho zažaloval na arcibiskupskom súde. Súd rozhodol v neprospech Gutenberga a Fustovi bolo dovolené zabaviť tlačiareň ako záruku. Väčšina Gutenbergových lisov a tlačiarenských strojov sa dostala jeho zamestnancovi a budúcemu Fustovmu zaťovi Petrovi Schöfferovi. Fust pokračoval v tlači Gutenbergových 42-riadkových Biblií; nakoniec vydal asi 200 kópií, z ktorých dnes existuje len 22.

Preferovaná tlač

Nastavenie jednotlivých strán na tlač pohyblivým kovovým typom sa ukázalo oveľa rýchlejšie a hospodárnejšie ako drevotlač. Vysoká kvalita a relatívna cenová dostupnosť Gutenbergovej Biblie zaviedla do Európy pohyblivý kovový typ a ustanovila ho ako preferovaný spôsob tlače.

Po roku 1460 sa asi prestal venovať tlači, možno v dôsledku slepoty. V januári 1465 Adolf von Nassau-Wiesbaden, arcibiskup z Mainzu, uznal Gutenbergove úspechy tým, že mu udelil titul „Hofmann“ (Pán dvora). Pocta poskytla Gutenbergovi stále peňažné štipendium.

Gutenberg zomrel 3. februára 1468 v Mainzi. Bez povšimnutia a uznania jeho zásluh bol pochovaný na cintoríne františkánskeho kostola v Mainzi. Keď boli kostol a cintorín počas druhej svetovej vojny zničené, Gutenbergov hrob sa stratil.

Projekt Gutenberg

Dnes Gutenbergovo meno a úspechy pripomína Project Gutenberg, najstaršia digitálna knižnica obsahujúca viac ako 60 000 bezplatných elektronických kníh.

Revolúcia v tvorbe kníh

Dedičstvo Gutenbergovho vynálezu pohyblivého tlačiarenského lisu umožnilo, aby sa masová komunikácia stala rozhodujúcim faktorom európskej renesancie a protestantskej reformácie. Šírenie informácií prudko zvýšilo gramotnosť v celej Európe. Zvyšujúca sa gramotnosť postupne prispela k rozvoju národných kultúr a sebaurčenia jednotlivých národov, aj k používaniu zrozumiteľného jazyka pre všetkých ľudí. Gutenbergova technológia tlače zapríčinila revolúciu v tvorbe kníh. Postupne sa rozšírila do celého sveta. Používala sa až do začiatku 19. storočia, keď bola nahradená parnými rotačnými strojmi, ktoré umožňovali rýchlu a hospodárnu tlač.

Pripravil:
Ivan Debnár

Zdroj: Thoughtco, Encyclopedia, History, Britanica
Foto: Wikipedia.org, wikimedia.org