Pamiatka reformácie
Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus. Či na tomto základe stavia niekto zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž (súdny) deň, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, dostane odmenu; ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu; sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň.
Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy! Nech sa nikto neklame! Ak si niekto z vás namýšľa, že je múdry v tomto svete, nech bude bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom. Veď je napísané: On chytá múdrych v ich chytráctve. A zase: Pán pozná myšlienky múdrych, že sú márne. A tak nech sa nikto nechváli ľuďmi. Veď všetko je vaše, či Pavel, či Apollo, či Kéfas, či svet, či život, či smrť, či prítomné, či budúce veci, všetko je vaše, ale vy ste Kristovi a Kristus je Boží.
1Kor 3, 11 – 23
S pocitom vďaky naproti Pánovi cirkvi každoročne spomíname na požehnané dielo reformácie. Reformácia predstavuje hnutie, ktoré na čele s Dr. Martinom Lutherom nechcelo vytvoriť novú cirkev, ale chcelo obnoviť tú starú. Reformátori si boli vedomí toho, čo hovorí apoštol Pavel: „Lebo nik nemôže položiť iný základ, okrem toho, čo je položený”, a tým je Ježiš Kristus.
V tomto svetle musíme skúmať celú svoju činnosť aj dnes. Pri budovaní cirkvi nie sú rozhodujúce naše plány, ale jedine Božia vôľa. Reformácia nás zaväzuje ku svedomitej práci v cirkvi. Skaza cirkvi neprichádza zvonku, ale zvnútra. Na cirkev môžeme aplikovať aj slová proroka Izaiáša: „Z teba je tvoja záhuba, Izrael!”
Hlavný význam Lutherovho vystúpenia bol v tom, že smelo a dôsledne volal cirkev k pokániu. Cirkev ako celok totiž zabudla, že je Božím chrámom a predávaním odpustkov sa stala trhoviskom. Reformácia nás aj dnes volá k pokániu. Musíme dbať o to, aby naši veriaci nepodľahli učeniu sektárov, pretože Pánom cirkvi je Ježiš Kristus. Cirkev sa nesmie viazať na ľudí. Keď sa bude riadiť podľa svojich pracovníkov, stratí svoju vnútornú slobodu a stane sa závislou od ľudí. Dejiny cirkvi potvrdzujú, že keď sa v cirkvi uplatňovali chúťky hierarchie, cirkev prestala byť cirkvou Kristovou. Luther protestoval proti zotročovaniu cirkvi. Kresťan je slobodný človek, a zároveň služobník všetkých. Kresťanská sloboda nie je svojvôľa, ale je viazaná na Krista.
Aj dnes musí byť základným článkom nášho učenia učenie o ospravedlnení hriešneho človeka z milosti Božej pre zásluhy Kristove skrze vieru. Amen.
Modlitba:
Pane Bože ďakujeme Ti, že si spôsobil dielo reformácie v našej cirkvi. Prosíme Ťa, zachovaj nás vo vernosti svojmu slovu a nedovoľ odstupovať od Tvojej pravdy. Veď nás Duchom Svätým, aby sme vždy konali všetko ku cti a k chvále Tvojho svätého mena a na spásu našich duší.
Mgr. Ján Ďurov
evanjelický a. v. farár, senior v. v.
ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy