Volebný systém má byť postavený na rovnosti práv
Voľby generálneho dozorcu ECAV na Slovensku ukázali subjektívnosť, ovplyvniteľnosť, netransparentnosť a nekorektnosť volebného systému. Základným princípom zdravej spoločnosti, ktorý poznáme aj my kresťania je rovnosť všetkých. V ECAV na Slovensku sa však stretávame zo systémom „rovných a rovnejších“. Ukázalo sa to aj pri kandidačnej porade, kedy boli bez udania dôvodu niekoľkí záujemcovia o post generálneho dozorcu vyradení – neboli navrhnutí alebo neboli kandidovaní (nezískali dostatočný počet hlasov delegátov, aby mohli byť volení). Do volieb boli pripustení len „(v)hodní“ kandidáti. Ďalšou zaujímavosťou alebo prímom v ECAV na Slovensku je opakovanie volieb s rovnakými kandidátmi. Veď predsa, keď ma už raz nezvolili, teda neprejavili mi dostatočnú dôveru, tak prečo sa nebudem o post uchádzať znova a teraz už pôjdem na istotu. V tretích voľbách sa nám objavili tí istí kandidáti, ako v dvoch predošlých. Volebná účasť a záujem ľudí o voľby klesá stále viac. Preto sme sa našich čitateľov opýtali na názor, ako vnímajú volebný systém v ECAV na Slovensku. Čo hovoria na výsledky volieb generálneho dozorcu a na nízky záujem o voľby?
Právo na rovnosť
Terajší volebný systém v ECAV na Slovensku je jednou zo súčastí celého systému správy cirkevných vecí, ktorú správu okrem volebného systému tvoria aj iné oblasti správy cirkevných vecí, ako je napríklad vnútorná organizácia cirkvi, cirkevné zákonodarstvo, cirkevné súdnictvo, cirkevné hospodárenie, rozhodovanie cirkevných orgánov, cirkevné školstvo a iné.
Podľa preambuly Ústavy ECAV na Slovensku (ďalej cirkevná ústava) sme povinní (a tiež ak sa chceme nazývať evanjelikmi podľa augsburského vierovyznania) rešpektovať Písmo sväté ako
- základný prameň viery a
- pravidlo života
a jeho verný výklad obsiahnutý v Symbolických knihách.
My evanjelici a. v. máme v Symbolických knihách veľký poklad, pravé reformačné učenie, ktoré neprekonala ani tvrdá protireformácia. Myslím si však, že aj dnes je v našej cirkvi mnoho nedbalých a svoj úrad i katechizmus zanedbávajúcich farárov, o ktorých Dr. Martin Luther píše v predhovore k svojmu Veľkému katechizmu, ktorý nás učí správne žiť.
Pre rozvíjanie a upevňovanie celého systému správy cirkevných vecí, teda pre každú jej oblasť vrátane volebného systému, sme podľa preambuly cirkevnej ústavy povinní dodržiavať princíp samosprávy a rovnosti. Tento princíp samosprávy a rovnosti bol do našej cirkevnej ústavy zakotvený práve z dôvodu verného výkladu Písma svätého obsiahnutého v Symbolických knihách.
Čo pre nás znamená Písmo sväté ako pravidlo života pri systéme správy cirkevných vecí?
Pre nás, evanjelikov podľa a. v., sú záväzné Božie príkazy, Božia vôľa, najmä Desať Božích prikázaní – Boží zákon zjavený Mojžišovi a vysvetlený vo Veľkom katechizme Dr. Martina Luthera. Božím zákonom a príkazom, Božej vôli sa nesmie protiviť ani cirkevná ústava, ani cirkevné zákony. Ak sa stane, že cirkevné právne predpisy nie sú v súlade s Božími zákonmi, odporujú im (a také prípady sa dnes veru vyskytujú), vtedy platí: Boha máme poslúchať viac než ľudí, a ten, ktorý takéto nespravodlivé cirkevné predpisy, protiviace sa Božej vôli a Božím príkazom, nerešpektuje, nemôže byť za ich neposlúchanie postihovaný či trestaný, lebo Boha poslúcha viac než ľudí.
Reformácia nám priniesla aj učenie o tom, že Pán Boh daroval človeku neodňateľné práva – sú to Bohom darované práva človeku, ktoré mu nemôžu byť nikým odňaté. Medzi najznámejšie Božie práva patrí napríklad právo na slobodu (prejavu, svedomia), na rovnosť, na život, na vlastníctvo. Dnes sú mnohé Božie, človeku neodňateľné práva aj vďaka reformácii prijaté do právneho poriadku mnohých krajín na celom svete a aj do Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ich označuje ako základné ľudské práva a slobody – pozrime si Ústavu SR.
Naša cirkevná ústava konkrétne nevymenúva Bohom darované práva človeku (tak, ako Ústava SR vymenúva základné ľudské práva), ale odkazuje na ne tým, že ustanovuje nasledovné:
- pravidlom nášho života je Písmo sväté a jeho verný výklad uvedený v Symbolických knihách,
- v činnosti upravenej zákonmi štátu sa Evanjelická cirkev spravuje ich ustanoveniami.
Základným princípom neodňateľných práv človeka Bohom mu daných je princíp slobody a rovnosti: „Ľudia sa rodia a zostávajú slobodní a rovní.“ Základné práva a slobody ľudí môžu byť obmedzené len slobodami iných a dobrom spoločnosti, a to vo forme zákona.
V kázňach nás naši duchovní často poučujú o Božej spravodlivosti, teda o dodržiavaní Božej vôle, Božích príkazov. Keď však príde na lámanie chleba, napríklad k hlasovaniu o cirkevných právnych predpisoch porušujúcich Božiu vôľu a Božie príkazy, ako aj Božie, neodňateľné práva človeka, nemajú problém za ne zdvihnúť ruku (v cirkevných orgánoch je vždy polovica duchovných, ktorí prví majú dbať na to, aby sa v cirkvi neporušovala Božia vôľa). Cirkevný zákon o voľbách je rukolapným dôkazom toho, ako Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku pod zdaním práva porušuje Božie príkazy. Vysvetlíme si to na príklade volieb generálneho dozorcu.
Cirkevná ústava ustanovuje v súlade s Božou vôľou, že všetci členovia Evanjelickej cirkvi bez rozdielu majú rovnaké práva a že člen Evanjelickej cirkvi má právo byť volený do cirkevných orgánov. Pre voľbu generálneho dozorcu bolo toto právo člena Evanjelickej cirkvi obmedzené dobrom pre Evanjelickú cirkev tak, že cirkevná ústava pre dobro Evanjelickej cirkvi ustanovila kvalifikačné podmienky, ktoré musí pre túto funkciu spĺňať bez rozdielu každý člen Evanjelickej cirkvi, uchádzajúci sa o zvolenie do tejto funkcie, a to:
- je mravne a občiansky bezúhonný,
- je na výkon funkcie zdravotne spôsobilý,
- má vek aspoň 40 rokov,
- požíva všeobecnú vážnosť a úctu,
- aspoň 10 rokov je členom Evanjelickej cirkvi.
Teda každý člen Evanjelickej cirkvi spĺňajúci vyššie uvedené podmienky bez rozdielu sa môže uchádzať o zvolenie do tejto funkcie, toto jeho Božie právo – rovnosť mu nemôže nikto odňať.
Schválením doplnku v cirkevnom zákone o voľbách nadpolovičnou väčšinou synodálov je dovolené členom kandidačnej porady siahnuť na neodňateľné Božie právo dané človeku – členovi cirkvi – kandidátovi spĺňajúcemu zákonom stanovené podmienky, siahnuť kandidátovi na jeho Bohom mu darované právo na rovnosť, a to tak, že len tomu kandidátovi, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných členov kandidačnej porady, patrí právo byť volený.
Aké dobro pre Evanjelickú cirkev priniesol tento doplnok, obmedzujúci právo kandidáta na rovnosť? Žiadne, práve naopak, zaviedol hanebnú nerovnosť a závislosť od svojvôle kandidačnej porady.
Každý synodál, ktorý zdvihol ruku za schválenie tohto doplnku, postavil sa proti Božej vôli a proti neodňateľnému Božiemu právu, ktoré Boh dal človeku – právu na rovnosť.
Každý člen kandidačnej porady, ktorý zdvihol ruku za odňatie práva byť volený kandidátovi, ktorý spĺňal cirkevnou ústavou ustanovené podmienky, postavil sa proti Božej vôli a proti neodňateľnému Božiemu právu, ktoré Boh dal človeku – právu na rovnosť.
A prečítajme si pozorne vysvetlenie vo Veľkom katechizme k Desiatemu Božiemu prikázaniu: „Nepožiadaš ničoho, čo inému patrí!“ (napr. právo na rovnosť) – podľa neho toto prikázanie treba správne vykladať tak, „aby sa nik nesnažil ani nepomýšľal privlastniť si to, čo patrí inému, ani vtedy, keby sa to mohlo stať pod peknou zámienkou a zásterkou avšak na škodu blížneho. Tu sa zakazuje odlúdiť niečo blížnemu, i keď by sa to mohlo stať poctivým spôsobom pred svetom, takže by nikto nemohol nikoho obviniť, ani karhať, že to bolo získané nespravodlivo. Tomuto napomáhajú aj juristi a právnici, ktorí právo prekrúcajú a naťahujú tak, ako im to najlepšie vyhovuje, zmysel slov prekrúcajú a za ne sa skrývajú a nehľadia na spravodlivosť a potreby blížneho.“ Atď.
Vidíme, že hoci Pán Boh daroval človeku právo na rovnosť, naši synodáli a takzvaní „vodcovia“ – členovia kandidačnej porady – to „majú na háku“. Títo neboráci si myslia, že keď si takéto neprávosti schvália potrebnou väčšinou, už je všetko v poriadku. „Demokracia“ – vôľa ľudu, vôľa väčšiny, nemusí byť nevyhnutne ani múdra, ani mravná, ani spravodlivá. Podľa nášho Augsburského vierovyznania v správe našej cirkvi nemá vládnuť demokracia (tá môže byť nápomocná pre udržanie poriadku), ale vládnuť má zásada: Boha poslúchaj viac než ľudí!
Na položené otázky teda odpovedám: So súčasným volebným systémom rozhodne nie som spokojná, lebo je nespravodlivý, je v rozpore s Božou vôľou. Šiesti kandidáti, ktorí sa uchádzali o funkciu generálneho dozorcu a spĺňali cirkevnou ústavou stanovené kvalifikačné predpoklady, si boli rovní, no kandidačná porada porušila Božie prikázanie „Nepožiadaš ničoho, čo inému patrí!“ a nespravodlivo odňala dvom kandidátom ich neodňateľné Božie právo na rovnosť pri voľbách generálneho dozorcu. Štyria kandidáti s nespravodlivým svojvoľným súhlasom kandidačnej porady boli volení nespravodlivo, na úkor dvoch kandidátov, ktorí takýto nespravodlivý svojvoľný súhlas kandidačnej porady nedostali. V nespravodlivých voľbách zvolený generálny dozorca sa potom nesmie čudovať, ak nebude vo svojej nespravodlivo získanej funkcii patrične rešpektovaný.
A. D.
Neakceptovanie názorov iných
Nie som spokojná s terajším volebným systémom v ECAV. Veľmi sa čudujem súčasnému vedeniu, že nechce dať na dobrú a láskavú radu, aby došlo k zmene v systéme volieb, keď je očividné, aké zlé dopady na život v cirkvi mali a majú voľby po roku 2018. Neakceptovať názory skutočných evanjelických odborníkov v oblasti aj práva, odmietať názory evanjelikov s dlhoročnou praxou v zodpovednej práci na vedúcich miestach v ECAV, to je niečo viac ako pokrytecké. A také zbytočné odmietanie do života cirkvi nepatrí!
Doterajší systém nie je nastavený demokraticky a je nespravodlivý. Mal by sa prebudovať. Prekáža mi, že nedemokratickým spôsobom sú vylučovaní niektorí kandidáti a iní sa zasa dostávali na kandidátku bez splnenia podmienok!
Želám si, aby bol preto určite zmenený systém volieb. Želám si, aby mená všetkých prihlásených kandidátov stáli za voľbu. Neželám si, aby to boli len traja vybraní! Preto sa netreba ani čudovať, že v takom prípade volebná účasť bola veľmi nízka. Netreba sa tiež čudovať, že bude aj nízky záujem o život v cirkvi, ak nám, skutočným evanjelikom, majú „takí“ rozkazovať!
Viera Peštová
Podpora klamstva a potláčanie pravdy
S terajším systémom volieb som absolútne nespokojná už od začiatku nástupu nového vedenia ECAV. Som v zrelom veku, ale také voľby som ešte nezažila, aby na hlasovacom lístku bola navrhnutá jedna osoba. Vedenie našej ECAV nepotrebuje ľudí, ktorí by spravovali majetok cirkvi čestne a spravodlivo v prospech cirkvi? Navrhujú takých, ktorí podporujú klamstvo a potláčajú pravdu. Pre toto všetko je účasť na voľbách nízka a riadená totalisticky.
Mária Slopovská
Nezáujem o malé zbory
Nie som spokojná s volebným systémom, pretože ako obyčajní cirkevníci sme málo oboznámení s postupom pri výbere kandidátov. Výsledky dokazujú to, že ľudia nie sú spokojní a že systém je zvolený zle, nespravodlivo a nedemokraticky. Prekáža mi, že sú tam ľudia, ktorí hľadia len na svoje záujmy, a že nedajú priestor rozumným ľuďom, ktorí majú skutočný záujem o našu cirkev. Predkladajú také návrhy, s ktorými sa my cirkevníci nestotožňujeme a nechceme, aby veci boli zmenené k horšiemu. Ľudia sú znechutení z diania v cirkvi. Preto účasť bola taká nízka, a to opakovane. Naši predstavitelia sa málo zaujímajú hlavne o malé zbory. Nechodia do zborov, nerozprávajú o dianí a nesnažia sa urovnať spory, ktoré naša cirkev prežíva.
Zlata Vrancová
Sklamanie so súčasného vývoja
Nie som spokojný.
Výsledky volieb ma neprekvapili, iba potvrdili, že o ich legitimite treba oprávnene pochybovať.
O nedostatkoch volebného systému v ECAV písali na stránkach Lutherusu, v občasníku Cestou pravdy i na stránke asloz.sk mnohí vrátane tých, ktorým zabránili v kandidovaní.. Súhlasím s ich názormi.
Nízka volebná účasť je odrazom účasti na službách Božích v našich chrámoch a súvisí so stratou či s úpadkom viery a s nezáujmom o cirkevný život, ale aj so sklamaním zo súčasného vývoja v ECAV a zvlášť pre nespravodlivý a nedemokratický postup pri rozhodovaní o kandidátoch na funkcie vo vedení cirkvi.
Bohuslav Kortman
Cirkev tu má byť pre ľudí
Ešte počas štúdia cirkevného práva som volebný systém nevedela nejako logicky uchopiť. Hierarchia volieb je jedna vec, ale samotný systém nadpolovičnej väčšiny z prítomných členov konventu alebo prítomných v ten volebný okamih konventu… následné zmeny, viac chaosu, nepriehľadnosť. Nič z toho cirkvi nepridá na vierohodnosti.
Ja osobne som zostala v istom okamihu bez slov. Pre mňa je nepredstaviteľné, že by som sa niekoľkokrát pokúšala (voľbou) dostať na nejaký post, ak mi voliči dali jasne najavo, že ma nechcú.
Svojvôľa, nepriehľadnosť a skoro až neobmedzené možnosti kandidačných grémií.
Jedným slovom – znechutenie. Ľudia majú záujem o cirkev, ale cirkev nemá záujem o veriacich. Cirkev tu má byť pre ľudí, nie opačne. Ľudí dnes trápia životne dôležité veci ako práca, zdražovanie, neistota, a nie nejaké žabomyšie vojny. Tých je dosť v politickej sfére. Cirkev má mať úplne iné poslanie! No dnes sa zdá, že cirkev sa vrátila do predreformačného obdobia.
Monika Hlavinková Černeková
Ilustračné foto: pixabay.com
