1. slávnosť svätodušná
„Teraz však počuj, sluha môj, Jákob, Izrael, ktorého som si vyvolil; takto vraví tvoj Tvorca, Hospodin, ktorý ťa formoval od života matky a pomáha ti: Neboj sa, sluha môj Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil, lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. Porastú ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vodných tokoch. Tamten povie: Som Hospodinov, a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael.“
Izaiáš 44, 1 – 5
Keď počujeme slovo Letnice, tak prvé čo si automaticky s týmto slovom spojíme, je obraz učeníkov Pána Ježiša Krista, zhromaždených v jednom dome, na ktorých za dramatických okolností zostúpil Duch Svätý v podobe rozdelených ohnivých jazykov. Inému môže napadnúť zas Petrova pôsobivá reč, na základe ktorej uverilo v ten deň na tritisíc duší. Aj keď môžeme veľa z toho, čo sa udialo v tento pre cirkev významný deň, prakticky v deň jej zrodu, odriekať, nemusíme predsa len úplne pochopiť jeho význam v našich životoch.
Ako Dr. Martin Luther vo vysvetľovaní 3. článku Viery všeobecnej kresťanskej vyznáva, tak i my vieme, že „zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžeme v Ježiša Krista, nášho Pána veriť, ani k Nemu prísť, ale že nás Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval;…“ Tu často začíname a žiaľ aj príliš skoro končíme v našom chápaní pôsobenia a moci Ducha Svätého a toho, ako sa veci zmenili s jeho príchodom. Čo sa teda zmenilo? Čo bolo zrazu iné vtedy na Letnice a v čom sa nás to dotýka dnes?
Pre nájdenie odpovede sa najprv obráťme na starozákonného proroka Izaiáša. V kapitole, ktorá predchádzala nášmu biblickému textu Izaiáš vyhlásil Boží súd nad vyvoleným národom pre jeho hriech a nekajúcnosť. Tento súd mal na ľud prísť, keď mal babylonský kráľ Nabúkadnecar vziať izraelitov do zajatia a nakoniec zničiť celý Jeruzalem vrátane chrámu. Bol to trest za odpadnutie od Božej zmluvy; za ich modloslužbu a hriešne konanie. No Hospodin svoj ľud neopustil navždy a nezabudol ani na svoje zasľúbenia, ktoré dal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.
Napriek ich hriechom sa k nim obrátil s milosťou i láskou a ohlásil čas ich vyslobodenia. Vo svojej milosti Pán Boh zhliadol na vyvolený národ a nazval ho „Ješurún.“ Nazval ho menom, ktoré už predtým použil ako označenie pre ľud Izraela počas dní Mojžiša – tesne predtým, ako prešli do zasľúbenej zeme. Vtedy sa Pán pozrel na novú generáciu, ktorá vyrástla počas štyridsiatich rokov putovania púšťou a nazval ich „Ješurún“, čo vo voľnejšom preklade znamená označenie „Jeho spravodliví“.
No nebolo to však preto, že by boli zrazu bez hriechu a sami o sebe by boli spravodliví. Bolo to preto, že Hospodin ich vo svojej milosti doviedol naspäť k viere i dôvere v Neho a skrz to ich vyhlásil za Jeho spravodlivý ľud. A toto sa znovu opakuje. Pán dal ten istý sľub milosti tým, ktorí sa vrátia z babylonského zajatia. Je to dôležitá správa nie len pre izraelitov, ktorí počuli slová Izaiáša, ale je dôležitá i dnes pre nás.
Prostredníctvom nej vidíme, ako Pán zaobchádza s hriešnikom. Hľadá možnosti pre jeho spásu „a nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale nám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. (2Pt 3,9)“ Nenakladá s nami podľa nášho hriechu, ale zaobchádza s nami podľa svojej milosti. On totiž chce, aby sme i my boli Jeho „ Ješurún“ ešte dnes. A o tom sú pre nás Letnice – zjavením Božej milosti vo vyliatí Ducha Svätého na každé telo. On bol vyliaty, pretože Pán Boh „4 chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu. (1Tim 2,4)“
Všimnime si opäť jednu podobnosť, kedy Hospodin znovu vystupuje v ústrety hriešnikom. V deň, kedy sa zoslanie Ducha Svätého udialo, bol práve židovský pútnický sviatok Šavuot – sviatok týždňov, počas ktorého si Židia pripomínali odovzdanie (zoslanie zákona) Tóry na hore Sinaj. A keď na apoštolov zostúpil Duch Svätý, tak Boží zákon bol tentokrát napísaný nie na kamenných doskách, ale na stenách srdca (2Kor 3,6-18), čím sa naplnili Božie zasľúbenia zaznamenané u prorokov Jeremiáša (Jer 31,33) a Ezechiela (Ez36,26).
Samotné zoslania zákona i Svätého Ducha boli sprevádzané podobnými prejavmi. Na Sinaji vtedy horel oheň a hrmeli hromy. Nad hlavami apoštolov počas Letníc zaplápolali ohnivé jazyky a silný zvuk z neba sťa prudký vietor naplnil miestnosť, v ktorej jednomyseľne prebývali. Pod horou čakal izraelský ľud a k domu, kde boli apoštoli sa zbehlo mnoho ľudí, zbožných Židov, zo všetkých národov pod nebom (Sk 2,5-6).
Tieto zaznamenané slová sú pre nás teda dôkazom, že to, čo vidíme v prísľuboch a udalostiach nášho biblického textu i rovnako pri udalostiach v deň Letníc v Jeruzaleme, to isté sa deje dnes aj pri nás. Vyliatie Ducha Svätého prichádza na ľudí i v súčasnosti. Stále je príliš mnoho prahnúcich ľudí po spravodlivosti. Túžiacich po tom, aby boli raz tiež nazvaní menom „Ješurún“ z úst Božích.
V evanjeliu podľa Matúša 5,6 čítame: „6 Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ Tieto Ježišove slová nám presne pripomínajú, akí požehnaní, privilegovaní a šťastní sme my, ktorí sme smädní po spravodlivosti, ktorá nepochádza zo skutkov zákona, ale zo spravodlivosti viery. Zákon nám ukazuje náš hriech a privádza nás do zúfalstva z akejkoľvek vlastnej spravodlivosti. Sme preto smädnými po životodarných vodách Ježiša Krista.
A tak môže byť aj na nás vyliaty Duch nášho Boha, keď počúvame evanjelium o Božej láske, Ježišovej zmierujúcej obeti a teda o odpustení v Kristovi, našom Spasiteľovi. Potom i v nás vyvrie duchovný život podobný obrazu zo slov proroka Izaiáša z kázňového textu: „lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. Porastú ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vodných tokoch.“ Je to život v hojnosti, ako to Pán Ježiš sľúbil priniesť všetkým, ktorí v Neho uveria a budú podľa toho aj žiť.
V srdciach apoštolov vtedy rozkvitol nový život. Boli zmocnení Duchom, aby vyhlásili svoju nehynúcu vernosť Ježišovi ako svojmu Pánovi a Spasiteľovi a to i napriek tomu, že len o malú chvíľu boli zosmiešňovaní a obvinení z toho, že sú snáď opilcami a blúznivcami. No predsa nemohli byť umlčaní. Okamžite začali hlásať úžasné Božie diela v jazykoch, ktoré nikdy neštudovali, v jazykoch rôznych národov, ktorými hovorili pútnici momentálne prítomní v Jeruzaleme. Peter odvážne vyhlásil, že proroctvo proroka Joela sa v ich očiach napĺňa a vyzval ľud k pokániu. Skrze slová apoštolov naplnených Duchom Svätým – skrze prúdy živej vody tečúcej z ich vnútra, rozkvitol nový duchovný život i v Jeruzaleme, keď ich ľudia počuli hlásať mocné a slávne skutky Božie.
Toto je to miesto, kde sa nás dnes dotýka zoslanie Ducha Svätého, lebo Ho Pán skutočne vylial na každé telo! Vyleje na nás svojho Ducha, aby sme radi a smelo vyhlasovali, že sme Pánovi! Podobne, ako sme to čítali u proroka Izaiáša: „5 Tamten povie: Som Hospodinov, a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael.“ Buďme však pripravení na to, že svet sa nám možno bude posmievať. Môže sa snažiť podkopať našu vieru v Pána, alebo dôveru v Jeho slovo.
Možno nás bude obviňovať z toho, že sme snáď úzkoprsí, nevedomí a poverčiví, bigotní a netolerantní voči iným, keď sa držíme uctievania jediného pravého Boha, jedinej cesty k večnému životu. Na tom však nezáleží. Žijeme totiž v tomto „veku“ Ducha Svätého a boli sme požehnaní vierou v Ježiša Krista, ktorý osviežoval naše duše svojim evanjeliom. Boli sme požehnaní mocou Ducha, aby sme boli povolaní byť svedkami Krista Ježiša hriešnikom tohto sveta. A ako pokračuje tento posledný vek sveta, tak pokračuje aj toto vyliatie Ducha Svätého, aby hriešnici všade mohli byť privedení k osviežujúcim a dušu zachraňujúcim vodám života, ktoré prúdia cez nás, ktorí veríme na chválu a slávu nášho Spasiteľa Ježiša Krista a Ducha, ktorého nám poslal. Amen.
Modlitba
Milosrdný a láskavý Pane. Ďakujeme Ti, že i dnes podľa svojho zasľúbenia zosielaš svojho Svätého Ducha. Mnoho je vyprahnutej zeme a o to viac je vyprahnutých sŕdc túžiacich po načerpaní zo živej vody, ktorú Ty tak hojne dávaš. Ďakujeme Ti, že vždy hľadáš spôsob, ako spasiť hriešnika a nie ho zatratiť. Neustále si to dokazoval pri svojom vyvolenom národe a v Ježišovi Kristovi svojom Synovi a Jeho obeti si korunoval svoju snahu zachrániť ľudí z oboch košiarov, zlúčiac ich tak vedno v jedno Tvoje verné stádo. Prosíme Ťa, aby si nás zmocnil svojim Svätým Duchom, aby sme vyznávali len Teba, jediného pravého Boha a aby sme dokázali kráčať cestou posvätenia v tomto našom časnom živote. Daj, nech skrze Ducha Svätého svieti svetlo nášho života pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky a velebili Teba, ó, Pane, ktorý si v nebesiach. Amen.
Bohuznámy duchovný
Ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy