2. pôstna nedeľa
„Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia; vysadil ju ušľachtilou révou; vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej; potom čakal, že donesie hrozno, ale doniesla trpké hrozno. A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju. Pripravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.“
Iz 5, 1 – 7
Ako získate pozornosť iného človeka? Ak sa jedná o dôležitý cieľ, akcii predchádza náležitá príprava. Možno malý prieskum, ako vyzerá, koľko má rokov, ako je oblečený, alebo hlbšie spoznávanie jeho návykov, či statusu v spoločnosti. Je to prirodzený, racionálny prístup. V ekonomickej oblasti sa používa marketing, ktorý sa zameriava na predaj produktov. Jedným z dôležitých prvkov je poznanie racionality správania sa konzumentov. V súčasnosti to nie je jednoduché, nakoľko prevláda individualizmus. Jednotlivec sa snaží dosiahnuť predovšetkým svoje vlastné potešenie a komfort. Špecialisti prišli s riešením prostredníctvom vnemového marketingu vytvorením vhodnej atmosféry v obchodoch farbou, vôňou, osvetlením a hudbou.
Hospodin sa snaží získať pozornosť človeka. Izraelci preferovali svojvoľnosť a na dodržiavanie pravidiel dávno rezignovali. Zapáčil sa im život bez skúmania a dodržiavania Božej vôle. Aj prejav milosrdenstva voči blížnym je namáhavý, o to viac spoločná snaha o zachovanie, či budovanie spoločenstva veriacich. A tak možno kdesi na trhu, sám sebou zamestnaný človek počuje neznámeho speváka. Téma je vábivá – pieseň o vinici. Vinica predstavoval v starovekých piesňach miesto milostných scén a metaforu milovanej osoby. Aj dnes je to téma rovnako lákavá, ktorá je základným motívom bulvárneho spravodajstva. Pozornosť priťahuje aj dejová zápletka, ktorá začína opisom nesmiernej námahy spojenej s prípravou pôdy a sadenia ušľachtilej révy. Dokonca namiesto bežného lacného konceptu chatrného prístrešku majiteľ vinice investoval a postavil vežu. Svoju činnosť zavŕšil vystavaním lisu, čo symbolizovalo nádej – očakávanie úrody. Aké veľké sklamanie, milostný príbeh pokračuje veľkou dezilúziou. Úroda je doslova odporná a na základe hebrejského textu môžeme povedať, že aj smradľavá. Snáď zvláštna choroba napadla vinič? Na druhej strane je v pôvodine gramatický dôraz, že to vinica urobila sama. Ako poslucháči piesne sme odrazu konfrontovaní so situáciou. Sme vtiahnutí spevákom priamo do deja a máme sa ku vzniknutej situácii vyjadriť ako sudcovia. S ľahkosťou dokážeme nájsť v oku blížneho smietku (Mt 7), prečo by sme neodsúdili planý vinič? Ale pieseň je veľkým podobenstvom, za ktorým stojí otázka, kto je révou – vinicou, čo namiesto kvalitnej úrody vydala sklamanie a puch? Zlyhanie vinice je spájané so zlyhaním ľudských bytostí, v konečnom dôsledku mňa samotného.
Chyba nie je na strane vinohradníka. Urobil viac, ako bolo štandardné. Vinica taktiež „urobila“, ale čosi odporné. Takto sami pristihnutí už viac nemôžeme súdiť, jedine ak sa nebojíme prísnosti. Pieseň pokračuje ďalej a prekvapuje ďalším vývojom. Vinohradník odstráni plot a ochranný múr. Celé dielo tak nebude chránené a následne bude vydané napospas všetkému. V pozadí sa objavuje motív vykorisťovania, sociálneho útlaku a dokonca vojnového násilia. Vinicu nezničí jej majiteľ, ten „len“ v dôsledku sklamania opúšťa svoj projekt. Bez následnej opatery vínnu révu prerastie tŕnie a jednoducho bude prehliadaná okoloidúcimi. Až tu dochádza k odhaleniu postáv. Vinohradník je Hospodin a vinica vyvolený Boží ľud. Boží ľud, ktorý sa „odvďačil“ za opateru prelievaním krvi namiesto práva a nespravodlivosťou namiesto spravodlivosti. V dobovom kontexte prorok upozorňuje, že to, čo sa deje so severným izraelským kráľovstvom, môže zastihnúť aj južné. Sever napadli a ničili asýrske vojská. Prorok upozorňuje obyvateľov Judska, že v dôsledku pretrvávajúceho odklonu od Hospodina príde na nich obdobná katastrofa. Žiaľ prehrali boj o posvätenie. O niečo viac ako sto rokov babylonský kráľ Nebúkadnecar II. vyplienil južné kráľovstvo a do exilu deportoval jednu štvrtinu obyvateľstva (2Kr 24-25).
O nejaký čas prišiel do Jeruzalema spevák. Aj on spieval pieseň o vinici. K veršom od proroka Izaiáša pridal ďalšie a vystúpil proti tým, ktorí si začali namýšľať, že vinica patrí správcom a nie Bohu. Príbeh je odrazu obsadený ľuďmi, ktorí si vyhradzujú právo na vinicu, ktorú majú len v prenájme. Ich správanie je škandalózne a bohorovné. V určitom zmysle je to pieseň aj o človeku, ktorý i myslí, že Hospodin odišiel kdesi na dlhodobú dovolenku a prestal existovať. Snáď, keď príde syn skutočného majiteľa, dôjde k celkovej náprave. Žiaľ pieseň pokračovala v tragických tónoch. Syn majiteľa vinice bol umučený a zabitý. Tento tragický príbeh predniesol ako podobenstvo Pán Ježiš Kristus (Mt 21). Človek sa odklonil od Hospodina a tým zabudol, kto je a prečo existuje. Hra na pánov, ktorí sa začnú zaoberať len sami sebou a zachutí im moc aj nad inými, je veľmi stará a končí tragicky. Náš život je darom od Boha, ktorý meníme na niečo samozrejmé, čo tu je samo od seba. Spravodlivosť a právo radi zamieňame za nárok na egoistické potešenie a komfort. Sami sa považujeme za vinohradníka a pritom sme jednoducho vinníkom. Čo ešte má pre nás Pán Boh urobiť, aby sme prestali prinášať trpký hriech? Kto iný ako Boh nás prebudí z našej nadutosti, závisti, nelásky, beznádejnosti…
Pán Ježiš získal pozornosť poslucháčov a diskutuje. Odrazu hovorí o nejakom kameni, ktorý stavitelia nevyužili. Snáď ho zámerne obišli, nespadal do ich predstáv a plánov. Ten kameň sa stal uholným, teda takým, podľa ktorého sa vymeriavajú základy a obvodové múry pre novú stavbu. Po našich zlyhaniach či katastrofách ako dôsledku našich previnení potrebujeme novú stavbu. Základný kameň je daný, je na nás, či ho využijeme, alebo postavíme život na piesku (Mt 7). Ide o nás, naše deti, rodiny a dokonca aj o cirkev, či konkrétny cirkevný zbor. Vinica je oslobodený Boží ľud, telo Kristovo (1K 12), ktoré nemá zarásť nepríjemným bodľačím a ani tŕním, v ktorom okoloidúci nevidia nič žírne. Zápas o posvätenie, téma dnešnej nedele, nie je nič iné, ako naša ochota a vytrvalosť zotrvať v milosti, ktorú nám Boh zabezpečil v Ježišovi Kristovi. O to viac, že sme Krstom Svätým zaštepení do vínneho kmeňa a draho vykúpení Pánovou krvou. Ak si ceníme toto spojenie, znesieme aj zásahy vinohradníka, ktorý vinič prerezáva, aby priniesol bohatú úrodu (J 15). Vyprahnutý svet potrebuje krásne, šťavnaté a voňavé ovocie viery. Nemusíme nikoho sklamať, ak zotrváme v Kristovi a On v nás. Pôvodný plán zostal v platnosti. Pán Boh to s nami nevzdal. To najdôležitejšie spravil sám. A uistenie o vzájomnom vzťahu lásky je dobrá správa – evanjelium, ktoré je novou piesňou ktorú môžeš spievať aj ty, milý brat a milá sestra.
Mgr. Rastislav Stanček, PhD.
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy